Denník N

Ekonóm Milan Zelený: Skutočný úspech je nežiť svoj život podľa predstáv druhých

Aká je naša doba, v ktorej sme sa ocitli na počiatku tretieho tisícročia? Aký dopad má na našu spoločnosť ekonomický vývoj a za čo vlastne žijeme? Prečo sú mnohí ľudia skôr podnikavcami než skutočnými podnikateľmi?

Transformácia a metamorfóza

Kríza, recesia, globalizácia – v súčasnosti veľmi rozšírené, no nie celkom správne pojmy. V ekonomike odjakživa dochádza ku krátkodobým cyklickým krízam, ak sa však dokážeme pozrieť na svetovú ekonomiku ako na evolučný systém, zistíme, že sme sa ocitli v situácii, ktorú doteraz ľudstvo nezažilo.

Problém spočíva v „práci“. Kým v 30. rokoch 20. storočia pracovala v poľnohospodárstve a v priemysle väčšina ľudí, dnes je v prvom sektore 0,5℅ obyvateľov, v druhom necelých 15℅. V najvyspelejších krajinách v západnej Európe, USA a Japonsku sa dosahuje taká vysoká efektivita práce aj technologická vyspelosť, že percento zamestnaných v prvých dvoch oblastiach neustále klesá. Zamestnanosť v treťom sektore, v službách, od roku 2000 rovnako klesá. Vo štvrtom sektore, platenom z daní ostatných troch, zamestnanosť stúpa, pričom percento pracujúcich pre štát sa už prehuplo cez číslo 17. Napodiv, najrýchlejšie rastie tzv. šedý priestor – masa ľudí, ktorí sú bez práce, vrátane tých, ktorí si prácu vôbec nehľadajú. Miera nezamestnanosti sa paradoxne znižuje a napríklad v USA dosahuje 4,9℅. Ale pozor, iba tabuľkovo! Bez práce je v najvyspelejšej demokracii sveta v súčasnosti viac ako 94 miliónov ľudí! Podiel ľudí zúčastnených na práci, včítane tých, ktorí si prácu aktívne hľadajú, predstavuje v USA 62℅ (tzv. labour participation rate).

V čom teda spočíva dilema vyspelých ekonomík?

Podstata tkvie v transformácii. Pracovná sila sa rozdelila novým spôsobom. Nezamestnanosť klesá, s radosťou skonštatuje politik. Ale ekonóm nezabudne dodať, že najmä preto, lebo ľudia opúšťajú pracovný sektor, teda mnohí nezamestnaní vôbec nie sú súčasťou štatistík. Tradičné hospodárske sektory sú z hľadiska zamestnanosti vyčerpané. Ľudstvo také rozdelenie pracovných síl doposiaľ nezažilo.

Prvý, kto ohlásil „koniec zlatej éry globalizácie“, bola Čína. Údaje z roku 2006 hovoria jasne: tradičný rast svetového HDP je 3,5℅ a stúpa, rast svetového obchodu 6℅ a klesá. Investície v zahraničných aktívach sú dnes pod 40℅, pričom v roku 2008 boli nad 50℅. Zjednodušene povedané, od globalizácie svet vykročil k deglobalizácii a relokalizácii – k rozvoju lokálnych ekonomík a regiónov. Preto je vzhľadom na prebiehajúcu hlbokú premenu vo vyspelých a časom aj v rozvojových štátoch, krátkozraké hovoriť výlučne o útlme alebo rozmachu svetovej hospodárskej krízy.

Čo bude nasledovať alebo ako sa vyvinie piaty sektor, ktorý sa stal v ekonomike zvláštnym nováčikom, ťažko predpovedať. Niektorí odborníci strašia organizovaným zločinom, ničením, hrozbou vojen, iní veria, že sa ujmú čisté myšlienky, ktoré prerastú do harmonického stavu.

Profesor Zelený je zástancom eticky funkčných a slobodných trhov, multikriteriálneho rozhodovania v ľudských aj v spoločenských systémoch a celosvetového zdieľania informácií a technológií.

Zodpovedný kapitalizmus

Druhou stranou mince sú situácie v konkrétnych krajinách. Zvýhodňovanie podnikov štátom (podmienky ušité na mieru) či porušovanie základných princípov slobodného trhu (napríklad drobnotlačou v zmluvách) sú čoraz častejším javom. Z regulácie sa stáva intervencia a slobodný trh sa mení na trh voľný. Kompetentní radšej mlčia o tom, ako zásahy realizované jednou ekonomikou, ovplyvňujú finančnú situáciu iných krajín.

Ako pozoruhodný príklad rozvoja v regiónoch a následnej expanzie do celého sveta bez pomoci štátu najlepšie slúži Sústava riadenia Baťa. Nielen svojou vášňou pre podnikanie, ale morálnym a osobným prístupom nás po desaťročia inšpirujú Tomáš a Jan Antonín Baťa:

„Nepodporovat bankrotáře!“

„Musíte opustit dobré, aby jste vybudovali lepší!“

„Banky mají být pařeništěm podnikatelů!“

„Chcete-li vybudovat velký podnik, vybudujte nejprve sebe!“

S budovaním autonómnych miest, ktoré k úspechu a dlhodobému rozvoju nepotrebovali politikov či podnikavcov, ale Podnikateľa a Pracovníkov, začal už Tomáš Baťa. V súčasnosti ich v  podobe digitálnych miest v najväčšej miere realizuje ázijský kapitalistický tiger – Čínska ľudová republika.

Tomáš Baťa rovnako položil základy podnikateľskej univerzity, ktorá v súčasnosti funguje v Kalifornii, pripravuje sa v Miláne a v našom priestore sa osvedčila v Ostrave a v Žiline.

Pán profesor Zelený na záver prednášky reagoval na otázky a diskusné poznámky zúčastnených do hĺbky, vecne a s espritom, no nezabudol ani na svoj osobný príbeh – na skúsenosť malého chlapca „z vesnice bez elektřiny“. V jednej chvíli sa však dôrazne ohradil proti názoru, že by bol akýmsi vizionárom – on totiž interpretuje skutočné fakty, aleč kto nechce, nemusí súhlasiť s jeho závermi. Veď už Machiavelli dobre rozumel nedôverčivosti ľudí voči novotám. Najdôležitou otázkou ostáva, ako sa zachovajú budúce generácie.

Symbolicky nechal pán profesor Milan Zelený, globálny ekonóm prednášajúci prevažne v USA, po skončení inšpiratívnej dvojhodinovej prednášky a diskusie na veľkom plátne rozsvietený nápis:

Nashledanou v lepší době…

 

(Z Konferencie o posilňovaní ľudských práv v oblasti zamestnanosti na Slovensku, Teologická fakulta KU)

Teraz najčítanejšie

Tomáš Kvič

Autor v slobodnom povolaní, básnik, publicista, textár. Participoval na projektoch Nuit Blanche a EHMK 2013, viedol dobročinnú iniciatívu NEXABOW, pôsobil v redakcii KOSICE:DNES. V súčasnosti sa venuje investigatívnej činnosti, písaniu poviedok a tvorbe pre deti.