Denník N

16 rokov

Štyri skupiny dôvodov, pre ktoré by ľudia starší ako 16 rokov mali mať možnosť vybrať si vlastné zastúpenie v parlamente.

Že by to bolo to najdôležitejšie, čo tu dnes treba opraviť, sa nemusíme tváriť. Nie je. Ale k oprave toho dôležitejšieho tu ľudia starší ako 16 rokov môžu primerane prispieť. Som sa odhodlal povedať, že by dokonca mali.

Ponúkam štyri skupiny dôvodov, pre ktoré si to myslím.

Skúsenosť

Tam, kde majú volebné právo ľudia starší ako 16 rokov, to plní svoj účel a funguje to veľmi dobre. Citujem z analýzy Viedenskej univerzity, ktorá skúmala efekt priznania volebného práva od 16 rokov. „Kvalita rozhodnutí týchto občanov je podobná kvalite rozhodnutí starších voličov, a to v tom zmysle, že svoje hlasy odovzdávajú spôsobom, ktorý im rovnako dobre ako starším umožňuje zastúpenie ich záujmov.“ Menej akademickou rečou, tí, ktorých si vyberajú najmladší voliči, ich reprezentujú rovnako dobre ako je to v prípade zástupcov starších voličov. To si myslím, že je úplne kľúčové a stačilo by samé osebe, lebo na to voľby sú.

Okrem toho dostupné čísla preukazujú, že ľudia vo veku od 16 do 18 rokov chodia voliť aktívnejšie, ako ľudia medzi 18 a 20. Inými slovami, tú príležitosť oceňujú a vedia ju využiť. Opakujem z predchádzajúceho odseku, že spôsobom, ktorý ich účasti dáva autentický zmysel.

Právo

Pre mňa je pravidlom nárok a výnimkou z pravidla odopretie nároku. Na odopretie nároku musí existovať legitímny dôvod. Rozhodnutia parlamentu majú na ľudí, ktorí sa blížia k veku dospelosti, úplne zrejmý vplyv, nejdem ho podrobne rozoberať. Pri ľuďoch starších ako 16 rokov nenachádzam zásadný dôvod, pre ktorý by im mal byť upretý nárok vybrať si vlastné zastúpenie, z dôvodov, uvedených vyššie: v relevantnom rozsahu tú príležitosť yužívajú a využívajú ju spôsobom, ktorý ich výberu dáva zmysel. Vyberajú si svojich zástupcov rovnako dobre (alebo zle), ako starší voliči.

Dejiny volebného práva sú, s amplitúdnymi výkyvmi, dejinami jeho rozširovania. Mimochodom, Československo bolo v roku 1946 prvou krajinou na svete, ktorá dala volebné právo ľuďom od osemnásť, zvyšok demokratického sveta to mal vtedy od 21 do 25. V skratke, možnosť účasti na tvorbe spoločenskej zmluvy sa postupne rozširuje. Opäť pripomienka základnej schémy: právo voliť patrí každému, okrem tých, ktorým v jeho uplatnení bráni legitímny dôvod, pričom ten dôvod musí súvisieť s povahou a účelom aktu, ktorého sa týka.

Srdce v akcii, aj rozum

Sociálno-psychologické štúdie dnes vek prahovej hodnoty občianskej zrelosti, toho povedomia o povahe verejného priestoru, situujú práve do veku 16 plus. U nás sa ľudia starší ako 16 rokov môžu oženiť či vydať, môžu sa zamestnať a nesú trestnoprávnu zodpovednosť. Už sú niekoľko rokov na strednej škole, vyberajú si kariérnu budúcnosť a v miere, v akej sami chcú, rozmýšľajú o tom, ako spasiť svet. Alebo, spolu s Mňágou, aspoň vlastné duše.:)

Možnosť účasti na výbere svojich zástupcov dáva mladým ľuďom pocit účasti na diele, ktoré skôr či neskôr aj tak budú musieť prevziať do vlastných rúk. A v istom rozsahu teda aj pocit zodpovednosti za jeho podobu. Áno, práve priznanie účasti a zodpovednosti je spôsob, akým prispieť k ich záujmu o verejný priestor okolo nich.

Navyše, ich pohľad je osobitý. V dobrom aj v zlom má každý vek svoje špecifická, aj sociálno-psychologické, či, zrozumiteľnejšie, špecifiká pohľadu na okolitý svet. V mojom chápaní sveta si pohľad sedemnásťročných ľudí zaslúži rovnakú príležitosť, ako pohľad dvadsaťdvaročných, pohľad štyridsiatnikov či osemdesiatnikov. Napokon, je to práve a len príležitosť sa ozvať a uplatniť svoj hlas, nie zverenie celého štátu „gymnazistom“.

Na námietku, že zo stredoškolských volieb vedia niekedy vyliezť aj výsledky, ktoré človeku dvíhajú obočie, tak odpovedám dvoma vetami: prvá, no a čo, tak to má byť. Druhá, je rozdiel zúčastniť sa v ankete, kde takpovediac o nič nejde a reálne, s právnymi účinkami, ukázať prstom na niekoho, že táto či tento ma budú štyri roky zastupovať. Je to rozdiel, ešte k nemu nižšie poviem pár slov.

Technika

Je to veľmi jednoduché. Nemusia sedieť komisie právnikov a dumať, ako to vymyslieť, netreba sa pýtať Únie, či smieme, nemusia sa obstarávať zahraničné kancelárie, aby urobili štúdie uskutočniteľnosti. Prepíše sa pár paragrafov a o niekoľko tisíc ľudí viac (môj súkromný odhad, skromný, pre istotu) si príde vybrať svojho zástupcu.

Tí, ktorí učíme, vieme, ako vážne dokážu mladí ľudia brať svoje poslanie. Takže ešte jeden súkromný odhad: tí, ktorí dostanú a budú chcieť využiť príležitosť, akú by inak nemali, ju vezmú veľmi vážne a budú sa svojmu výberu venovať azda aj svedomitejšie, ako my, ktorí sme si na ňu už stihli privyknúť a občas ňou máme tendenciu aj pohŕdať.

Vraciam sa na začiatok: pomery na Slovensku nestoja a nepadajú na tom, či sedemnásťroční ľudia budú môcť voliť. Jasné, že nie. Ale je to jednoduchý a zrozumiteľný spôsob, ako im dať príležitosť stať sa priamymi podielnikmi spoločenstva, ktoré im už o chvíľu bude patriť. A keďže tam, kde ju majú, nič nenasvedčuje tomu, že by takúto príležitosť nedokázali zvládnuť, nenachádzam ani silný dôvod im ju upierať.

P.S. V plnom rozsahu majú aktívne volebné právo od 16 v Rakúsku a v mnohých krajinách južnej Ameriky, s istými obmedzeniami v Nemecku, Nórsku a Maďarsku, šestnásť plus sa mohli zúčastniť referenda o samostatnosti Škótska a celkom vážna debata sa o posune na 16 vedie aj vo Francúzsku. They shall overcome!

 

Teraz najčítanejšie