Mníchovčania už podzemné bohatstvo objavili. Na rade sú Prešov a Žiar
V Bavorsku je vyše 20 geotermálnych prevádzok a ďalšie v príprave. Prírodné podmienky máme na Slovensku obdobné.
V mníchovskej štvrti Sendling funguje už od roku 1899 jedna z najstarších tepelných elektrární v krajine. Počas vyše 120 rokov prevádzky sa tu energia vyrábala najprv konvenčnými spôsobmi – spaľovaním uhlia či odpadu.
Posledné dve desaťročia už prebieha v kogeneračnom systéme, v ktorom turbínu produkujúcu elektrinu poháňa zemný plyn. Zvyškové teplo z tohto procesu sa využíva na vykurovanie. Zemný plyn, označovaný ako „najčistejšie“ fosílne palivo, si na pohon v elektrárni zatiaľ ponechali, no len dovtedy, kým sa podarí dosiahnuť úplný prechod na uhlíkovo neutrálnu výrobu energie.
Veľkým krokom pre Sedling je aktuálny projekt, v rámci ktorého sa elektráreň prerába na geotermálnu. Vďaka horúcej vode zo zeme sa tu bude vyrábať zelené teplo a elektrina, pričom s inštalovanou kapacitou 50 megawattov (MWt) pôjde o najväčšie geotermálne zariadenie v krajine. Ekologickým teplom bude zásobovať 80-tisíc obyvateľov Mníchova a nepochybne sa zaradí k symbolom energetickej transformácie (Energiewende), ktorá je v celom Nemecku vysoko aktuálnou témou.
K zelenej budúcnosti cez geoterm
Sendling je vlajkovým projektom mestskej spoločnosti Stadtwerke München, ktorá sa zaviazala vo svojich zariadeniach od roku 2025 vyrábať zelenú elektrinu v objeme spotreby celého Mníchova. Zároveň najneskôr do roku 2040 zabezpečí, že všetko teplo produkované pre mesto bude uhlíkovo neutrálne. To, že chce pritom mestská firma staviť predovšetkým na geotermálnu energiu, nie je prekvapením.
Bavorská metropola využíva príležitosť, ktorú jej nadelila príroda. Podmienky pre využitie geotermálnej energie sú v Mníchove a okolí vynikajúce. Teplota podzemnej vody tu dosahuje 100 stupňov Celzia, smerom na juh dokonca prekračuje 140-stupňové hodnoty, ktoré umožňujú aj výrobu elektriny.
Naplánovaných je preto niekoľko nových geotermálnych projektov. Podzemný zdroj energie pritom začala spoločnosť Stadtwerke München v Bavorsku využívať relatívne nedávno. Ako prvé do prevádzky uviedli zariadenie v mníchovskej štvrti Riem (na obrázku vyššie), ktoré od roku 2004 zásobuje teplom celú oblasť vrátane miestneho výstaviska.
Lacné teplo zo spoľahlivého zdroja
Dnes je v Bavorsku viac ako 20 geotermálnych zariadení. Podľa zverejnených štatistík v roku 2018 vyprodukovali popri ekologickej elektrine až 900 gigawatthodín tepla, vďaka čomu sa predišlo vzniku tisícok ton emisií.
Z priemerného ročného prevádzkového času 7 769 hodín vyplýva, že zariadenia vyrábali energiu takmer neustále, teda bez nutnosti väčších technologických odstávok, čo je takisto veľké plus. A samozrejme, v popredí je aj ďalší dôležitý faktor – cena tepla, ktorá sa v prípade produkcie z geotermálnych zdrojov pohybovala na výhodnej úrovni 30 – 40 eur za megawatthodinu.
Že to s rozvojom využitia geotermálnej energie myslí Bavorsko vážne (v rámci Nemecka je tu situovaných 94 % tepelnej a 87 % elektrickej kapacity z geotermálnych zdrojov), potvrdzuje aj prístup ministerstva spolkovej krajiny pre vedu. To od roku 2016 podporuje takzvanú Bavorskú geotermálnu alianciu združujúcu päť technických univerzít v regióne, ktoré spoločne pracujú na pokroku v odvetví.
Len tento rok na to dostali podporu 1,9 milióna eur. Univerzita Bayreuth napríklad z prostriedkov realizovala štúdiu, v ktorej potvrdila priaznivý vplyv geotermálnej elektrárne na životné prostredie a výrazne menší podiel emisií ako vzniká pri výrobe elektriny z bioplynu či fotovoltiky.
Podmienky máme na Slovensku rovnako sľubné
Uvedomelý prístup v mníchovskom regióne môže byť inšpiratívny aj pre Slovensko. Pod Tatrami totiž máme vo vybraných lokalitách veľmi podobné podmienky, ktoré umožňujú čerpanie geotermálnej energie na výrobu elektriny a tepla.
Horúca voda s teplotou okolo 140 stupňov Celzia sa nachádza tak ako v mníchovskej oblasti aj v žiarskej a prešovskej kotline, kde prostredníctvom spoločnosti PW Energy plánujeme realizáciu prvých geotermálnych elektrární na Slovensku.
Pri Mníchove dokonca nájdeme veľmi podobné zariadenia, akých by sa už čoskoro mohlo dočkať aj Slovensko. Južne od bavorskej metropoly sa nachádza trojica elektrární s prakticky identickými parametrami, v akých projektujeme úvodnú etapu elektrární Žiar a Prešov.
V obciach Sauerlach, Dürrnhaar a Kirchstockach postavili geotermálne elektrárne, každú s inštalovanou kapacitou približne 5 megawattov. Vzdialené sú od seba len zopár kilometrov a využívajú horúcu geotermálnu vodu z hĺbok okolo 4 kilometrov. Technologicky sa spoliehajú na tzv. Organický Rankinov Cyklus (ORC), ktorý je voľbou aj v našom prípade.
O tom, ako funguje, som písal v predošlom blogu – zjednodušene, získaná horúca geotermálna voda z hĺbky zeme zohrieva pracovnú kvapalinu v sekundárnom okruhu a vznikajúca para roztáča turbínu, vďaka čomu sa produkuje elektrina. Zostatkové teplo z procesu možno ďalej využiť na vykurovanie domácností prostredníctvom systému centrálneho zásobovania teplom, pre účely poľnohospodárstva, na rekreáciu a iné.
Teplo pre domy, školy, faru aj byty
Bavorský trojlístok ukazuje, ako výborne to celé funguje v praxi. Každá z elektrární nachádzajúcich sa zhruba 400-500 metrov od najbližších obydlí je schopná dodať elektrinu do siete a navyše vyprodukovať teplo pre spotrebu 16-tisíc domácností. Najnovšie sa toto leto pridala prevádzka v Kirchstockach, kde sa dosiaľ vyrábala iba elektrina (40 GWh ročne) – pozrite si video z tejto geotermálnej elektrárne so slovenskými titulkami (zdroj: Turboden):
Po dobudovaní tepelnej jednotky a potrubia sa k teplu z geotermálneho zdroja mohli po novom pripojiť aj ďalšie obce v okolí. Napríklad v obci Hohenbruun začali ekologickým teplom vykurovať novo postavenú budovu Stephani Haus, ktorá je spoločným projektom cirkvi a samosprávy. Okrem veľkej spoločenskej sály sú v nej kancelárie na prenájom. Z udržateľného zdroja sa bude vykurovať aj miestny barokový Kostol sv. Štefana, a spolu s ním aj obecný úrad a fara.
Teplom z elektrárne v Kirchstockachu sa už vykurujú aj gymnáziá v Ottobrunne a Neubibergu, športový kampus v Riemerlingu a ďalšie školy v regióne. V Ottobrunne sa ku geotermálnemu teplu pripojila aj nová štvrť so 150 bytmi.
Zelená energia je motorom hospodárstva celého mníchovského regiónu. Je o ňu pochopiteľne záujem aj medzi mnohými spoločnosťami. Jedným z najnovších zákazníkov Stadtwerke München je automobilka BMW, ktorá si zabezpečila dlhodobý odber pre svoje dve fabriky na elektrické autá. Možností využitia zostatkového tepla z geotermálnych elektrární v priemysle či poľnohospodárstve však poznáme desiatky.
Aj príklad z Nemecka demonštruje, k akému značnému rozvoju môže prispieť využívanie geotermálnej energie v regióne (okrem primárneho prínosu – zelenej, bezmisnej energie namiesto tej z fosílnych palív). Som presvedčený, že v tejto oblasti môže naplniť svoj potenciál už čoskoro aj Slovensko.
