Denník N

Bojte sa, Sovietsky zväz je späť

Zdroj ilustrácie: www.ft.com
Zdroj ilustrácie: www.ft.com

Aj keď nie ten, na ktorý všetci myslíme.

Komunistická strana Číny oslavuje svoju storočnicu. Vládnuca politická strana, ktorá sa prezentuje ako komunistická s podielom robotníkov okolo 30%. Vládnuca strana, do ktorej je dostať sa asi rovnako náročné ako na vysokú školu (no-sarcasm). Je to politická strana s 95 miliónmi členov, ktorá má ako jediná privilégium rozhodovať o budúcnosti Číny a všetkých s ňou spätých. Demokracia v tejto strane však upadla, absolútnu moc získal predseda Xi Jinping, ktorý predstavuje symbol ako takého návratu k ideologickej základni strany, predstavuje regres pre demokratizáciu Číny.

Zmena k lepšiemu?

Kultúrna revolúcia alebo Veľký krok vpred boli katastrofálne politiky Maoa Cetunga, ktoré mali za následok desiatky miliónov obetí. Mao Cetung po vzore Stalina presadzoval násilnú zmenu spoločnosti, ekonomiky a zmenu dejín. Po jeho smrti nastúpil na post predsedu Deng Xiaoping, ktorý začal významné reformy. Čína začala smerovať k otvorenému trhu, začali uvoľňovať niektoré prísne politiky alebo dokonca aj odmietli a kritizovali niektoré politické rozhodnutia zakladateľa Maoa Cetunga. Vtedajšiemu pozorovateľovi na západe, ktorý sa sústreďoval na Sovietsky zväz, by možno napadlo, že komunistická strana v Číne začala pomaly strácať moc a Čína smeruje, síce pomaly, k demokracii. Až do 1989, kedy došlo k násilnému potlačeniu protestov v Tianamene a to samotným Deng Xiaopingom. Bol to odkaz západu, že strana tu je a neplánuje nikam odísť. Komunistická strana celé dejiny predstavovala stredisko vnútro-mocenských zápasov, ale nikdy to nevyzeralo tak, že sa opäť vráti k tradícii jej zakladateľa, Maoa Cetunga. Až do roku 2012, kedy sa predsedom stal Xi Jinping.

Vzostup diktátora

Xi Jinping pochádzal z rodiny, ktorá si prežila kultúrnu revolúciu „na tvrdo“. Jeho otec bol bývalý vysokopostavený funkcionár, ktorý skončil ako riaditeľ malého závodu, kvôli teroru dokonca červené gardy vyrabovali domov Xi Jinpinga a kvôli teroru zahynula jeho sestra. Príbeh pripomína a to nápadito príbeh Mikhaila Gorbačova, človek by čakal, že aj Xi Jinping začne liberalizovať po vzore Gorbačova. Avšak opak bol pravdou.

Xi Jinping od začiatku začal sústreďovať svoju moc a likvidovať odporcov. Možno si všetci pamätáte na slávne stíhanie korupcie v administratíve a v komunistickej strane v čase prvých týždňov vlády Xi Jinpinga. Neskôr Xi Jinping výrazne oslabil zdroj budúcich kádrov strany – mládežnícku organizáciu, odkiaľ pochádzal aj predošlý predseda strany, ktorého chcel pán Xi výrazne oslabiť, čo sa mu aj podarilo.

Politické čistky mali za cieľ vytvoriť stranu, ktorá už nie je o ideológii ale o lojalite predsedovi Xi, ktorý okrem toho odsúdil post-Maoistické kroky strany, ktoré odmietli politiku Maoa Cetunga. Xi Jinping považuje Maoa za otca strany, za geniálneho lídra a osobu, ktorú musí národ obdivovať. Je to aj z dôvodu, že Xi považuje destalinizáciu v ZSSR za katastrofu a ako prejav smrtiaceho nihilizmu, ktorý sledoval k rozpadu ZSSR a dekadencii komunistickej strany v ZSSR.

Xi Jinping sleduje politiku pragmatizmu, s podporou silného čínskeho nacionalizmu a ideologického marxizmu. Pragmatický je v tom, že dokáže využívať súkromný sektor a kapitál na naplnenie svojich ambícií. Xi Jinping predstavuje preto výzvu, ktorú sme tu už dlho nemali.

Moderný červený teror

V predchádzajúcich článkoch som písal o situácii v Xinjiangu, kde komunistická strana perzekvuje nábožensky založených Ujgurov. Sú známe prípady o výstavbe koncentračných táboroch, určených pre likvidáciu kultúrnej identity Ujgurov. Statisíce Ujgurov sa stali obeťami násilnej indoktrinácie komunistickou stranou. Komunistická strana zlikvidovala desiatky kultúrnych stredísk Ujgurov, mešít, zakazuje náboženské obrady a snaží sa kontrolovať každý krok príslušníkov menšiny. Čína trestá akékoľvek ohlasy o ľudských právach. Známy nemecký futbalista Ozil doplatil za kritiku Číny, jeho vlastný politický klub sa musel za jeho pravdivé vyjadrenia ospravedlniť (kvôli čínskym sponzorom).

Čínska vláda začala zavádzať systém sociálneho hodnotenia, kedy každý občan bude mať vlastné bodové hodnotenie svojho správania, s využitím najmodernejších technológií sledovania. Tento systém bude teda aktívne trestať akýkoľvek odpor a podporovať lojalitu k strane. Tieto bodové hodnotenia majú vplyv na bežné veci v živote, napríklad schopnosť kúpiť si lístok na vlak, alebo letenky.

Číňania musia sledovať oficiálne názory a stanoviská strany, musia byť s nimi v súlade, aby im nehrozili problémy. Podnikatelia, ak chcú byť úspešní, musia konať v záujme strany a Xi Jinpinga, pričom odpor sa trestá, príkladom je aj Jack Ma, zakladateľ Alibaba (Aliexpress), ktorý bol aj členom komunistickej strany. Vláda však potrebuje kontrolu nad ekonomikou a obchodom, pričom jej posledné kroky spôsobili miliardové straty čínskym spoločnostiam, ktoré sa nejakým spôsobom vzopreli vôli strany.

Stále agresívnejšia politika

The Economist pred niekoľkými dňami informoval o výstavbe jadrových síl v Číne. Podľa niektorých názorov budú slúžiť ako klasické posilnenie diplomatického vyjednávania, čo robia aj iné krajiny. Čína pritom nemá dostatočné jadrové kapacity, avšak dala si za cieľ ich viac než zdvojnásobniť.

Čína však nekončí pri jadrových silách, ale využíva svoju ekonomiku na vybudovanie modernej armády, schopnej čeliť aj západným silám. Rozpočet na armádu rastie každým rokom okolo 10%, zatiaľ čo v roku 2000 mala Ľudová armáda slabú výzbroj a výbavu, už dnes sa im podarilo predbehnúť v niektorých sektoroch aj Spojené štáty. Čína má napríklad najsilnejšiu vojnovú flotilu na svete, v súčasnosti majú aj oveľa väčší počet bojových hlavíc a rakiet alebo majú aj jeden z najsilnejších systémov protivzdušnej obrany. Okrem toho majú štvrté najsilnejšie letectvo na svete.

Taiwan predstavuje vzdor Čínskemu komunizmu, je to ostrov, kam sa ukryl Čankajšek so svojimi armádami a rodinami, teda miesto, kam utiekli odporcovia komunizmu od komunistov. Posledné roky čínski nacionalisti začali otvorene rozprávať o zjednotení Číny, pod vedením Pekingu. Podľa viacerých odhadov je to skôr nereálne, avšak komunistická politika reálne ohrozuje Taiwan. Aktuálne sú známe prípady, kedy sa komunistické ozbrojené sily začali sústreďovať v okolí Taiwanu. Od začiatku 2021 došlo k viacerým narušeniam vzdušného priestoru Taiwanu čínskym letectvom. Komunistická Čína tak dáva najavo západu, že Taiwan patrí do jej sféry vplyvu.

Taiwan ale nie je jedinou krajinou ohrozenou komunistami z Pekingu, paradoxne ďalšou ohrozenou krajinou je Vietnam, ktorý je tiež komunistický. Vietnam od konca vojny má značné problémy so svojim severným susedom. V roku 1979, pár rokov po konci vojny vo Vietname, zaútočili čínske sily na Vietnam, čo skončilo katastrofou pre Čínu, odvtedy sú ako také vzťahy s Vietnamom nenávratne preč. V súčasnosti sú tieto dve krajiny v spore o Juhočínske more, kde si Čína  nárokuje vietnamské územia. Len prednedávnom sa stal prípad, kedy námorníctvo komunistickej Číny potopilo vietnamskú rybársku loď. A takýchto prípadov sa deje rádovo viac.

Ekonomika ako zbraň

Vojenské agresie však nie sú jediným znakom agresívnej politiky, ďalšou je pretáčanie svojej sily cez diplomaciu a ekonomiku. Čínske banky a čínska vláda poskytuje rôzne formy pôžičiek krajinám tretieho sveta, najmä v Afrike. Známym prípadom je dlhová pasca a Sri Lanke, ktorá prišla o svoj prístav v Hambantote kvôli neschopnosti splácať dlhy. Ďalším príkladom je Rwanda, ktorá sa stala závislá od čínskych investícií, dokonca až okolo 80% investícii tvoria práve tie z Číny. Vláda v Rwande sa začala výrazne zaoberať čínskym úspechom a začína aplikovať podobné politiky u seba doma. Hlavne tie z oblasti ľudských práv.

Komunisti v Pekingu ale uvažujú aj o iných krajinách, napríklad stiahnutie vojsk z Afganistanu predstavuje nový priestor pre Peking, ktorý sa prednedávnom stretol s predstaviteľmi Talibanu, alebo v Iráne a Pakistane, kde Čína  investuje do elektrárni a energetickej infraštruktúry pričom bude mať garantovaný monopol.

Okrem Ázie sa Čína sústreďuje aj na Európu, rozsiahle investície má v Grécku a Srbsku, pričom regionálnym spojencom je aj Budapešť. Peking podporuje významné investície v Srbsku, kde získal aj niektoré fabriky v metalurgickom priemysle, alebo významnejšiu investíciu tvorí výstavba železničnej infraštruktúry v Maďarsku a Srbsku. Ako to býva zvykom, tieto investície však nie sú čisto obchodnými vzťahmi, ale v určitom období budú predstavovať aj politické páky.

Sovietsky zväz je späť, ale nie ten, na ktorý sme boli zvyknutí

Pragmaticky a ekonomicky mocný štát, to je celkom oxymoron k ZSSR, ale taká je Čína pod nadvládou Xi Jinpinga. Jej agresia vo svete rastie, rovnako ako rastie jej vplyv. Časy studenej vojny sú preč, ďalšia nás asi nečaká, ale politický význam Číny vo svete bude rásť, pričom už teraz je silnejší než význam Ruskej federácie, nástupcu ZSSR. Nie Moskva, ale Peking bude predstavovať symbol útlaku, porušovania ľudských práv a moderný typ diktatúry, ktorý využíva technológie na ovládanie správania ľudí a potláčanie ľudských práv.

Teraz najčítanejšie

Marián Ruňanin

Svet nebude zničený tými, ktorí sú zlí. Svet bude zničený tými, ktorí sa na to pozerajú a neurobia vôbec nič. (Albert Einstein) Autor je študentom práva, venuje sa politike a právu, sústreďuje sa na situáciu v Číne a Ázii.