Denník N

Vytopilo nás: ideme Ďurišovi po krku!

Nie je mojím zámerom podporovať napätie v medziľudských a susedských vzťahoch, ktoré aktuálne vyplávalo na povrch po nedávnych intenzívnych prívalových zrážkach v bebravskej doline. Musím sa ale ozvať, keď z úst tých, ktorí nás verejne zastupujú, vyznievajú slová agresie, hnevu a hrubozrnných vyhrážok.

Keď sa pán starosta hnevá“ mal byť pôvodný názov tohto príspevku. Nie je mojím úmyslom podporovať napätie v medziľudských a susedských vzťahoch, ktoré aktuálne vyplávalo na povrch po nedávnych intenzívnych prívalových zrážkach v bebravskej doline.

Mal som za sebou príjemne strávený čas na dovolenke, aktívnou formou oddychu, cestovaním a spoznávaním východnej časti Slovenska. Sedeli sme s rodinou vo vlakovom kupé v Košiciach a čakali na jeho vypravenie v smere na Bratislavu, domov. O dianí na západe krajiny som vtedy nemal žiadne aktuálne informácie.

V tom momente mi začal vyzváňať telefón. Na displeji sa objavilo meno osoby, ktorá je verejným predstaviteľom moci v jednej z obcí na doline, ktorá bola čiastočne zaplavená silnou povodňovou vlnou.

To, čo sa ozvalo na druhej strane linky, nepatrí ani do štvrtej cenovej kategórie pohostinstiev, nieto do úst človeka, ktorého povolaním je byť starostom… Začal z mojej strany kolotoč telefonátov a vyhodnocovania miery rizika a možného ohrozenia vlastného zdravia, bezpečnosti a majetku po príchode domov. Dobrý pocit z dovolenky bol v sekunde preč.

Nanešťastie nemám priamy dôkaz na slová hrozieb a želania mojej smrti, či navádzaním vodou poškodených občanov na moje lynčovanie, keďže nemám vo zvyku zaznamenávať svoje telefonáty. Po tom, čo som vzhliadol krátke videá, ktoré sa mi podarilo vidieť na sociálnych sieťach, rozhodol som sa, ihneď po príchode vlaku do mojej cieľovej stanice, ísť na príslušné obvodné oddelenie Policajného zboru SR.

Nebol som z toho telefonátu veľmi nadšený. Aj vyšetrovateľ, ktorý ma vypočúval, mohol na mne vidieť rozrušenie a obavy z toho, čo sa môže vôbec stať, keď prídem domov a hrozby sa naplnia. Nie je v mojom zvyku robievať si obavy z tohto druhu správania a reakcií ľudí, keďže som si akosi „privykol“ tomuto športu, teda prirodzenej dani verejnosti za občiansky aktivizmus.

Išlo v poradí už o druhú podobnú hrozbu od pána starostu. Cítim s každým jedným obyvateľom, chatárom, či chalupárom, ktorého majetok bol poškodený, či utrpel emočný otras v dôsledku rozsahu ničivej sily matky prírody. Podnecovanie k násiliu a konfliktom ako spôsob ventilovania nahromadenej frustrácie a hnevu nie je žiadne riešenie.

Prečo vôbec k tomuto skratovému konaniu pána starostu došlo? Zjednodušene a v krátkosti sa pokúsim vysvetliť pôvod jeho hnevu. Zhruba pred desiatimi rokmi sa vypracovával plán protipovodňovej ochrany obyvateľov Slovenska, ktorý mal identifikovať kritické miesta v krajine z pohľadu ničivej sily prírody, napríklad aj tzv. storočnej vody. V prípade bebravskej doliny sa ako efektívnym protipovodňovým vodohospodárskym dielom javil projekt realizácie suchého poldra nad obcou Šípkov.

Suchý polder je v podstate priehrada, ktorá nemá prepad vody na vrchu stavby, ale v tele priehrady. Týmto je zabezpečený bežný režim prietoku rieky. Pri prívalových dažďoch sa týmto otvorom na dne stavby prevalí len obmedzené množstvo vody vzhľadom na priemer tohto otvoru. Všetka ostatná voda sa zachytáva touto priehradou a postupne klesá s opadávajúcou prívalovou vlnou.

V čom bol háčik? Už z prvotných informácii bolo zrejmé, že ide o veľké vodohospodárske dielo. Ako občan som vstúpil do pripomienkovania verejnosti k tomuto dielu a stal sa zástupcom obáv viacerých ľudí, ktorí nechceli byť viditeľnými. To trvalo takmer šesť rokov. V pôvodnej projektovej príprave bol určený za bezpečný objem zachytenej zrážkovej vody týmto poldrom na zhruba 45.000 m3 vody. Projekt spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu mal byť vo väčšinovom podiele financovaný z prostriedkov Európskej únie. Spôsob úhrady za oprávnené náklady na vybudovanie takýchto stavieb nám umožňovala jedna smernica Európskeho parlamentu. Tá nemá pre národné štáty záväzný, ale odporúčací charakter, na rozdiel od nariadenia.

Štát si túto smernicu vysvetlil po svojom a pokúsil sa zjednodušiť celý proces. Stanovil si vlastné pravidlá hry na úhradu nákladov tak, ako mu to umožňovala daná smernica, ale tváril sa, akoby to bolo nariadenie, za ktoré sa schovával. Výsledkom bola skutočnosť, že projekt suchého poldra v Šípkove sa musel prepracovať a na jeho závere bol naprojektovaný na zachytenie takmer 240.000 m3 vody! To sa samozrejme prejavilo aj na navýšení nákladov, ktoré by prekročili niekoľko miliónov €.

Na niektoré stretnutia s odborníkmi som preto chodieval s hubkou a tehlou. Hubka predstavovala horninové podložie bebravskej doliny, ktorá je v prevažnej miere z rozrušených krehkých vápencov. Tehla predstavovala samotné teleso suchého poldra. Vtedy som sa na stretnutiach pýtal: čo sa stane, keď položíme tehlu na hubku? Tomuto reálnemu riziku by sme čelili v prípade realizácie tohto predimenzovaného poldra.

Počas tohto správneho procesu som vypracoval bezpečnostnú analýzu (1 strana, 2 strana, 3 strana, 4 strana), ktorú som adresoval všetkým dotknutým stranám projektu. V rámci procesných postupov pri systéme „padajúceho výkalu“ je, zjednodušene povedané, najvyšším štátnym orgánom verejných projektov ministerstvo. Pod ním je okresný úrad v sídle kraja, potom okresný úrad a na začiatku obec alebo mesto. Zvyčajne ak nejaký aktivista si myslí, že obíde tento procesný postup a obráti sa priamo na ústredný orgán štátu, tak sa mýli, že by urýchlil celý tento proces. To nie je nevyhnutne pravda a zvyčajne ministerstvo, neraz aj z alibistických pohnútok, odstúpi na doriešenie tieto námietky aktivistov na nižšiu úroveň, aby si to s „ním“ vydiskutovali okres s krajom. V tomto som bol trochu „výnimočným“…

Dostal som ústnu pochvalu z jedného úradu na tomto potravinovom reťazci. Parafrázujúc slová dotyčnej osoby: „pán Ďuriš, robím v štátnej správe už viac ako pätnásť rokov a nepamätám si, že by so svojimi argumentmi uspel občan priamo na ministerstve, ktoré si ich osvojilo bez toho, aby odstúpilo tieto argumenty na nižšie orgány štátnej správy na doriešenie.

Nikde nie je napísané, že som zodpovedný za to, že sa žiaden polder nerealizuje. Nemám na to ani oprávnenie a ani to nebolo mojim zámerom. Toto spočíva len a výhradne len na orgánoch štátnej správy – okres, kraj, či ministerstvo. Bolo mojou občianskou zodpovednosťou poukázať na riziká spojené s realizáciou tohto predimenzovaného projektu a neúčelné narábanie s finančnými prostriedkami občanov.

Aký bol dôvod tohto postoja štátu? Sústrediť sa na veľké projekty, kde sa dá schovať veľké množstvo neoprávnených výdavkov, tak ako to máme „vo zvyku“ pri ostatných verejných projektoch v štáte…

Čo nasledovalo po tom? Nič. Štát schoval hlavu do piesku a tváril sa akoby ja nič, ja muzikant, nie dirigent… Nechal občanov na holičkách. A občania si našli svojho obetného baránka.

Aké je riešenie? Jednoduché a zároveň zložité. Ide o integrovaný manažment všetkých inštitúcií, ktoré nejakým spôsobom majú dosah na to, čo sa deje s našou pôdou. Pôdou, na ktorej máme polia, lúky, pasienky, lesy, domy, či majetky. V reči nášho kmeňa ide o to, že v prípade bebravskej doliny na pravidelnej báze sa budú stretávať zástupcovia zodpovední za túto časť krajiny z organizácii ako Lesy SR, Slovenský vodohospodársky podnik, poľnohospodárske družstvá, obce, inštitúcie štátneho dozoru, Štátna ochrany prírody SR a iné.

Záverom len zdôrazním, že pomyselné maslo na hlave má každý z nás. O tom dlhodobo píšem vo vlastných príspevkoch. Zjednodušene povedané sme znásilnili krajinu a to doslova. Taktiež aj riešenia sú dlhodobo k dispozícii i o nich som už v minulosti písal.

Lenže pokiaľ sa budeme sústrediť na štekanie po svojich susedoch, kopanie do nevinných a nepriznáme si, že sme sami zlyhali, nič sa nezmení. V jednote je sila, pretože príroda bez nás prežije, my bez nej nie. Nezostáva mi nič iné len si poklepkávať rukou po čele…

Teraz najčítanejšie

Pavol Ďuriš

Občiansky aktivista, predseda OZ K prameňom Bebravy, vyštudovaný politológ, analytik v bezpečnostných otázkach štátu, partner pre pivo v oblasti remeselného pivovarníctva a hrdý študent Politickej akadémie ročníka 2019/2020 z dielne IPEV-U. Hrdý ISFJ (introvert-sensitive-feeling-judgement a HSP (highly sensitive person) :-) "Dnes nejhlubší city a největší obětavost nepotřebuje barikád. Počínáme chápat, že sebeobětování není nejúčinnější, stává-li se v tichosti a neznámosti v dílně, pracovně, kdekoli. Počíname pochopovat, že největší idealism je pevné předsevzetí, ne umírat, ale žít, neboť žít je mnohem těžší úkol než umřít. Položit život v rozčilení a fantastickém rozechvění je mnohem snadnější, než život ten udržovat v rozmyslném úsilí, potírajícím všecko to, co život ten ohrožuje." T.G.M. SOUKUP, František. T. G. Masaryk jako politický prukopník, sociální reformátor a president státu. Ústřední delnické knihkupectví a nakladatelství, Praha 1930, s. 202 - Naše nynejší krise.