Denník N

Občan Slávik sa priznáva: Kupujem si politikov! Richarda Sulíka, Alojza Hlinu a ďalších. Čo má spoločné Občan Slávik s Mariánom Kočnerom a prečo keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Ako je to naozaj a prečo má Občan S ako jeden z mála Slovákov protikorupčnú lustráciu o čistote a je vzorom pre Európu.

V prvej polovici tohtoročných prázdnin, v rozpore s princípom „uhorkovej sezóny“, som napísal viacero blogov, ktoré sú vážnymi úvahami na vážne témy. Dnes – pri raňajkách pozostávajúcich z cereálneho chleba a jogurtu s nastrúhanou čerstvou uhorkou, som sa rozhodol pre toto veľké priznanie. Je, dúfam, jasné, že ide o glosu, ktorá sa pozrie na niektoré aspekty súčasného protikorupčného snaženia s humorom (či lepšie povedané s ironickou satirou); ale ako to už pri mne býva, nájde sa aj tam podstata na zamyslenie. Jeho bonusom je, že je netradične krátky a na konci je zemiak s uhorkou! :)

Pod tlakom mediálnej štvavej antikampane Richarda Sulíka, ku ktorej sa pridal aj mimoparlamentný Alojz Hlina, som sa rozhodol k priznaniu: je to pravda – na svoje ciele a svoju činnosť si kupujem politikov! Konkrétne aj Richarda Sulíka a Alojza Hlinu.

Združenie domových samospráv, ktorého som predsedom, má sídlo na Námestí SNP. Je to symbolické miesto. Námestie SNP je totiž hlavné námestie Slovenska, akési Fórum Slovakum. Tu sa dejú všetky dôležité občianske rozhodnutia a protesty, tu sa rozhodlo o konci komunizmu, o konci Mečiara aj Fica a tu sa rozhodlo o tom, že chceme Slušné Slovensko. Nie je teda náhodou, že pre svoju pracovňu som si vybral práve toto miesto. Keď sa pozriete von mojim oknom, vidíte veľa symbolizmu, ktoré vystihuje moju činnosť alebo lepšie povedané celý ekologický občiansky sektor:

Ak sa pozriete na bratislavský hrad, vidíte ako sa javí byť nad mestom, nad ľuďmi. A pomerne vzdialení. Ale ako Vám isto aj Richard Sulík rád potvrdí, nemám problém aj štát „ostrelovať“ svojou aktivitou, ak si myslím, že je to potrebné pre ďalší pozitívny rozvoj Slovenska. V strede fotografie sa vypína veža Starej bratislavskej radnice. Ako všetky dnešné samosprávy, aj ona sa rada vidí trochu vyššie ako je okolitý ľud, avšak je niekde zastrčená a schovaná, keď ju je treba. Ale ani u nej mi nerobí problém vstať a na magistráte som za 3 minúty… Oproti mojej pracovni je Stará Tržnica, reprezentant obchodu a podnikateľov. Sme to my – podnikatelia  a aktivisti, ktorí reálne žijeme na ulici, tvoríme ju, prinášame reálne hodnoty ľuďom. A je pravdou, že tie stromy sú celkom správne symbolicky na „mojej strane ulice“. Doslova sa na svet pozerám cez zeleň, cez ekológiu. A ako som už povedal – pracovňou na Námestí SNP, teda akýmsi Forum Slovakum sa potvrdzuje aj skutočnosť, že Občan Slávik je v centre spoločenského diania.


Pomerne často, keď máme náročnejšie pracovné stretnutie okolo obeda, tak ho zorganizujem ako pracovný obed. Využívam na to neďalekú Bratislavskú reštauráciu (tu). Takýto obed hradím z prostriedkov združenia; varia veľmi dobre, aj keď po korone výrazne zmenšili porcie. Mojim obľúbeným jedlom tu je sviečková na smotane, nikde ju nevedia tak dobre ako práve tu. Takto si kupujem na svoju činnosť Alojza Hlinu! A takto Alojz Hlina živí Občana Slávika. Bratislavská reštaurácia totiž podľa jeho vlastných slov patrí jemu (tu). Alojz Hlina ja priamym konečným užívateľom výhod peňazí, ktoré som zaplatil jeho firme za to, aby som robil dohody s podnikateľmi a to dokonca priamo v priestoroch jeho firmy a z peňazí združenia, do ktorého prispievali aj developeri. Naposledy som mu poslal peniaze minulý týždeň, prikladám aj dôkaz…


Pri svojej činnosti sa dohody, moje podania, ale aj napríklad memorandá o spolupráci tlačia na bežný kancelársky papier. Ten kupujem v ŠEVTe (tu) alebo v sieti Fax&Copy (tu). Práve Fax&Copy je firma, ktorú založil a na ktorej zbohatol Richard Sulík; pred časom z nej síce vystúpil, ale súčasťou vyrovnania s partnermi bolo, že do roku 2027 bude poberať platby v rámci majetkového vyrovnania (tu). A takto si kupujem aj Richarda Sulíka, a takto sa aj on stáva súčasťou mojich operácií, ktoré naoko kritizuje ale v skutočnosti z nich profituje. Chcete dôkaz? Tu je…


Že čo je na tom? No nič. Je to bežná vec. Tak ako je bežné darom podporiť spolok, s ktorým súhlasím, alebo darovať peniaze na činnosť, s ktorou sa stotožňujem. Robím to aj ja v ZDS, zoznam projektov, ktoré sme takto podporili máme na našom webe (tu – sekcia Agenda, položka Podporili sme). Len Richard Sulík sa snažil túto bežnú formu financovania občianskeho sektora kriminalizovať – tým zaútočil na celý občiansky sektor (ako je typické pre politikov typu Putina, Orbána a Lukašenka) ale zároveň ukázal, do akej politickej školy patrí.  Dokonca ani SMER sa na niečo takéto nikdy neodvážil… Lenže po mojom dnešnom priznaní už nebude môcť povedať vôbec nič – na svoju činnosť si ho kupujem a Richard Sulík žije z mojich peňazí. Aká dramatická a pritom prázdna veta… Proste nie je nič na tom, že keď idem do obchodu na chleba, tak za neho zaplatím, nie je nič výnimočné, že mestu platím aj za vodu, ktorú pijem a odvoz odpadu, ktorý produkujem. Tak nie je ani nič na tom, že niekto zaplatí občianskemu združeniu za to, že robí podľa neho záslužnú činnosť. O tom je demokracia a občianska spoločnosť. Alebo keď si Občan Slávik kúpi obed alebo kancelársky papier. Ale aké to bolo dramatické, keď som obyčajnú návštevu reštaurácie alebo kúpu kancelárskeho papiera opísal ako korupciu najvyšších kruhov! Aké to bolo dramatické, keď Richard Sulík označil bežnú činnosť občianskych združení ako vydieranie! Bolo by to na smiech, keby to nebolo tragické a smutné v akom stave máme politikov a čím sa zaoberajú ako najvyššou formou hospodárskej politiky štátu… Bolo by to na smiech, keby to nebol zákerný útok arogantného a hlúpeho politika na občanov. A zase sme to my, občania, ktorí si musíme svoju krajinu vziať späť a niečo dobré s ňou urobiť. No dobre, tak sme sa už všetci pobavili, mali sme aj dávku drámy a telenovely… No poďme už konečne niečo aj robiť ale hlavne urobiť.


Mám vo zvyku klásť uchádzačom o členstvo v ZDS provokatívnu otázku, že čo mám spoločné s Mariánom Kočnerom. Správnou odpoveďou je, že spoločné máme veľký vplyv na spoločnosť a jej fungovanie. Avšak keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Dôležité je totiž aj to, čo mňa a Kočnera odlišuje. A to čo nás odlišuje, je skutočnosť, že Marián Kočner je kriminálnik, ktorý svoj vplyv zneužíval na osobný prospech korupčným spôsobom; kým Občan Slávik svoj vplyv využíval na presadzovanie legitímnych a legálnych verejných záujmov životného prostredia. Richard Sulík zneužil atmosféru odhaľovania závažných korupčných škandálov a snažil sa verejnosti podsunúť, že aj ja som toho súčasťou; dúfal, že celospoločenská atmosféra bude hrať v jeho prospech a v môj neprospech a že mi prinajmenšom spôsobí vážne problémy, ktoré ma od ďalšej činnosti odradia. Zmýlil sa. Vývoj v týchto „kauzách“ mňa očistil a vyvolal otázniky o Sulíkovej kompetencii a súčasne potvrdil potrebu Občana Slávika; dokonca nie jedného ale čím viac nás bude, tým lepšie… 

Najvyšší súd Slovenskej republiky má v prípade ekologických združení totiž ustálenú judikatúru a to po vzore českého Najvyššího správního soudu ČR (ktorá je obsahom totožná s mojou provokatívnou otázkou o Kočnerovi):

Za první specifikum ekologických spolků lze dle našeho názoru považovat smysl a účel účasti veřejnosti, respektive environmentálních organizací v procesech práva životního prostředí, kterou lze ilustrovat ve srovnání s jinými výše naznačenými případy aplikace zásady zákazu zneužití práva. V případě zneužití práva v rámci práva daňového daňový subjekt zpravidla usiluje o získání určité daňové výhody, jak již bylo uvedeno. Jinak řečeno, daňový subjekt přirozeně sleduje svůj soukromý ekonomický zájem, vůči kterému stojí v opozici veřejný zájem státu na právně korektním výběru daní. Obdobná a snad ještě zřetelnější je situace v případě zneužití procesních práv v případě přestupkového řízení, kdy vůči sobě opět stojí soukromý zájem na neuložení trestu a na druhé straně veřejný zájem na potrestání pachatele přestupku. Subjektem, který zneužívá svých práv, je v těchto případech tedy zjednodušeně řečeno uplatňován určitý a zpravidla poměrně zjevný soukromý zájem stojící v opozici k určitému zájmu veřejnému. V případě účasti veřejnosti v procesech práva životního prostředí to však zcela neplatí. Určitá část této veřejnosti jako tzv. dotčená veřejnost sice v příslušných rozhodovacích procesech hájí svůj soukromý zájem zpravidla související s jejími vlastnickými právy k nemovitostem. Úloha environmentálních organizací je však odlišná, respektive sama je pojena s ochranou veřejného zájmu. Například v již citovaném rozsudku Nejvyššího správního soudu je konstatováno, že smyslem a účelem účasti environmentálních občanských sdružení (spolků) je, „aby kvalifikovaně, tj. odbornými argumenty z oblasti ochrany životního prostředí, urbanismu apod., hájila dotčené (veřejné) zájmy ochrany přírody a krajiny v konkurenci jiných veřejných zájmů a zájmů soukromých.“ V tomto rozsudku Nejvyšší správní soud o environmentálních občanských sdruženích, respektive spolcích, současně hovoří jakožto o „advokátech“ veřejného zájmu na ochraně životního prostředí. Jinak řečeno, veřejný zájem na ochraně životního prostředí nereprezentují pouze příslušné orgány státní správy z titulu své působnosti, ale také veřejnost, zejména právě environmentální organizace. Uvedené pochopitelně souvisí také s širším kontextem účasti veřejnosti jako projevu participace veřejnosti na rozhodování o věcech týkajících se životního prostředí či ještě obecněji občanské společnosti.

Iným slovom, ekologické združenie nehája len svoj osobný záujem ale automaticky sú nositeľmi obhajoby a presadzovania verejných záujmov životného prostredia. Túto myšlienku dávam do povedomia podnikateľom provokatívnou otázkou o Kočnerovi a uvedomením si spoločných ale najmä rozdielnych čŕt; práve preto si tento odkaz lepšie zapamätajú nakoľko nie je len právnou teóriou ale uchopiteľným praktickým a veľmi aktuálnym príkladom toho, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Richard Sulík svojou antikampaňou voči ZDS a mne sa snažil verejnosti podsúvať presný opak toho, aké princípy na Slovensku a v demokratickom svete platia – vraj si riešim len vlastný biznis. Aj z rozhodnutí najvyššieho súdu je zrejmé, že to nie je pravda, ZDS a ja osobne sme obhajcovia verejných záujmov životného prostredia. Prečo však Sulík na Slávika útočil? Podľa mňa je to práve preto, že Sulík je deštruktor, nevie robiť inú politiku ako je politika konfrontácie a sporu, politika bojovania so skutočným alebo skôr len s domnelým a vyfabulovaným nepriateľom. Sulík sa snažil dať najavo svojim podporovateľom či potenciálnym podporovateľom, že on bude bojovať s ekologickými aktivistami a bude hájiť ich súkromné ekonomické záujmy konfrontačnou politikou voči aktivistom a ekológii; dal najavo, že rád vymení svoj mocenský vplyv na špinavú robotu útokov na aktivistov výmenou za politickú podporu biznisu. Využil na to skutočnosť, že na Slovensku nie je štandardná európska zelená strana – a tak sa vyhranil voči aktivistovi, ktorý plní mnohé funkcie, ktoré v Európe plnia zelené strany – napríklad presadzovanie environmentálnej agendy do rozhodovania štátu či všeobecného povedomia. Maskuje tým totiž len vlastnú neschopnosť. 

V tejto súvislosti sú dôležité tri správy z prostredia Európskej únie a jej inštitúcií – na tému, ktorá aj na Slovensku silno rezonuje – ochrana lesov a zelená transformácia priemyslu pre zvládnutie klimatickej krízy (je to súčasne dôkaz, ako sú ekológia a ekonomika prepojené aj keď inak ako o tom bežne uvažujeme):

  1. Legislatíva tvorená ekologickými spolkami bude hrať v prípade Európskeho parlamentu čím ďalej tým dôležitejšiu úlohu. Európsky parlament tým reaguje na neschopnosť podnikateľov aby sami prišli s účinnou politikou transformácie vlastnej činnosti a rovnako aj na neschopnosť vlád v tejto súvislosti preferovať ekologické a občianske záujmy, ktoré sú však pre Európu v skutočnosti určujúce. Ukazuje sa, že zelená transformácia je komplexný problém, lebo riešenie jedného problému (klimatická zmena a jej zvládnutie) môže vytvoriť iný závažný ekologický problém (ohrozenie lesov ako obnoviteľného zdroja energie). Občania a občianske inštitúcie majú byť nositeľmi legislatívnych iniciatív, garantom odbornosti a občianskym tlakom aj dôslednosti v týchto zmenách (tu).
  2. Fit For 55 (tu) sa uplatňuje aj na finančný rámec 2021-2027 vrátane Európskeho balíka obnovy, Spravodlivej transformácie regiónov ale aj na bežné operačné programy. Je to závažné z toho dôvodu, že Európa nemá v tejto súvislosti prijatú príslušnú legislatívu (smernice, nariadenia a odporúčania); nie je preto jasné, čo presne to znamená, čo presne treba robiť ale treba to urobiť – lebo ak sa neurobí to čo nevieme čo sa má urobiť, tak nebudú európske peniaze. Proste je nutné pri čerpaní europeňazí preukázať, že sme v súlade s cieľmi EÚ z hľadiska Zelenej dohody ako aj Fit for 55 a na to budú posilňované práve procesy posudzovania vplyvov na životné prostredie a ad hoc riešenia ktoré vyvinú podniky s aktivistami a tie sa následne ujmú ako BAT (Best Available Techniques) a ostatní buď vyvinú vlastné aspoň tak efektívne alebo prevezmú existujúce. Európska únia bude totiž financovať len klimaticky odolnú infraštruktúru (tu).
  3. Pomerne veľký rozruch spravilo oznámenie, že bývalý Greenpeace aktivista začal robiť dohody s priemyselníkmi o tom, že spolu budú hľadať riešenia ekologických výziev. Tak ako v čase nástupu priemyselnej revolúcie vznikla nová vrstva podnikateľov, ktorý mali riešiť problémy produkcie, ktoré predtým riešila šľachta poddanstvom, tak ako vznikli odbory ako spôsob riešenia sociálnych sporov a problémov, ukazuje sa, že to budú ekologickí aktivisti, ktorí budú hrať veľkú rolu pri zvládnutí súčasnej existenciálnej krízy sveta. Ekologický aktivisti sú nositeľmi potrebných zmien v spoločnosti, sú to noví lídri a zjednotitelia spoločnosti (tu).

Je zaujímavé, že minister hospodárstva sa rozhodol viesť svoj rezort proti európskemu prúdu a ostal zaseknutý v mentalite 90tych rokov, v ktorých ako podnikateľ pôsobil. Ako však chce zabezpečiť konkurencieschopnosť slovenského hospodárstva a jeho modernizáciu v európskom prostredí súčasných výziev a problémov a ako chce dosiahnuť plnenie európskych cieľov, od ktorých je závislé aj čerpanie európskych peňazí? Občan Slávik však vie ako na to – sledovaním ekologických cieľov a rozhodovanie o hospodárstve a celospoločenských otázkach prostredníctvom optiky ekológie a participácie občanov. Ukazuje sa, že Európa robí opatrné pokusy s tým, čo Občan Slávik na Slovensku zaviedol do bežnej praxe. Spolupráca podnikateľov s ekologickými aktivistami a spolkami, aby hľadali a nachádzali inovatívne riešenia súčasných ekologických výziev. Aby aktivisti boli nositeľmi legislatívnych iniciatív a celospoločenskej diskusie o potrebných zmenách v spoločnosti, hospodárstve, politike. Proste Lead by Example. Každý podnik spolu s nejakým aktivistom nájdu odpovede na čiastkové ale aj komplexnejšie otázky. Príkladom a líderstvom. Občan Slávik je totiž environmentálny líder Slovenska a nadchádza jeho doba a čiastočne to aj dokázal svojim doterajším životom. Slovensko aj vzhľadom na ústavne silnú mocenskú pozíciu občanov ako nositeľov štátnej moci je predurčené, aby z krajín EÚ hralo v tomto smere lídra, aby sme naučili Európu, že v Európe je pánom občan Európskej únie.

P.S. Môj advokát zistil, že vyšetrovanie trestných oznámení ministra Sulíka bolo ukončené bez vznesenia obvinenia ešte v júni, pričom sa nezistili také skutočnosti, ktoré by svedčali o spáchaní trestných činov. Po tom všetkom je z tejto kauzy jediné poučenie: Občan Slávik je čistý! Ak teda aktivita člena protikorupčnej vlády (s každodennými novými odhaleniami) viedla k takémuto výsledku, Občan Slávik je jeden z mála ľudí na Slovensku, ktorý má vystavené takéto neoficiálne protikorupčné lustračné potvrdenie, že je čistý. Ak by nebol, už dávno by bol vtáčik v klietke…


Keďže dnes sme to mali s humorom a obrázkami, tak v súlade s internetovou kultúrou meme Vám všetkým za Vašu pozornosť a priazeň dávam zemiaky. A uhorku.

 

Marcel Slávik, predseda ZDS – postrach developerov a ministra Sulíka.

 


 

Teraz najčítanejšie

Marcel Slávik

Občiansky aktivista, predseda Združenia domových samospráv a dlhoročný bojovník za lepší život v mestách aj na vidieku, ochranca prírody. Marcel Slávik sa narodil na Myjave, žije v Bratislave, v Senici a v Sobotišti, ktoré mu prirástli k srdcu a je tu doma. Má tu rodinu, priateľov a rád tu trávi svoj čas športom ale aj kultúrou. Študoval na Fakulte matematiky fyziky a informatiky Univerzity Komenského, fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity, Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici v odbore ochrane životného prostredia a tvorbe krajiny. Teraz študuje právo na Univerzite Komenského. V profesionálnom živote bol manažérom slovenských firiem, úspešne riadil viacero zaujímavých projektov z oblasti infraštruktúry, informačných technológií, dopravy a energetiky. V roku 2006 spoluzakladal Združenie domových samospráv, ktorého je dlhoročným predsedom. Z tejto pozície sa dlhodobo zasadzuje o transparentnosť a zákonnosť rozhodovacích procesov a realizuje mnohé zaujímavé projekty a nápady skavlitňujúce život v meste. Bojuje za práva verejnosti vo verejnom priestore.