Denník N

Cikáda ako módny doplnok a spony v tvare cikády zo Slovenska

Viete si predstaviť, že by ste nosili ozdobu v tvare cikády? V období sťahovania národov to nebolo až také výnimočné.

Vo všetkých predchádzajúcich článkoch som sa venoval dobe rímskej u nás (1. až 4. storočie), vplyvu Rímskej ríše na naše územie, prípadne rôznym rímskym artefaktom. V minulom roku som začal viac čítať knihy zamerané na nasledujúce obdobie sťahovania národov. V množstve úžasných artefaktov ma viac ako iné zaujali spony v tvare cikády. Myslel som si, že o nich napíšem kratší článok, ale to som ešte netušil, že problematika týchto spôn nie je dodnes ujasnená. Ani na základné otázky, akými sú pôvod, prípadne datovanie, nemáme jednoznačné odpovede. O to viac ma bavilo pátrať v spleti názorov a následne sa o ne s vami podeliť.

Predtým ako začnem písať o sponách v tvare cikády, napíšem ešte pár viet k sponám samotným. Pred používaním gombíkov, prípadne ešte modernejších spôsobov zapínania oblečenia sa na jeho spínanie používali šatové spony. Vyhotovením ich môžeme prirovnať k dnešným zicherkám (zatváracím špendlíkom). Plnili praktickú funkciu spínania, ale neraz mali aj ozdobnú funkciu a podliehali módnym vplyvom. Vyrábali sa z rôznych kovov, často z bronzu, ale i striebra, zlata, prípadne zo železa. Tvarovo sa líšili, od praktických jednoduchých spôn až po bohato zdobené spony.

Tento text sa venuje hlavne sponám, ale netreba zabúdať ani na ďalšie predmety, ktoré využívajú motív cikády. Patria sem napríklad hlavice ihlíc používané buď do vlasov, alebo na spínanie oblečenia a rôzne typy ozdôb a kovaní, napríklad pre odev, opasok alebo konský postroj.

Spony v tvare cikády, nazývané cikádovité spony, boli ďalším etnikám sprostredkované prostredníctvom sarmatských kmeňov žijúcich severne od Čierneho mora. Otázkou ostáva, či sa sarmatské kmene pri ich výrobe inšpirovali čínskymi predlohami alebo vychádzali z tradície predchádzajúceho gréckoskýtskeho umenia. Motív cikády sa navyše objavuje aj v babylonskom a staroegyptskom umení. Už v Číne bola cikáda symbolom znovuzrodenia a večného života. Táto symbolika má súvis so životným cyklom cikády, keď larva žijúca pod zemou v poslednom štádiu vylieza na povrch, premieňa sa na dospelého jedinca a vzlieta k oblohe. Jej nekonečná pieseň je zase symbolom bezstarostnej mladosti.

Dospelá cikáda

Oveľa komplikovanejšou je otázka datovania týchto spôn v európskom priestore. Spravidla sú spájané s obdobím sťahovania národov, ktoré je štandardne ohraničené rokmi 375 a 568. Cikádovité spony sú pritom primárne zaradené do 5. storočia s presahmi do 4. a 6. storočia. Na druhej strane, niektoré novšie práce narúšajú toto dlhodobo zaužívané datovanie a výskyt niektorých typov cikádovitých spôn zasadzujú už do 2. a 3. storočia. Problémom tohto datovania je, že nám chýbajú presvedčivé nálezy z hrobov, ktoré by sme vedeli presnejšie časovo zaradiť do tohto skoršieho obdobia, a tak toto datovanie jednoznačne potvrdiť. Snaha presnejšie datovať už jednotlivé typy cikádovitých spôn do konkrétnych desaťročí, ako je tomu pri niektorých rímskych sponách, bola zatiaľ neúspešná. Preto sú tieto spony datované iba veľmi široko, zvyčajne s presnosťou na polstoročie, prípadne až jedno storočie.

Cikádovité spony z obdobia sťahovania národov

Cikádovité spony sa vyskytujú najmä v južnom Rusku, na Balkáne, v Maďarsku, Rakúsku, Taliansku, južnom Nemecku, Belgicku a Francúzsku. To však neznamená, že sa sporadicky nevyskytujú aj v iných oblastiach.

Ešte nie so samotnou cikádovitou sponou, ale s jasným vyobrazením cikády na území Rímskej ríše sa stretávame na tzv. sponách v tvare motýlika (bow-tie shaped fibulae). Známou je spona z Pusztaszabolcs-Felsőcikola (Maďarsko) pochádzajúca z hrobu datovaného do 2. storočia. Celá spona je dlhá 10,1 cm.

Spona v tvare motýlika s vyobrazením ženy a cikády, dĺžka 10,1 cm, 2. stor. n. l., Pusztaszabolcs-Felsőcikola, Maďarsko (hrob)

Spolu je známych 17 spôn v tvare motýlika sústredených do severovýchodnej Panónie. Miesta nálezov sú buď priamo na rímskej hranici, alebo v jej blízkosti na pravom brehu Dunaja. Je potrebné podotknúť, že nie na každej z týchto spôn je vyobrazená cikáda. Medzi najnovšie nálezy spôn v tvare motýlika s vyobrazením cikády spolu so ženskou postavou patria dve spony z cintorína, ktorý leží východne od rímskeho civilného mesta Aquincum (dnes Budapešť). Nález pochádza z hrobu číslo 795, ktorý bol objavený v roku 2006. V tomto dvojhrobe bola pochovaná žena vo veku 25 až 29 rokov a dieťa vo veku 3 až 4 rokov. Jedinými predmetmi v hrobe boli dve spony v tvare motýlika na ramenách ženy, takže hrob nemôžeme presnejšie datovať napríklad prostredníctvom mincí. Avšak všeobecne vieme, že cintorín bol využívaný od konca 1. storočia do záveru 3., prípadne začiatku 4. storočia. Ide jednoznačne o obdobie pred sťahovaním národov a spony sú spájané ešte s predrímskym obyvateľstvom. Konkrétne sú dávané do súvislosti s keltským kmeňom Eraviskov.

Nielen s vyobrazením, ale už priamo s tvarom cikády sa stretávame na strieborných ihliciach, ktoré pochádzajú z hrobového nálezu z pohrebiska v Intercise (dnes Dunaújváros v Maďarsku). Intercisa bol vojenský kastel s priľahlou civilnou osadou priamo na rímskej hranici na Dunaji. Ihlice boli pôvodne dlhšie, ale majú odlomené hroty. Dĺžka cikády je približne 1,9 cm. Okrem ďalších predmetov v hrobe, ktoré ho pomáhajú datovať do neskororímskeho obdobia, je v ňom dôležitá najmä prítomnosť mince cisára Licinia (cisár 308 – 324). Vďaka nej vieme presne určiť spodnú hranicu, pred ktorou nemohol byť zosnulý pochovaný, a teda ani vložené ihlice do hrobu. Na druhej strane, minca mohla byť v obehu niekoľko desaťročí, takže len podľa nej nevieme určiť hornú hranicu vzniku hrobu a výroby ihlíc.

Ihlice s hlavicami v tvare cikády, 4. stor. n. l., Dunaújváros, Maďarsko (Intercisa – hrob)

Jedny z najznámejších kovaní v tvare cikády pochádzajú z územia dnešného Belgicka. Konkrétne z mesta Tournai, ktoré leží na hranici s Francúzskom. Boli objavené v roku 1653 v hrobe franského kráľa Childericha I., ktorý umrel v roku 481 alebo 482. Jeho hrob býva považovaný za najbohatší hrob z celého obdobia sťahovania národov. Nebudem sa venovať celému jeho obsahu, z ktorého sa, bohužiaľ, do dnešných dní zachovalo len torzo. Pre nás sú dôležité kovania v tvare cikády, nazývané aj včielky. V hrobe ich bolo vyše 300 a pravdepodobne zdobili Childerichov plášť. Sú vyhotovené zo zlata s krídlami zdobenými granátom. Z pôvodného obrovského počtu kovaní sa dochovali len dva kusy. Dôležité je pre nás to, že na rozdiel od iných hrobov vieme tento presne datovať, keďže poznáme meno pochovaného a obdobie jeho úmrtia. Z toho vieme, že predmety v ňom uložené mohli byť vyrobené najneskôr v roku 481/482.

Kovania v tvare cikády (včely), dĺžka 1,6 cm, 2. pol. 5. stor. n. l., Tournai, Belgicko (hrob Childericha I.)

Uviedol som tri konkrétne predmety, ale ešte žiadnu cikádovitú sponu. Tvar, veľkosť, zdobenie a materiál týchto spôn je veľmi rozmanitý. Vybrať z tohto množstva niekoľko zástupcov a urobiť jednoduché rozdelenie je najskôr nemožné. Ak by ste mali záujem spoznať pestrosť týchto spôn, odporúčam nahliadnuť do zdrojov v použitej literatúre, ktoré sú online, hlavne Z. VinskiJ. Kisné Csech spolu s P. Prohászkom. Ponúkajú desiatky obrázkov, vďaka ktorým získate predstavu o ich vizuálnej bohatosti.

Ja som sa rozhodol ďalej v článku venovať cikádovitým sponám nájdeným na území dnešného Slovenska. Sú síce len štyri, ale každá je iná, čo tiež dobre demonštruje spomínanú rozmanitosť.

Objav prvej zdokumentovanej spony pochádza už z 19. storočia (?) z Levíc. Nález je pripisovaný ojedinelému ženskému hrobu (?). V hlinenej nádobe vysokej 10 cm sa našiel pomerne bohatý obsah. Bronzový drôt s 15 korálikmi rôznej farby a veľkosti z pasty a skla, z toho jedna z karneolu a jedna z jantáru. Ďalej okrúhle zrkadielko s uškom zo strieborného kovu, strieborná náušnica, doštička z čiernej pasty s otvorom, ktorá snáď slúžila ako amulet, dve rovnaké zvonka pozlátené spony a konečne strieborná cikádovitá spona so stále funkčnou bronzovou ihlou. Spona je dlhá 4 cm a na koncoch krídel široká 2,5 cm.

Cikádovitá spona, dĺžka 4 cm, 1. pol. 5. stor. n. l., Levice

Objav druhej spony v tvare cikády a zároveň prvej, ktorej nález bol profesionálne zdokumentovaný archeológmi, pochádza z roku 1955. Objavená bola neďaleko Levíc v Šarovciach na nízkom návrší nazývanom Makóczadomb, po slovensky Makovec. Poloha bola s prestávkami viac či menej využívaná v rôznych historických obdobiach od doby kamennej až po novovek. Nás zaujíma pohrebisko z obdobia sťahovania národov, ktoré obsahovalo najmenej 21 hrobov, skutočný počet mohol byť však vyšší. Žiaľ, všetky hroby boli vykradnuté. Možno malo cikádovitú sponu oveľa viac pochovaných, avšak pozornosti vykrádačov unikla iba jedna z pravdepodobne ženského hrobu. V hrobe sa nachádzala neúplná kostra, kostený hrebeň, tri sklenené perly a strieborná cikádovitá spona so stopami pozlátenia dlhá 4,4 cm a široká 2,8 cm.

Cikádovitá spona, dĺžka 4,4 cm, 1. pol. 5. stor. n. l., Šarovce (hrob 17/1955)
Cikádovitá spona, dĺžka 4,4 cm, 1. pol. 5. stor. n. l., Šarovce (hrob 17/1955) – fotografia

Na objav tretej spony sa čakalo až do roku 1980. Bola nájdená počas tretej sezóny revízneho výskumu rímskeho kastela v Iži. Jeho pozostatky sa rozkladajú necelé 2 km západne od obce v polohe nazývanej Leányvár. Kastel (menší vojenský tábor) bol súčasťou opevnenej hranice Rímskej ríše Limes Romanus. Kastel prestal plniť svoju funkciu pravdepodobne niekedy po roku 375/378 a jeho areál a okolie začali využívať pôvodné i prisťahované barbarské kmene. Bolo to hlavne v prvej tretine 5. storočia. S týmto obdobím sa spája aj nález už nie striebornej, ale bronzovej cikádovitej spony v priestore vnútorného areálu tábora v hĺbke 30 cm. Spona je dlhá 3,9 cm a široká 2,8 cm.

Cikádovitá spona, dĺžka 3,9 cm, 1. pol. 5. stor. n. l., Iža-Leányvár

Nález štvrtej a nateraz poslednej cikádovitej spony z nášho územia nenechal na seba dlho čakať. Stalo sa tak v roku 1982 na hradnej vyvýšenine na Devíne, ktorá bola vďaka svojej strategickej polohe dlhodobo využívaná (viac staršie články). Rovnako tomu bolo aj v období sťahovania národov, kedy je v tejto polohe doložené germánske osídlenie. Zo získaných nálezov sa ale nedá jednoznačne povedať, aký konkrétny kmeň sa tu zdržiaval. Spona bola objavená v zásype v blízkosti sakrálnej stavby z obdobia Veľkej Moravy. Spona je rovnako ako tá z Iže bronzová, dlhá 3,7 cm a široká 1,6 cm a z uvádzaných spôn je najmenšia.

Cikádovitá spona, dĺžka 3,7 cm, 5. stor. n. l., Bratislava-Devín (hrad)

Okrem uvedených cikádovitých spôn sú v zbierke Podunajského múzea v Komárne uložené dve ďalšie kovania v tvare cikády. Obe kovania sú z bronzu a nepoznáme presné miesto ich nálezu. Udávané miesto nálezu je okolie Brigetia (dnes Komárom v Maďarsku). Brigetio bol rímsky vojenský tábor na druhej strane Dunaja oproti táboru v Iži-Leányvári. Nemôžeme jednoznačne vylúčiť, že kovania pochádzajú zo slovenskej strany, priamo z Leányváru alebo jeho okolia. Kovania sú dlhé 2,3 a 3,7 cm.

Cikádovitá spona (Iža-Leányvár), kovanie v tvare cikády – prievlečka (okolie Brigetia ?), cikádovitá spona (Bratislava-Devín), kovanie v tvare cikády (okolie Brigetia ?)

Na záver ostáva ešte otázka, ako sa cikádovite spony dostali na naše územie a kto bol ich nositeľom. Odpoveď je podobne nejednoznačná ako ich pôvod a datovanie.

Ak berieme do úvahy zaužívaný výskyt cikádovitých spôn na území Rímskej ríše od 4. storočia, môžeme uvažovať o ich spojení s barbarskými foederátmi (spojencami) východného pôvodu. Prevažne germánski foederáti na základe spojeneckej zmluvy (foedus) vstupovali do rímskej armády alebo sa zaviazali chrániť rímsku hranicu. Už cisár Konštantín I. Veľký (cisár 306 – 337) podpísal v roku 332 takúto zmluvu s germánskym kmeňom Gótov. V nej sa Góti zaviazali dodať Rimanom pomocné vojenské jednotky a chrániť rímsku hranicu severne od Dunaja. V roku 380 bola uzavretá ďalšia spojenecká zmluva s Gótmi, konkrétne s Ostrogótmi, na základe ktorej boli spolu s Alanmi a Hunmi usídlení v Panónii. Práve prostredníctvom takýchto kmeňov mohli byť predmety v tvare cikády „dovezené“ do Rímskej ríše ešte pred hlavnými náporom počas obdobia sťahovania národov. Možno aj ihlice z Intercise s hlavicami v tvare cikády sú toho dôkazom.

Pri cikádovitých sponách z nášho územia na prvý pohľad zaujme, že všetky pochádzajú z juhozápadného Slovenska. Dve priamo z vtedajšej rímskej hranice (Bratislava-Devín, Iža-Leányvár) a dve neďaleko od nej (Šarovce, Levice). Kto žil v 5. storočí, do ktorého sú spony datované na tomto území? Odpoveď je komplikovanejšia, ako by sa mohlo zdať. Na prelome 4. a 5. storočia rímska hranica na strednom Dunaji síce ešte formálne existuje, ale prestáva plniť svoju predchádzajúcu obrannú funkciu. Vojenské posádky postupne opúšťajú hraničné pevnosti a ponechávajú ich svojmu osudu. V roku 405/406 germánsky kmeň Kvádov, ktorý žil aj na juhozápadnom Slovensku, opúšťa po štyroch storočiach naše územie a odchádza smerom na západ. Určite neodišli všetci členovia tohto kmeňa, ale kvádske osídlenie sa výraznejšie preriedilo. Na druhej strane sa začína do strednej Európy tlačiť Hunská ríša. Huni získavajú v roku 406 alebo 409 panónsku provinciu Valeria. Jej severnú hranicu tvorí Dunaj, pričom na jeho slovenskej strane leží spomínaná Iža a kúsok ďalej Šarovce a Levice. V roku 433 alebo 434 získavajú Huni aj provinciu Panónia Prvá (Prima), ktorá leží západne od Valerie a na severe je opäť ohraničená Dunajom. Prítomnosť Hunskej ríše zasiahla i náš ľavý breh Dunaja, avšak ani v tomto prípade nie je presne ujasnené, do akej miery.

Rozdelenie provincie Panónia od reformy cisára Diocletiana (cisár 284 – 305)

Je dôležité si uvedomiť, že Hunská ríša nebola etnicky jednoliata, ale išlo o široký kmeňový zväz. Ten okrem Hunov tvorili podrobené kmene, medzi ktoré patria sarmatskí Alani, germánski Ostrogóti, Gepidi, Heruli, Rugiovia, Skíri, Kvádi (Svébi), Burgundi, Duringovia a ďalšie kmene. Hunská ríša sa v roku 454/455 rozpadá a po odchode Hunov späť do Ázie jej pôvodné územie obsadzujú spod nadvlády vymanené kmene. Pre nás sú najdôležitejší Rugiovia, ktorí obsadzujú dnešné Dolné Rakúsko (severné Rakúsko), Heruli, ktorí zaberajú dnešnú južnú Moravu s presahom až k Dunaju a Malým Karpatom, ale hlavne Ostrogóti, ktorí sa stávajú pánmi veľkej časti Panónie.

Pre naše územie v blízkosti niekdajšej rímskej hranice sa najmä pre prvú polovicu 5. storočia nie úplne jednoznačne hovorí o prítomnosti Gótov (Ostrogótov), prípadne Hunov a Alanov. Nezabúdajme, že prítomní sú stále aj pôvodní Svébi (Kvádi).

Dôležité je spomenúť aj tzv. horizont Laa an der Thaya-Smolín-Levice, ktorý je pomenovaný podľa významných nálezísk špecifického druhu príbuzných pamiatok, medzi ktoré patria aj cikádovité spony. „Ide o výrazný chronologický horizont so zreteľným východogermánskym základom a s gótskymi alebo gepidskými rysmi, ktoré bývajú premiešané aj stepnonomádskymi elementmi.“ (E. Droberjar, 2005, s. 94) V prípade Šaroviec, z ktorých pochádza jedna spona, sa uvažuje s možnosťou, že ide o „pohrebisko alansko-hunského ľudu“. (B. Novotný, 1995, s. 140)

Nič nie je jednoznačné, ale snáď môžeme povedať, že prvotní nositelia cikádovitých spôn v Európe, ale i u nás mali pôvod medzi germánskymi a nomádskymi kmeňmi pochádzajúcimi z východu. Na ozrejmenie, viaceré kmene žili pôvodne oveľa východnejšie, avšak Huni si ich postupne podmaňovali a začleňovali do svojho kmeňového zväzu pri putovaní z východu na západ. V čase podrobenia Hunmi žili napríklad Alani severne od Kaspického mora, Ostrogóti severne od Čierneho mora alebo Gepidi na území dnešného Sedmohradska v Rumunsku.

Poznámka:
Ako som písal v úvode článku, datovanie cikádovitých spôn nie je jednoznačné a nemôžeme vylúčiť, že aj cikádovité spony zo Slovenska môžu byť v budúcnosti predatované.

Za poskytnutie upresňujúcich informácií k spone z Bratislavy-Devína ďakujem Kataríne Harmadyovej (Múzeum mesta Bratislavy) a k spone z Iže-Leányváru Jánovi Rajtárovi (Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied).

 

Použitá literatúra:

BEDNAŘÍKOVÁ, Jarmila. 2003. Stěhování národů. Praha : Vyšehrad, 2003. 413 s. ISBN 80-7021-506-2.

DROBERJAR, Eduard. 2005. Věk barbarů. České země a stěhování národů z pohledu archeologie. Praha: Paseka, 2005. 260 s. ISBN 80-7185-656-8.

EISNER, Jan. 1933. Slovensko v pravěku. Bratislava : Učená spoločnosť Šafárikova, 1933. 380 s. + 107 s.

FURMÁNEK, Václav – PIETA, Karol. 1985. Počiatky odievania na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1985. 142 s.

HARMADYOVÁ, Katarína. 2012. Devín v období neskorej antiky a sťahovania národov. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 287 – 288.

HEYNOWSKI, Ronald. 2016. Fibeln: erkennen, bestimmen, beschreiben. Berlin : Deutscher Kunstverlag, 2016. 168 s. ISBN 978-3-422-07119-3.

KISNÉ CSECH, Julianna – PROHÁSZKA, Péter. 2002. „Zikadetifibeln“ aus der Sammlung des Kuny Domokos Museums Tata. In Komárom – Esztergom Megyei Múzeumok Közleményei 9. ISSN 1215-7457, 2002, s. 129 – 140.

KUZMOVÁ, Klára – KOLNÍK, Titus – RAJTÁR, Ján. 1981. Tretia sezóna revízneho výskumu rímskeho kastela v Iži – akcia Dunaj. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980, 1. časť (AVANS). 1981, s. 155 – 167.

KUZMOVÁ, Klára – RAJTÁR, Ján. 2010. Rímsky kastel v Iži – hraničná pevnosť na Dunaji. In KUZMOVÁ, Klára – RAJTÁR, Ján (zostavovatelia): Rímsky kastel v Iži. Výskum 1978 – 2008. Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 2010, ISBN 978-80-89315-32-1, s. 11 – 32.

KÜNZL, Ernst (preklad HLAVIČKA, Jan). 2019. Germáni. Tajemné národy ze severu. Praha : Vyšehrad, 2019. 192 s. ISBN 978-80-7601-188-5.

KYSELA, Elfriede. 2002. Zikaden als Schmuck- und Trachtbestandteil in Römischer Kaiserzeit und Völkerwanderungszeit. In Denisia. ISSN 1608-8700, 2002, č. 176, s. 21 – 28.

LEHÓCZKY, Tivadar. 1908. Lévai és nagysárói leletekről. In Archaeologiai Értesítő (AÉ). 1908, roč. 28, s. 422 – 424.

MOCPAJCHEL, Roman. 2010. Bitka pri Hadrianopole. Gótsky prelom rímskych dejín. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2010, roč. 21, č. 7 – 8, s. 122 – 128.

NOVOTNÝ, Bohuslav. 1976. Šarovce. Bratislava : Univerzita Komenského, 1976. 197 s.

NOVOTNÝ, Bohuslav. 1995. Slovom a mečom: Slovensko v rímskej dobe. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1995. 152 s. ISBN 80-7090-330-9.

PLACHÁ, Veronika – HLAVICOVÁ, Jana. 1984. V sídle Rasticovom. Od obdobia sťahovania národov až po koniec 12. storočia. In Krásy Slovenska. 1984, roč. 61, č. 8, s. 30 – 33.

SÁRÓ, Csilla – LASSÁNYI, Gábor. 2019. Bow-tie shaped fibulae from the cemetery of Budapest/Aquincum-Graphisoft Park. In Dissertationes Archaeologicae. ISSN 2064-4574, 2019, séria 3, č. 7, s. 151 – 176.

SCHLETTE, Friedrich (preklad KOŠNAR, Lubomír). 1977. Germáni mezi Thorsbergem a Ravenou. Kulturní dějiny Germánů do konce doby stěhování národů. Praha : Orbis, 1977. 303 s.

TEJRAL, Jaroslav. 1982. Morava na sklonku antiky. Praha : Academia, nakladatelství Československé akademie věd, 1982. 253 s.

VINSKI, Zdenko. 1957. Zikadenschmuck aus Jugoslawien. In Jahrbuch des Römisch-Germanischen Zentralmuseums Mainz (Jhb. RGZM). 1957, roč. 4, s. 136 – 160.

WOLFRAM, Herwig. 2012. „Barbarské gentes“ ako zakladatelia nových politických útvarov. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 283 – 285.

The great find and great loss of Childeric’s treasure. 2015. [online]. [cit. 17. 5. 2021]. Dostupné na internete:
http://www.thehistoryblog.com/archives/37323

Zdroje obrázkov:

Dospelá cikáda:
Description and photos of cicada flies. [online]. [cit. 6. 6. 2021]. Dostupné na internete:
https://pestctrl.biz/muhi/vidy-muh/muha-cikada/

Cikádovité spony z obdobia sťahovania národov:
SCHLETTE, Friedrich (preklad KOŠNAR, Lubomír). 1977. Germáni mezi Thorsbergem a Ravenou. Kulturní dějiny Germánů do konce doby stěhování národů. Praha : Orbis, 1977, s. 269.

Spona v tvare motýlika s vyobrazením ženy a cikády, Pusztaszabolcs-Felsőcikola:
SÁRÓ, Csilla – LASSÁNYI, Gábor. 2019. Bow-tie shaped fibulae from the cemetery of Budapest/Aquincum-Graphisoft Park. In Dissertationes Archaeologicae. ISSN 2064-4574, 2019, séria 3, č. 7, s. 164, obr. 11: 1.

Ihlice s hlavicami v tvare cikády, Dunaújváros:
VINSKI, Zdenko. 1957. Zikadenschmuck aus Jugoslawien. In Jahrbuch des Römisch-Germanischen Zentralmuseums Mainz (Jhb. RGZM). 1957, roč. 4, s. 143, obr. 51 a 50.

Kovania v tvare cikády (včely), Tournai:
The great find and great loss of Childeric’s treasure. 2015. [online]. [cit. 17. 5. 2021]. Dostupné na internete:
http://www.thehistoryblog.com/archives/37323

Cikádovitá spona, Levice:
LEHÓCZKY, Tivadar. 1908. Lévai és nagysárói leletekről. In Archaeologiai Értesítő (AÉ). 1908, roč. 28, s. 423.

Cikádovitá spona, Šarovce:
NOVOTNÝ, Bohuslav. 1976. Šarovce. Bratislava : Univerzita Komenského, 1976, s. 67, obr. 20: B3.

Cikádovitá spona, Šarovce – fotografia:
PIETA, Karol. 1988. D.1.17 Spona. In HOLČÍK, Štefan (zostavovateľ). 1988. Klenoty dávnej minulosti Slovenska. Katalóg expozície. Bratislava-Hrad-Klenotnica. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1988, s. 74, obr. D.1.17.

Cikádovitá spona, Iža-Leányvár:
KUZMOVÁ, Klára – KOLNÍK, Titus – RAJTÁR, Ján. 1981. Tretia sezóna revízneho výskumu rímskeho kastela v Iži – akcia Dunaj. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980, 2. časť (AVANS). 1981, s. 407, obr. 88: 10.

Cikádovitá spona, Bratislava-Devín (hrad):
PLACHÁ, Veronika – PIETA, Karol. 1986. Römerzeitliche Besiedlung von Bratislava-Devín. In Archeologické rozhledy. ISSN 0323-1267, 1986, roč. 38, s. 349, obr. 5: 13.

Úvodná fotka (upravené), Cikádovitá spona (Iža-Leányvár), kovanie v tvare cikády – prievlečka (okolie Brigetia ?), cikádovitá spona (Bratislava-Devín), kovanie v tvare cikády (okolie Brigetia ?):
FURMÁNEK, Václav – PIETA, Karol. 1985. Počiatky odievania na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1985, s. 91, obr. 92.

Rozdelenie provincie Panónia od reformy cisára Diocletiana (cisár 284 – 305):
Pannonia. [online]. [cit. 6. 6. 2021]. Dostupné na internete:
https://en.wikipedia.org/wiki/Pannonia

 

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Richard Miške

Zaujímam sa o históriu, genealógiu, numizmatiku a paradoxne aj o poéziu.