Denník N

Lesk a bieda Rómov na východe

Rómska národnostná menšina

Rómovia patria po Maďaroch k druhej najväčšej národnostnej skupine na Slovensku. Neoficiálne štatistiky uvádzajú, že počet obyvateľov, ktorí sa hlásia k tejto menšine, sa pohybuje medzi 400 až 500 tisíc. Najpočetnejšie komunity Rómov sa sústreďujú v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Nízka vzdelanostná a spoločenská úroveň ich stavia do znevýhodnenej pozície. V posledných rokoch sa preto organizujú viaceré skupiny dobrovoľníkov, ktoré sa pokúšajú tieto problémy eliminovať.

Vláda SR zdôrazňuje, že jej snaha splniť požiadavky Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín je súčasťou „paneurópskeho procesu zameraného na vytvorenie medzinárodných štandardov”. Tiež potvrdila svoj záväzok zabezpečiť ochranu a rozvoj menšinových jazykov, hlavne prostredníctvom ratifikácie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Deklarácia vydaná pri príležitosti podpísania Charty výslovne uznáva rómsky jazyk (rómčinu) ako jeden z jazykov chránených podľa špecifických článkov charty. Deklarácia ďalej upresňuje, že ustanovenia Charty sa vzťahujú na tie miestne úrady, kde národnostné menšiny tvoria viac ako 20 percent obyvateľstva, v súlade so zákonmi SR.

 

Lokálne stratégie komplexného prístupu

Cieľom komplexného prístupu je celkové riešenie problémov rómskych osídlení formou kombinácie a koncentrácie rôznych oblastí činností jednotlivých čiastkových projektov. Konečnými užívateľmi pomoci sú obyvatelia rómskych osídlení a osád.

Oblasti činnosti sú:

– podpora vzdelávania a formovania identity,

– rekvalifikácia a zvyšovanie zamestnanosti a zamestnateľnosti,

– komunitná sociálna práca,

– podpora podnikania,

– infraštruktúra a bývanie,

– odbúravanie vzájomných predsudkov majority a minority.

 

Hudba umeleckej školy

„Gadžeske bašav andro kan, Romeske andro jilo,“ hovorí staré rómske porekadlo, čo v preklade znamená: „Gádžovi hraj do ucha, Rómovi do srdca“. Keď začiatkom deväťdesiatych rokov vznikla elokovaná trieda pri Košickom konzervatóriu, málokto by predpovedal, aký veľký význam pre vzdelanie a kultúru bude mať o pár rokov neskôr. Hudobno-dramatické umenie a Hra na ľudových hudobných nástrojoch sa stali vychytenými študijnými odbormi začínajúcej umeleckej školy, myšlienkou zasa zvyšovanie vzdelanostnej úrovne Rómov a vytvorenie nových možností pre ich uplatnenie v spoločenskom živote. Začala sa tak písať história významnej vzdelávacej inštitúcie v Košiciach – Strednej umeleckej školy Exnárova 8. Tá už dávnejšie prekročila etnické aj územné hranice a pre tvorivých ľudí sa stala školou „neobmedzených možností“. V súčasnosti nesie štatút konzervatória.

Doterajšie úspechy hovoria samé za seba. Ročne študenti absolvujú približne 50 koncertov pre zahraničné delegácie a v rámci kultúrnych dní rôznych krajín, koncertujú a vystupujú na benefičných akciách, vystavujú svoje diela, spievajú a recitujú. Učila tu aj legenda slovenského herectva Mgr.art. Jozef Adamovič Art.D. Absolventi sa môžu uplatniť ako kvalifikovaní pedagógovia hereckej výchovy v podmienkach základných umeleckých škôl, tiež ako profesionálni herci v divadlách, vo filme, v dabingu či ako pracovníci v kultúrnych centrách.

Konzervatórium Jozefa adamoviča na Exnárovej ulici v Košiciach je školou mladých talentov a skúsených profesorov. Okrem hudobných akcií sa jej žiaci prezentujú na podujatiach netradičných, či už je to maľovanie obrazov na tvár v OC Galéria, výzdoba priestorov Strednej odbornej školy policajného zboru alebo výstava Graffity ako obraz v IC Culture Train.

Tak či onak, o nápady nie je núdza. Bývalý riaditeľ Gejza Adam je spoluzakladateľom detašovaného pracoviska bl. Z.G.Mallu Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. A po kom je pracovisko, sídliace v priestoroch školy, pomenované? „Zefiryn Giménez Malla – cigánsky mučeník zo Španielska – bol človek verný svojim zásadám, vzdelával a zbližoval ľudí. Jeho odkaz uchovávame na škole prostredníctvom vzájomného porozumenia, tolerancie a umeleckých aktivít.“

 

Sídlisko Lunik IX

V súčasnosti na Luniku IX žije oficiálne 4 400 obyvateľov a podľa údajov pána starostu je asi ďalších 900 neprihlásených. Z celkového počtu tvoria polovicu deti. Pôrodnosť v tejto mestskej časti predstavuje 150 až 170 detí ročne, úmrtnosť je asi 5 percentná.

Mestská časť Lunik IX má jednu základnú školu s kapacitou 300 žiakov, ktorú v súčasnosti navštevuje asi 650 detí. Podľa nového projektu sa má rozšíriť o ďalších 24 tried, telocvičňu a bazén. Chýbajú však peniaze. Nachádza sa tu aj materská škola, ktorú navštevuje 80 až 100 detí. Rodičia platia len stravu, ďalšie poplatky uhrádza Okresný úrad Košice II.

 

Občianske iniciatívy Rómov

Jedno z rómskych občianskych združení – OZ Jekhetane – je zároveň vydavateľom jediného rómskeho periodika Romano Nevo Lil. Pre detského rómskeho čitateľa vydáva občianske združenie Luluďi (autorom je významný rómsky spisovateľ Dezider Banga) časopis s rovnakým názvom LULUDI. Elektronicky spracované spravodajstvo o tejto menšine je možné nájsť na webovej stránke Rómskej tlačovej agentúry. Zaujímavou iniciatívou posledného obdobia je aj vznik rómskeho internetového rádia http://www.gipsy.sk/.

Združenie Centrum sociálnej pomoci mladým každoročne organizuje celoštátnu postupovú súťaž v rómskej piesni Rómsky hlások – Romano Hangoro. V rámci národnostného vysielania Slovenskej televízie prináša pravidelné spravodajstvo zo života Rómov na Slovensku Rómsky magazín.

Šíriteľom dobrého mena rómskej kultúry sú predovšetkým významné hudobné osobnosti ako Ján Berky Mrenica, Sisa Sklovská, Berco Balogh, Milan Godla, hudobné telesá Cigánski diabli, spisovatelia Dezider Banga, Daniela Hivešová- Šilanová, Ľudovít Didi, József Ravász a najmä profesionálne rómske divadlo Romathan. Špecializované múzejné pracovisko Múzeum kultúry Rómov na Slovensku SNM sídli v Martine. Významnou vzdelávacou a dokumentačnou inštitúciou je Rómske vzdelávacie centrum v Prešove a Ústav romologických štúdií v Nitre. Tridsaťsedem rokov po kodifikácii rómskeho jazyka došlo aj k jeho štandardizácii. Kodifikácia rómskeho jazyka prebehla už v roku 1971, jazykovou komisiou pri vtedajšom Zväze Cigánov – Rómov na Slovensku. Napokon sa dočkala aj svojej štandardizácie. Tá sa uskutočnila 29. júna 2008 v Bratislave na základe používaného dialektu najpočetnejšej skupiny Rómov z východného Slovenska.

 

Vzdelávanie dospelého rómskeho etnika

Demokratizačný proces v Slovenskej republike spojený s celospoločenskými reformami mal v neposlednom rade veľký vplyv na rómsku menšinu na Slovensku. Extrémne negatívne názory na Rómov prenikajú slovenskou spoločnosťou a odrážajú sa vo vyhláseniach verejných činiteľov, v masmédiách aj v konaní bežných občanov. Protesty rómskych lídrov a aktivistov v oblasti ľudských práv proti vyhláseniam označených ako „výroky povzbudzujúce rasistické násilie“ priniesli minimálne výsledky. Oficiálne odsúdenie násilných činov proti slovenským Rómov zatienil nedostatok systematických snáh vlády postihovať postoje založené na predsudkoch.

V závere sa teda môžeme stotožniť s konštatovaním, že kardinálnou otázkou ostáva, či jednotliví aktéri – štát, samospráva (regionálna, obecná), mimovládne organizácie (rómske, nerómske) aj samotní Rómovia v súvislosti s prebiehajúcim procesom decentralizácie dokážu prekonať rozpor, ktorý nám vyčítala Pravidelná hodnotiaca správa Európskej komisie, teda rozpor medzi dobre vypracovanou politikou a jej implementáciou priamo na mieste.1

Lektor Marek Lukáč z Katedry andragogiky FF PU v Prešove, sa k danej problematike vyjadril: „Študijný program andragogika je vo svojej podstate ešte širšie koncipovaný a svojich absolventov profiluje ako absolventov humanitného smeru, schopných pôsobiť v čo najširšom spektre inštitúcií (vzdelávacie, sociálne, mediálne, podniková sféra a i.). Andragogika ako vedný odbor študuje a realizuje edukáciu dospelých, čo je široká oblasť aktivít vo vzťahu k dospelému rómskemu etniku (odstraňovanie negramotnosti, školy druhej šance, kvalifikačné a rekvalifikačné kurzy). Absolvent odboru Andragogika by mal byť schopný navrhnúť, projektovať, koordinovať i realizovať akékoľvek činnosti týkajúce sa vzdelávania dospelej populácie. V súvislosti s množstvom vzdelávacích projektov, ktorých účastníkmi sú aj dospelí Rómovia, sa tak absolventom – andragógom otvára široký priestor pre uplatnenie nadobudnutých vedomostí a zručností práve v tejto oblasti.“

1 A. Kotvanová, A. Szép, Vládna politika a Rómovia, 2003

INTERNETOVÉ ZDROJE:

http://www.slovakia.culturalprofiles.net/?id=-13033

http:// www.romovia.vlada.gov.sk/3554/list-faktov.php

http://www.mclunik9.sk

http://www.saske.sk, Príspevok Inštitútu edukológie a sociálnej práce FF PU v Prešove k riešeniu rómskej problematiky, PhDr. Marek Lukáč, PhD

 

Teraz najčítanejšie

Tomáš Kvič

Autor v slobodnom povolaní, básnik, publicista, textár. Participoval na projektoch Nuit Blanche a EHMK 2013, viedol dobročinnú iniciatívu NEXABOW, pôsobil v redakcii KOSICE:DNES. V súčasnosti sa venuje investigatívnej činnosti, písaniu poviedok a tvorbe pre deti.