Denník N

Sen s pachuťou krvi

Cui peccare licet, peccat minus
Ovidius

Na začiatok leta pripadlo smutné výročie – úmrtie dvoch mladých slovenských šoférov na českej  „déjedničke“. Richard bol vodičom z povolania, otcom dvoch detí. Maťo zasa usmiatym „sympaťákom“ z košického sídliska KVP, ktorý sa chcel stať vodičom električky v Bratislave. Absolvoval vstupnú lekársku prehliadku, zo zdravotných dôvodov ho však neprijali. Na svoj vek (mal 25 rokov) ho priveľmi trápili kŕčové žily. Či bola príčinou genetika alebo nezdravý životný štýl, alebo niečo celkom iné, sa už nedozvieme.

Matej vyrastal bez otca. Zamlada pričuchol k drogám, sem tam sa s niekým pochytil a pobil. Neskôr si našiel priateľku a vzal prácu skladníka v úspešnej rodinnej firme. Srdce mu naďalej bilo pre šoférovanie. Od amatérskych závodov a driftovania prejsť k profesionálom – to bolo jeho veľkým snom, rovnako nebezpečným ako prekážka na diaľnici! Konateľov firmy požiadal, aby ho zo skladu s nábytkom preložili za volant. Spočiatku nesúhlasili. Matej trpel migrénou a málo spával. Tabletky na bolehlav mu zavše kúpil aj niektorý z jeho nových kolegov. V sklade začal náročky robiť chyby. Nakladal tovar nesprávne, aby sa sťažnosti množili. “Dajte ma za šoféra, zvládnem to!” požiadal po stýkrát svojho šéfa. Malou ľsťou sa dostal na novú pozíciu – vodiča dodávky do 3,5 tony.

Predčasné rozhodnutie vyšlo na povrch najokatejšie, ako mohlo – v Českej republike s kolegom havarovali.   Matej strhol riadenie kvôli divej zveri a preťaženú dodávku oprel o protiľahlý svah. Fyzika nepustila. V tej chvíli sa Feri, bývalý reprezentant v boxe, na sedadle spolujazdca modlil, aby bol jeho parťák za volantom pripútaný. Inak by na sebe pocítil živú váhu 130 kilogramov. Keď sa prevrátili na pravý bok, nábytok sa z Iveca vysypal, akoby sa roztrhla taška s nákupom. V Česku by řekli, je vymalováno. Ale nie úplne. Časť škody sa uhradila z poistky, viac ako pol druha tisíca eur musel zaplatiť vinník nehody – Matej. Firma nechala šoférovať niekoho, kto ich oklamal a sklamal.

25. jún 2020. Maťov starší brat pozoruje z kopca rómsku osadu na východe Slovenska. Keď v ďalekohľade zazrie kohokoľvek podozrivého, niekoho, kto porušuje lockdownové pravidlá, ihneď privolá hliadku polície. Je vojakom z povolania. Správa o úmrtí brata prichádza napoludnie ako blesk z jasného neba. Zrážka na 138. kilometri diaľnice D1 pri Jihlave. Čelný náraz do odstaveného kamiónu v rýchlosti približne 110 kilometrov za hodinu znamená pre šoférov istú smrť. Pevná kabína sa rozlomí a spučí ako škrupinka od vajíčka. Takmer dve tony nábytku za nimi dopomôžu k dielu skazy.

Týždeň po tragickej havárii, pri ktorej šofér zaspal a spolujazdec oddychoval podľa pokynov, sa kolegovia z firmy rozhodli zorganizovať zbierku pre pozostalých. Pán majiteľ zaplatil rodinám prevoz tiel aj pohreby. Na poslednej rozlúčke si povzdychol, či by odlišným manažérskym rozhodnutím nezachránil dva ľudské životy… Ktovie? Komu je dovolené robiť chyby, chybuje menej.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Kvič

Autor v slobodnom povolaní, básnik, publicista, textár. Participoval na projektoch Nuit Blanche a EHMK 2013, viedol dobročinnú iniciatívu NEXABOW, pôsobil v redakcii KOSICE:DNES. V súčasnosti sa venuje investigatívnej činnosti, písaniu poviedok a tvorbe pre deti.