Denník N

Prodekan Kitta: Môj syn by Oscara ofrflal a vrátil

Richard Kitta (*1979, Košice) je multimediálny umelec, vysokoškolský pedagóg a kultúrny aktivista. Je zakladateľom vydavateľstva Dive Buki a umeleckých platforiem DIG gallery, Kotolňa či MAO. Pôsobí na Fakulte umení TU v Košiciach a na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Rišo, prezraď nám, čo máš práve rozčítané? Práve čítam Sprievodcu prežitím v oceánoch. Je to útla knižka, ktorú som dostal od svojho syna, vášnivého hráča Minecraftu. Keďže mám v tomto „bióme“ vážne medzery, mám čo robiť! Dúfam, že sa raz stanem jeho rovnocenným spoluhráčom. Ozaj, ktorá kniha v tebe zanechala silný dojem? Dojem vo mne zanechá každá, aj „horšie“ napísaná kniha. Keďže ma fascinujú slová, všímam si rôzne nuansy. Neraz sa stane, že zážitok sa dostaví aj tam, kde to nikto nečaká. Na silné (a vtipné) dojmy sú vhodné napríklad Dobré znamenia – Neila Gaimana a Terryho Pratchetta. Je naozaj množstvo skvelých kníh, ktoré ešte len vzniknú… a ja som taký zlý čitateľ! Žeby trochu sklamaný? Musím sklamať všetkých trendsetterov – ťažko ma vie nejaký titul vyslovene sklamať alebo prekvapiť. Jednoducho, stáva sa, že človek niekedy siahne po knihe v nevhodnej chvíli a „ublíži“ jej. Na očakávania si dávam pozor. Aký žáner preferuješ? Nemôžem povedať, že by som niektorého z autorov preferoval. Znie to pofidérne a kvázi diletantsky, ale ja si potrpím na tie s výrazným autorským spracovaním, grafické novely, tiež na antikvárne kusy. Kniha je pre mňa výtvarný objekt. Zvyknem byť užasnutý, ako dokáže sama so sebou (ne)komunikovať. Koľko času venuješ čítaniu? Čítam permanentne, ale s vlastnou dávkou slobody. Trvá to u mňa asi polhodinku denne. Počas tejto šialenej karantény by som mal byť na tom o niečo lepšie. Každopádne, najkrajšie sú sobotňajšie rána. Súhlasím. Čo ty a audioknihy? Počúvam audioknihy a väčšinou si pri nich aj trochu pospím. Sú to nekonečné seriály so značne sureálnou atmosférou. Ktorú knihu by si zaradil medzi povinné čítanie na školách? Nenavrhujem nič viac, nič menej – Príbeh umenia od Ernsta Gombricha. Započúvajme sa na chvíľu do piesní. Obľúbený interpret, skladba? Najkompletnejšie sa asi cítim s Floydmi. Štýlovo mám zasa veľké „rozpätia“ – začnem napríklad nejakým powernoise experimentom na Spotify (Ambre, Bocksholm, CloZee až po „Z“) a potom sa vraciam okľukou do svojich 16-tich (Metallica, Soundgarden) alebo do detstva mojich rodičov (Police, Genesis, Led Zeppelin, Beatles). Prežíval som x-tú vlnu Ursínyho a Vargu. Niečo iné je však sledovať, čo dnes vystrájajú Wintergatan alebo Nigel Stanford. Pri akej muzike ihneď prepínaš rádio na inú stanicu? V momente, keď je track „drzý“ a snaží sa mi nahovoriť, aký je svet notoricky nudný a zlý. Možno že je! Ale nie takto. Nedávno som kdesi zachytil rozumnú vetu: „Ak chceš rádio vypnúť – musí byť zapnuté“. Chodíš na koncerty? Zmenil sa tvoj hudobný vkus za ostatných 10 či 20 rokov? Bol som na mnohých koncertoch. Niektoré sú na „doživotie“ (Yes) alebo si na nich neviem spomenúť (…). Pojem „vkus“ by som v prípade mojej bytosti s ušami nahradil skôr „rezonanciou“. Hľadám svoje frekvencie, ktoré sa v živote môžu zmeniť a nie sú to iba tie zvukové či počuteľné. Tvoj hudobný nástroj? Ako si na tom so spevom? Och, to už prešlo tisícročie? 3 gitary, 2 kombá a wah-wah, ktorý mi ukradli. Dodnes som neodovzdal domácu úlohu z hudobnej teórie. Ale pozor, môj spev vie byť aj v štýle Maxa Cavaleru! Kino, televízia, netflix a podobné platformy. Čo z toho vyhľadávaš? Mám rád vizuálne atraktívne filmy, niekedy ich pozerám iba preto, že sú plné čarokrásneho pohybu. Apropos, Netflix je fajn. Ktorý film v tebe naposledy zanechal silný dojem? Inklinujem ku klubovým veciam a tiež k animovanému filmu. Ale svoj zrak si tak či onak „šetrím“. Nedávno som prechádzal filmami od Miyazakiho a zistil som, že ma neopustili. Vďaka The Red Turtle som sa stal fanúšikom Dudoka de Wita. Potešil ma Loving Vincent režisérskeho dua Kobiela & Welchman. Mal by to byť vizuálne sugestívny obraz so všetkým, čo k nemu patrí. Ktorý film ťa sklamal, hoci si naň mal dobré referencie? Tu platí analogicky to, o čom sme sa bavili pri knihách. Nie na všetko musí človek okamžite reagovať. Aj preto som v hodnoteniach v princípe opatrný. No dobre: film The Tourist bol totálne zbytočný! A čo “tvoji” herci a režiséri? Klasikov filmu asi nemusím menovať. Ani tých budúcich. Medzi mojich obľúbených režisérov patrí určite Jean-Luc Godard a mám rád filmy bratov Coenovcov. Z ázijskej proveniencie je to zas výnimočný kórejský režisér Kim Ki-duk (Česť jeho pamiatke!) Je toho naozaj veľa, ale život bez Monty Python si neviem predstaviť, nedával by zmysel. Zo všetkých filmov, ktoré si doteraz videl, ktorý a prečo by získal Oscara? Preženiem to. Ak by existoval Oscar pre youtuberistov – venoval by som ho synovi Kamilkovi za mikrofilm – Hrozí nová tvorba. Je mi jasné, že cenu by si neprevzal, prinajlepšom by ju ofrflal a vrátil. Ďakujem za rozhovor.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Kvič

Autor v slobodnom povolaní, básnik, publicista, textár. Participoval na projektoch Nuit Blanche a EHMK 2013, viedol dobročinnú iniciatívu NEXABOW, pôsobil v redakcii KOSICE:DNES. V súčasnosti sa venuje investigatívnej činnosti, písaniu poviedok a tvorbe pre deti.