Denník N

Ako nájsť jednoduché riešenie

Steve de Shazer si ako mladý terapeut kládol otázku: prečo sa terapeut rozhodol práve pre toto riešenie? Prečo položil tú a tú otázku, prípadne dal tento konkrétny podnet? Tieto otázky ho priviedli k hľadaniu jednoduchých riešení problémov.

Pri práci s ľudskou dušou vstupujeme na pôdu, kde máme limitované možnosti niečo zmerať. Skôr hovoríme o konkrétnych znakoch a prejavoch. A podobne je to aj pri samotnom sprevádzaní. Ak dáme bokom dôraz na to, že terapeut má byť výborný poslucháč a následne klásť dobré otázky – všetko ostatné je múdrosť a skúsenosť získaná štúdiom, ale aj praxou.
Odpoveďou na Shazerovu otázku (prečo a ako?) je schopnosť a skúsenosť terapeuta a múdrosť (postupy), ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.
Shazerov prínos je v dôraze na individualitu človeka. A na tú sa dnes pozrieme cez knihu Klíče k řešení v krátke terapii

Dôraz na jedinca
Pre Shazera bol veľkým vzorom americký psychiater Milton H. Erickson, ktorý býva označovaný za jedného z najoriginálnejších a najgeniálnejších terapeutov. Erickson viedol terapeutov k tomu, aby ku každému človeku pristupovali ako k individuálnej a k originálnej bytosti. Nebol tvorcom teórie. Nehovorí čo robiť a ako. Miesto toho hovorí, že pre každého jedinca treba urobiť terapiu „na mieru“. Erickson je pre mnohých známy predovšetkým ako hypnotizér. Terapeutickú obec však ovplyvnil aj v oblasti krátkej terapie. Hovorí, že treba siahnuť po vnútorných zdrojoch, ktoré človek má. Treba vychádzať z jeho skúseností. Shazer inšpiráciu Ericksonom spomína na viacerých miestach. Ten dôraz na jedinca sa v jeho zapojení do konkrétneho riešenia problému.

Krátka / krízová terapia
So Shazerom sa spája krátka terapia.
Ako už napovedá názov – dôraz je na dĺžku – čím rýchlejšie je problém vyriešený, tím lepšie. Človek sa môže rýchlejšie vrátiť do života. V prípade krátkej terapie hovoríme o cca 10 stretnutiach.
Práve preto má Shazerov prístup miesto v krátkej terapií. Je to v podstate terapia užitočná v krízových situáciách, kedy treba človeka doslova postaviť na nohy. Všetko ostatné je možné riešiť za pochodu.

Hľadanie univerzálneho riešenia
Shazerov prístup prináša niekoľko nových postupov. Shazer hovorí, že riešenie nemusí byť rovnako zložité, ako problém. Dokonca môže byť jednoduché. Na to, aby človek otvoril dvere potrebuje kľúč. Samotná analýza zámku mu v tom nepomôže. Potrebuje kľúč. To neznamená, že to nie je dôležité. Shazer však nemá záujem o hlbinnú či analytickú psychológiu. Dôraz kladie na to – čím skôr človeka vrátiť do života. Hlbinný či analytický prístup však ani nevylučuje, ak klient bude mať o to záujem.
Shazerov prístup je jednoduchý. Individuálne riešenia sú si bližšie a viac podobné, než individuálne problémy. Opäť sa vrátime k dverám. Zámky na dverách môžu byť veľmi rozmanité a pritom kľúč od všetkých má podobný tvar. Problémy s ktorými prichádza človek do terapie sú ako dvere. Treba len nájsť kľúč. Riešenie (kľúč) nemusí zodpovedať zložitosti zámku, stačí ak pomôže otvoriť dvere. Shazer tu naráža na existenciu univerzálneho kľúča, ktorý pasuje do mnohých zámkov a umožňuje otvoriť rôzne dvere. Cieľom terapie je pomôcť človeku dosiahnuť konkrétny cieľ.

Aj malá zmena prináša zmenu
Či si to uvedomujeme alebo nie, k zmenám dochádza. Možno sú malé a nepatrné. Určite sú intenzívnejšie, keď sa na nich podieľame a keď k nim dávame impulzy. Občas pritom ideme / triafame na slepo. A niekedy sa nám podarí spustiť niektorý proces a ani nevieme ako. Netreba sa však na to spoliehať. Skôr nás to vedie k tomu, aby sme boli tvoriví a kreatívni, pretože nikdy nevieme, kde sa nájde riešenie. Svoje v tom zohráva aj náš prístup a presvedčenie. Je v tom kus očakávania, ale aj sugescie.

Skúsiť to inak
Keď ľudia prichádzajú s problémom. Často si už nevedia rady. Vyskúšali rôzne možnosti. Bez úspechu. Často z rovnakej oblasti / kategórie riešení. To je dobrým indikátorom skúsiť hľadať riešenie v inej oblasti. Ísť na to inak. Skúsenosť môže byť aj svedectvom o tom, čo nerobiť. Pre klienta je tiež dôležitý cieľ. Aby ho mal pred očami. Aby k nemu aspoň pomaly kráčal a aby mu tento progres dával silu.

Čo by sa muselo zmeniť
Už v knihe Zázračná otázka hovorí o cieli – čo by bolo inak. A tak do popredia kladie riešenie problému, než dlhé rozoberanie a často aj utápanie v probléme. A tu tento prístup tiež rezonuje. Shazer hovorí o technike kryštálovej gule – nechať človeka nazrieť a predstaviť si budúcnosť. Pozitívnu budúcnosť. Čo by bolo inak? Je to obdoba zázračnej otázky. Je v tom aj kus spomínania na to pekné, kedy klient niečo dokázal, prípadne si poradil v podobnom či v rovnakom probléme. Ale predovšetkým je to o hľadaní riešenia – čo by muselo byť inak, aby problém bol vyriešený…

Univerzálny kľúč
Podľa Shazera terapeut nemusí poznať problém klienta do detailov, aby pomohol iniciovať zmenu. Úplne stačí, že prinesie niečo nové. A dá impulz k zmene. A v tom je podstata univerzálneho kľúča.
Univerzálny kľúč Shazer predstavuje v troch verziách.
Prvou je pokyn – napíš, prečítaj a spáľ. Jednoducho nájsť si pohodlné miesto. Spísať všetko to negatívne. S odstupom času si to prečítať a spáliť. Je to spôsob ako pomenovať problém, ako mu dať miesto, ponechať si nad situáciou kontrolu a obrať problém o silu. Časom sa vytratí aj sám.
Druhou je štruktúrovaná hádka. Mnohé hádky nikdy nič nevyriešia. Sú skôr zápasom o moc. A otvoria mnohé už uzavreté, hoci nevyliečené rany. Čo tak tomu dať štruktúru? Môžete si hodiť mincou – kto začne prvý. Ten kto začne má 10 minúť na to, aby povedal čo má na srdci. Potom má 10 minút ten druhý. A potom obaja 10 minút mlčia a premýšľajú nad tím všetkým. Obaja majú priestor. Bez skákania do reči, to má štruktúru. Je tam možnosť nestratiť niť. A bez vzájomného útočenia tam zaznie veľa nových vecí pre obidve strany.
Treťou je rada – vyskúšať niečo iné. To čo klient robil doteraz, zjavne nefunguje. Tak prečo neskúsiť niečo iné? Horšie to byť nemôže a možno to zaberie. Netreba sa vzdávať.

Ako predchádzať problémom
Zaujímavý je tiež Shazerov postoj k problémom. Mnohé si vyrábame sami.
Často sa do problému dostávame, keď myslíme staticky – buď / alebo. Akoby žiadna škála medzi tím nebola a tak buď je niečo dobré, alebo zlé. Druhou cestou do problému je presvedčenie, že výsledok sa musí dostaviť hneď. Alebo že musí ísť o konečné riešenie. Je to aj o tom, neostať v probléme. Nezacikliť sa v ňom. Štvrtou cestou do problému je zovšeobecňovanie. Potrebné je hľadať výnimky, kedy to tak nebolo. Zjavne existuje aj cesta, kedy sa to dá inak. Piatou cestou do problému je presvedčenie. Skutočnosť sa mení. Dovoľme meniť sa aj očakávaniam. Veci potom môžu dopadnúť inak. To čo bolo problémom, už ním byť nemusí. S tím je spojené narúšanie stereotypov vzorcov správania a myslenia. A s tím je spojená aj posledná – šiesta cesta. Vždy sa nájde niekto, kto zmenil zaužívané vzorce správania a ukázal, že to je možné. Nenechajme sa spútať problémami. Riešenia existujú. Shazer sa tu opiera o existenciu 12 faktorov. Vymenovať ich nie je jednoduché, ale nie je to ani potrebné. Oni sa zrkadlia v jednotlivých odporúčaniach, vďaka ktorým sa nám otvárajú nové možnosti a my nájdeme cestu aj tam, kde sme ju nevideli.

Zázračná otázka vs. intuícia
Shazerove postupy sa môžu zdať „zvláštne“. Ale majú svoje opodstatnenie. Už pri zázračnej otázke som písal, že aj keď Shazer nie je Žid, jeho teória má oporu okrem iného v židovstve a v koncepcií Jidiše kop. A tak je tomu aj tu. V židovských dejinách je prítomných viacero okamihov, kedy riešenie sa nakoniec ukázalo tam, kde ho nik nečakal. To čo mnohí vnímajú ako zázrak, je plnšie poznanie pravdy. V Jidiše kop to označujú ako pravdu, ktorá je skrytá a prístupná vďaka intuícií. Prvá rovina pravdy, to je informácia. To je to, čo je zrejmé. Trochu viac námahy dá pochopenie kontextu. To je druhá rovina pravdy. Potom už vstupujeme do oblasti toho, čo je skryté. A tu nám pomáha intuícia. Ale aj skúsenosť. Vďaka skúsenosti máme informáciu, ktorú iní nemajú a ktorá je pred inými skrytá. Čo je štvrtou rovinou pravdy, to si povieme niekedy inokedy. Čo je však podstatné, Shazer vďaka zázračnej otázke prichádza vďaka otázke k odpovedi. A to sa deje aj pri psychoanalýze – vďaka dobre položenej otázke prichádzame k odpovedi. A intuícia a skúsenosť, to je paradoxne schopnosť terapeuta nájsť tie správne slová a postupy.
.
Shazer si na začiatku kládol otázku ohľadom toho, čo vedie terapeuta k určitému postupu. A nakoniec k tomu dospel sám. Len o niečo viac pritom kladie dôraz na klienta a jeho predstavy a skúsenosti. Kým v knihe Zázračná otázka kládol dôraz na to, čo by sa malo zmeniť, v knihe Klíče k řešení v krátke terapii, kladie dôraz na čo najjednoduchšie riešenie.

Tomáš Hupka

Steve de Shazer bol americkým psychoterapeutom. Jednou z výrazných osobností systematickej psychoterapie v období po II. sv. vojne. Bol spoluzakladateľom Centra pre krátku rodinnú terapiu (BFTC). Veľmi precízne pracoval so slovami. Bol v tom skutočný minimalista. Napísal šesť kníh. A prednášal po celom svete. Oporou mu v tom všetkom bola manželka Insoo Kim Berg, ktorá bola aj jeho spolupracovníčkou (a rovnako dobrou terapeutkou). Shazerova kniha Klíče k řešení v krátke terapii, sa stala podkladom pre tento článok…

Zdroj fotografie:
www. goodfon. com

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa. Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.  Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia... Ak sa Vám moje články páčia, pozývam Vás k čítaniu Psychologie dnes, do ktorej pravidelne prispievam. Prajem príjemné čítanie! Tom