Čo o nás prezradia naše štátne sviatky? Sme „antifa“ katolícki patrioti, na rozdiel od Čechov.
Naši katolíci to musia mať v Česku ťažké, rovnako ako naši partizáni (neviem nakoľko sa tieto dve skupiny prekrývajú). Starí Slováci môžu len krútiť hlavou nad Sv. Václavom, Jánom Husom a príliš českou ČSR…
Štátne sviatky sú takou malou sociologickou sondou do spoločnosti. Pri pohľade na tie slovenské zaplesá srdce nejedného kresťana, obzvlášť katolíka. Všetky nesekulárne sviatky sú totiž kresťanské a zároveň aj katolícke, pričom tvoria nadpolovičnú väčšinu všetkých štátnych sviatkov. Patrioti ocenia Deň vzniku SR a Deň Ústavy SR – presne tej ústavy, ktorá sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo a súčasne zjavne umožňuje referendum viažuce sa na náboženskú ideológiu. Ďalej tu máme dva „antifa“ sviatky, jeden hlásajúci koniec druhej svetovej vojny (aj keď sa tak nevolá, Deň víťazstva nad fašizmom asi znie lepšie) a druhý oslavujúci výročie SNP, čoby miestenku do víťazného tímu – nanešťastie toho červeného. Potom tu máme 17. november, ktorý nám tú miestenku našťastie zrušil. A nakoniec 1. máj, lebo ten má predsa každý!
Vedeli ste, že…?
…na Slovensku máme 13 sviatkov a 15 dní pracovného pokoja (z toho tri sú v období Vianoc)? 7 z 13 sviatkov je pritom kresťanských, všetky zároveň aj katolícke.
Zjavne sme teda nábožensky veľmi homogénna krajina, kde stretnete katolíka na počkanie a keď sa tvári, že katolík nie je, tak sa asi mýli. Slovenská republika pre nás veľa znamená, ukradla si dva sviatky. S prižmúrenými očami aj tri, keď rátame SNP, ktoré bolo naše slovenské, hoci bolo proti republike. ČSR a ČSFR asi nemáme radi, asi neboli dosť slovenské. Čo ale nemáme ešte radšej, sú fašisti – už spomínané SNP a víťazstvo nad fašizmom. Dúfam len, že ten názov sa nebude musieť meniť, lebo v samotnom centre odboja sa to víťazstvo javí predčasné. Keby na to predsa len došlo, navrhujem „Deň víťazstva nad SNP“.
Deň boja za slobodu a demokraciu je asi najkrajší názov spomedzi všetkých, no napriek tomu verím, že sa nám tu nebude množiť – momentálne špeciálne v oblasti boja za slobodu slova, ktorú ohrozujú tak ostré hrany bankoviek a kreditných kariet, ako aj ostré náboje. K prvému máju nemám čo dodať, to je proste prvý máj.
Foto: internet
Keď sa pozrieme na našich veľkých bratov, tí sa opäť musia tváriť dôležito, lebo sú to proste borci, a Boreček, ten „Všechno viděl, všude byl, všechno slyšel, všechno řek.“ Dovolia si mať iba 11 sviatkov a 12 dní pracovného pokoja, oproti našim 13 a 15. To chcú naznačiť že nám sa nechce robiť?? Náboženské (opäť rozumej kresťanské, nie však zároveň výlučne katolícke) sviatky majú iba 3 z 11, čo je len málo viac ako štvrtina (ak sem nerátame Sv. Václava, a.k.a. Deň českej štátnosti). Zdá sa, že ich ústava má lepší firewall.
Boj za slobodu a demokraciu a porážku fašizmu si pripomíname rovnako, Česi však postrádajú svoje ČNPčko. Uctievajú si však upálenie Jana Husa a vraždu Sv. Václava, čoby významné dejinné udalosti krajiny. Nevadí, my máme pod hradom kráľa starých Slovákov. Povinná jazda je sviatok obnovy ČR, nepovinná je sviatok vzniku prvej ČSR, ktorú sme my zrejme neabsolvovali. ČSFR, tú asi fakt nikto nemusel.. A samozrejme prvý máj, kde by boli bez prvého mája.
Výsledok: naši katolíci to musia mať v Česku ťažké, rovnako ako naši partizáni (neviem nakoľko sa tieto dve skupiny prekrývajú). A Starí Slováci? Tí môžu len krútiť hlavou nad Sv. Václavom, Jánom Husom a príliš českou ČSR.
