Denník N

Rusko, kedysi mocnosť, dnes len tieň

Zdroj ilustrácie: https://www.politico.eu/interactive/donald-trump-fake-news-tweet-russian-hackers-vladimir-putin-cyprus-cartoon/
Zdroj ilustrácie: https://www.politico.eu/interactive/donald-trump-fake-news-tweet-russian-hackers-vladimir-putin-cyprus-cartoon/

Ruská federácia podľa niektorých komentátorov predstavuje mocnosť, ktorá ohrozuje demokraciu a stabilitu vo svete, faktom ale je, že životnosť Ruskej federácie je minimálna, problémy sú likvidačné a Rusko už nepatrí medzi mocnosti ako kedysi Sovietsky zväz.

Vladimír Putin nie je líder, ktorého si dejiny Ruska zapamätajú v pozitívnom svetle.
Akokoľvek sa Putin snaží, nikdy nedokáže to, čo dokázal Peter Veľký, čo dokázal Michail Gorbačov, čo dokázala Katarína Veľká, aj keď Putin sa rád vyobrazuje ako budúcnosť Ruska. V skutočnosti je Vladimír Putin symbolom úpadku Ruskej federácie, predstavuje zánik kedysi mocného Ruska.

Vzostup

Vladimír Putin začal svoju politickú kariéru ako poradca starostu Leningradu, následne vďaka odporúčaniam sa dostal do blízkeho okruhu chorľavého a nepopulárneho Jelciňa. To bolo obdobie, kedy Sovietsky zväz už prestal existovať, Ičkéria v Kaukaze (Čečensko) vyhralo vojnu a spojenci Ruska sa postupne začali rozchádzať. Jelciň postupne strácal moc, preto sa museli oligarchovia v pozadí Jelciňa (tzv. „rodina“, paradoxne väčšinu z tých Jelciňových oligarchov Putin vyhnal) rozhodnúť čo ďalej.
Našťastie našli ambiciózneho príslušníka bývalej KGB, Vladimíra Putina a rozhodli sa z neho spraviť svojho lídra.
Bolo to obdobie, kedy v Rusku boli vo vláde aj liberálni politici, prozápadne orientovaní a antikomunistickí. Najväčším rivalom Putina bol bývalý politik KSSZ, Primakov.
Vďaka záhadnému teroristickému útoku na apartmány v roku 1999 Putin vyhral politický zápas s Primakovom, zároveň aj vďaka taktikám poradcom od Jelciňa.
Čo nasledovalo bola pomsta Čečenom, údajným útočníkom.
Druhá Čečenská vojna bola iná od prvej, silné bombardovania a letecké útoky na rozdelených a vnútornými bojmi oslabených Ičkérijcov, pomohli vyhrať Rusku vojnu. Samozrejme, bez otca súčasného čečenského lídra Kadyrova, by to nebolo možné.
Nasledujúce roky predstavovali akú takú liberalizáciu a westernizáciu Ruska, Putin sa snažil priateliť so zásadnými lídrami a snažil sa opäť dostať Rusko na mapu veľmocí.
Všetko sa zmenilo po oranžovej revolúcii na Ukrajine, ktorá vytvorila paranoju u Vladimíra Putina a ideológov v jeho blízkosti. Odvtedy sa začalo Rusko aktivizovať v susedných štátoch a začalo svoju politiku „agresívnej expanzie“.

Gruzínsko a začiatok imperiálnych chutí

Počas letnej olympiády v 2008 začala krátka ale pre Gruzínsko ničivá vojna. Rusi využili separatistov v Južnom Osetsku a Abcházku na svoju expanziu. Od augusta 2008 začali separatistické sily útočiť na Gruzínske policajné jednotky a osady. Rusko ešte predtým uznalo obidve separatistické krajiny, začalo posielať armádu do tejto kaukazskej oblasti. 7. Augusta prezident Saakašvili vyhlásil prímerie, čo ale osetské sily netolerovali a začali útoky na gruzínske dediny. Samozrejme, Gruzínci museli zakročiť a začali postupovať do Osetska. Práve vtedy ruské letectvo začalo bombardovať pozície Gruzínska a začalo ofenzívu z Abcházka. Ruská ofenzíva pokračovala až na Tbilisi, avšak po mierových rokovaniach sa zastavila.
Odvtedy je konflikt zmrazený, rovnako ako na Ukrajine, Abcházci vyhnali väčšinu Gruzíncov a s podporou Ruska začalo obsadzovať krajinu, ktorá im nepatrila.
Počas tohto konfliktu Rusko ukázalo, že je ochotné vstúpiť aj do vojenskej konfrontácie za účelom udržania svojho vplyvu, podobnú taktiku ako v Gruzínsku využilo na Ukrajine, prečo?
Michail Saakašvili predstavoval prvého prozápadného prezidenta, ktorý prišiel do úradu po revolúcii v 2003. Bola to jedna z tých revolúcii, ktorá desila Putina.
Saakašvili sa snažil zblížiť s západom, snažil sa vstúpiť do NATO, čo predstavovalo pre Rusko „ohrozenie“. Ako reakcia Ruska prišla podpora separatistov v Gruzínsku, ktorá pokračuje dodnes.

Ukrajina, Sýria a pád Ruska

Rusko prostredníctvom svojho Kyjevského poradcu Medvedčuka ovládalo ukrajinského prezidenta Janukovyča. Vláda vtedajšej Strany regiónov bola naklonená Rusku a kvôli tlakom Ruska odmietali prozápadnejšie stanoviská. Situácia sa vyhrotila odmietnutím asociačnej dohody s EÚ, kvôli tlakom Kremľa. Následne začal známy Euromajdan, ktorý zvrhol vládu Strany regiónov.
Rusko muselo reagovať, na úvod museli evakuovať prezidenta Janukovyča a následne plánovať protireakciu. Rovnako ako v prípade Gruzínska, chceli využiť taktiku ozbrojeného povstania. Lenže na Ukrajine neexistovala žiadna separatistická republika, tak si ju Rusi vymysleli.
12. apríla 2014 sa objavili prvé ozbrojené skupinky, ktoré zaútočili na vládne budovy na Donbase. Velil im Igor Girkin, pôvodom z Moskvy, ktorý niekedy pôsobil ako agent FSB. 12. apríla zaútočili separatisti na vládne budovy v Slaviansku, na čo reagovala Ukrajina a od 13. apríla začala operácia ATO.
Simultánne Ruská federácia obsadila Krym, kde uskutočnili referendum (v rozpore s zásadou suverenity štátov) a anektovali tak tento polostrov. Krym bol pre Rusko dôležitý z jediného dôvodu – prístup k Čiernemu moru, práve vďaka Sevastopoľu mali zaručený prístup k tomuto strategickému moru.

Vladimír Putin skryto podporoval separatistické vojská na Ukrajine, výzbrojou a organizáciou ofenzív. Nemôžeme skrývať fakt, že bez podpory ruských poradcov by separatisti ťažko niečo obsadili.

Katastrofa 1 – izolácia a prepad

Ako reakciu na anektovanie Krymu a podpory separatistov od 6. marca 2014 začali prvé protiruské sankcie. Tieto sankcie a izolácia (napríklad odobratie práva hlasovať na Rade Európy) stáli Rusko v roku 2014 v prepočte okolo 40 miliárd dolárov, pokles rastu HDP v 2018 o 1.5 %. Tieto sankcie a situácia na trhu s komoditami spôsobili škodu presahujúcu 100 miliárd dolárov. Ruský rubeľ neuveriteľne zoslabol, jeho hodnota dodnes poklesla skoro o 100%.
Ruská ekonomika skolabovala, ruský ropný gigant Rosfneť prišiel až o 80% zisku na európskom trhu, Gazprom prišiel o 86% príjmov. Ceny potravín, ako mäsa a iných výrobkov začali prudko rásť, čo malo za následok likvidáciu potravinového trhu vo vzdialených častiach Ruska (ceny vzrástli v 2020 o 7.7%).
Rovnako utrpelo obyvateľstvo, v roku 2015 došlo k veľkému nárastu podielu obyvateľov v najnižšej príjmovej skupine (o 2 miliónov viac obyvateľov), zároveň došlo o 30% nárast žiadostí o green card do USA. Dokonca priemerný príjem je o 10% nižší než bol v roku 2013. V roku 2020 došlo k poklesu reálnych príjmov u obyvateľstva o 3.5%.

Katastrofa 2 – podpora terorizmu a zničenie reputácie

Tragédia letu Malaysian airlines 17
17. júla 2014 proruskí separatisti zostrelili civilné lietadlo.
25. júla 2014 Malajzia požiadala o vytvorenie medzinárodného tribunálu na zistenie a potrestanie vinníkov, samozrejme Rusko túto rezolúciu odmietlo. Keďže neskôr boli ukrajinské stíhačky zasiahnuté raketami neďaleko miesta nehody, je zjavné, že pravdepodobnosť zostrelenia ruskými silami nemožno vyvrátiť.
Vyšetrovanie bolo bránené separatistickými silami, ktoré často blokovali prístup vyšetrovateľov na miesto nehody, avšak neskôr sa podarilo vyšetrovateľom nájsť kusy systému BUK, sovietskeho protilietadlového systému.
Rusko začalo svoju propagandistickú kampaň a snažilo sa označiť Ukrajinu za vinníka. 21. júla 2014 zorganizovali Rusi tlačovú konferenciu, kde predstavili satelitné snímky dokazujúce ukrajinskú zodpovednosť. Rusi tvrdili, že lietadlo bolo zostrelené stíhačkou SU-25, čo dokonca odmietol aj autor tejto stíhačky ako ťažko pravdepodobné. Následne organizácia Bellingcat získa satelitné snímky z tohto miesta, kde došlo k zisteniu, že Rusi použili oveľa staršie snímky z apríla a mája, než z času nehody. Práve týmto ruským pokusom došlo k úplnému zničeniu reputácie tejto krajiny. Falšovanie satelitných a iných záberov Rusi opakovali aj v iných konfliktov, ako v Sýrii.
Na základe rôznych záverov a informácií (napríklad časté zostreľovanie ukrajinských lietadiel v tejto oblasti) je zjavné, že lietadlo zostrelili ruskí separatisti, otázka je, či s priamou účasťou Moskvy.

Katastrofa 3 – demografia

Ruská demografia ustavične klesá od 90. rokov, avšak v kombinácií s covid-19 sa situácia rapídne zhoršila. Dáta z 2020 ukazujú, že došlo k najhoršej demografickej situácií od roku 2005. Počet úmrtí rapídne stúpa a počet narodených je historicky najnižší za 20 rokov. Úmrtnosť v roku 2020 vzrástla o rekordných 18%, čím je v súčasnosti populácia Ruska najnižšia. Okrem pandémie, faktom je, že úmrtnosť stúpa už roky aj kvôli iným dôvodom, než chorobám, napríklad excesívna spotreba alkoholu. Starnutie populácie predstavuje tiež vážny problém, v súčasnosti predstavuje stará populácia okolo 25% celkovej, pričom má dôjsť k rastu až k 29%. Kvôli týmto problémom mali ruské vojenské sily problémy s novými vojakmi a celkovo budovaním nových jednotiek. Tieto problémy spôsobia napríklad to, že Rusko bude z tretiny islamský štát, keďže imigranti z centrálnej Ázie a kaukazských republík menia demografickú krivku.
Demografia predstavuje vážny problém pre vládu Vladimíra Putina, ktorá môže spôsobiť vážnejšie komplikácie. Dobrým príkladom je mesto Vorkuta, kde došlo k poklesu obyvateľstva za 10 rokov o 20 tisíc. Predpoklady hovoria, že v roku 2036 klesne obyvateľstvo Ruska o 5 miliónov obyvateľov, pričom najhoršie prognózy hovoria o poklese 10 miliónov.

Katastrofa 4 – zemný plyn, budúca skáza Ruska

Podiel Ruska na zemnom plyne je skoro 40% v EÚ, pri rope je to skoro 30%. V roku 2014 predstavovala Európa až 40% tržieb Gazpromu. Otvorením nového Nord Streamu 2 bude tak do Európy prichádzať ešte viac zemného plynu, čo ale nie je dlhodobá záležitosť. Pre Rusko predstavujú fosílne palivá vyše 60% podiel exportu a 40% celkových príjmov vlády.
Preto akákoľvek zelená politika krajín EÚ predstavuje vážnu hrozbu pre ruský vplyv a ruskú ekonomiku. Ak budú krajiny západu dodržiavať stanovené kvóty na CO2, ruský export plynu a ropy začne rapídne klesať a Rusko príde o výraznú časť príjmov.

Obnoviteľné energie predstavujú v Rusku len desatinu obnoviteľných zdrojov napríklad v Indii (v súčasnosti v Rusku je to okolo percento všetkých zdrojov). Investície do nich nerastú, čiže Rusko ostáva závislé nad fosílnymi palivami. Vladimír Putin zaspal dobu, pretože zatiaľ čo vďaka rope bol rast HDP v rokoch 2000 až 2008 skoro 7%, dnes je to niečo pod percentom. Na základe týchto dát je teda zjavné, že ak Rusko nezačne radikálne meniť svoju ekonomiku, hrozí ešte väčšia katastrofa než je dnes.

Katastrofa 5 – nepokoje

Podľa výskumného centra Levada je podiel obyvateľov, ktorý čaká ekonomické nepokoje až 43%. Kvôli zadržaniu guvernéra Chabarovsku Furgala, vyšlo do ulíc v Chabarovsku až 50 tisíc ľudí. Podľa prieskumu Levady až 43% obyvateľov vnímalo tieto protesty pozitívne. Tieto protesty predstavovali vážny zásah do vládnucej strany. Popularita Vladimíra Putina tiež klesá, pričom štvrtina obyvateľstva má nedôveru voči lídrovi Ruska. Kvôli pandémii Covid sú tieto čísla oveľa vyššie, keďže totálne zlyhanie vlády, najväčší počet úmrtí na svete môžu zmeniť vnímanie obyvateľstva voči Putinovi.
Vladimír Putin je zjavne znepokojený, ak sa rozhodol zavraždiť opozičného lídra Navaľného, čo skončilo spackanou operáciou FSB, čím sa scenár Boris Nemcov nepodaril.
Aj napriek zhoršujúcej sa už katastrofálnej situácie v Rusku bohaté deti ruských politikov zdieľajú na Instagrame fotky z Dubaja, Švajčiarska a iných luxusných krajín, v ktorých žijú. Tieto deti študujú na súkromných školách na západe, sú výrazne dotované ich rodičmi a predstavujú absolútny protipól k chudobnej väčšine Ruska.

Katastrofa 6 – Čína

Viacerí komentátori označujú vzťah medzi Čínou a Ruskom ako love-hate relationship, faktom ale ostáva, že Rusko nepredstavuje nič oproti stále rastúcej a vplyvnej Číne. Prezident Biden a pred ním Trump označil Čínu ako najväčšieho rivala USA, časy kedy NO. 1 rival bolo Rusko sú nenávratne preč. Zhoršujúca demografická kríza, katastrofálna finančná kríza, zničená reputácia, to je výsledok vlád Vladimíra Putina.

Rusko už nie je tým, čím bolo. Ruská úloha vo svete bude čoskoro úplne preč, jeho úlohu ako zloducha č. 1 prebrala úspešne Čína, ktorá predstavuje skutočnú výzvu. Avšak práve umierajúca veľmoc a jej diktátor môžu predstavovať ešte väčšie ohrozenie stability a demokracie vo svete. 

Teraz najčítanejšie

Marián Ruňanin

Svet nebude zničený tými, ktorí sú zlí. Svet bude zničený tými, ktorí sa na to pozerajú a neurobia vôbec nič. (Albert Einstein) Autor je študentom práva, venuje sa politike a právu, sústreďuje sa na situáciu v Číne a Ázii.