Denník N

Politik + Analytik ≠ Pragmatik (bumerang zdravotnej politiky na SR)

Vláda opäť navrhuje reguláciu zisku zdravotných poisťovní. Prečítajte si prečo to môže byť terminálna chyba a aké máme motivačnejšie nástroje zisk poisťovní rozumne regulovať tak, aby bola výsledkom vyššia kvalita zdravotníctva pre všetkých Slovákov.

Obhajci regulácie alebo zákazu zisku v zásade argumentujú dvoma naratívami:

  1. zisk, ktorý zostáva v zdravotných poisťovniach sú zdroje, ktoré mali byť použité na zdravotnú starostlivosť a keďže tak použité neboli, poistenci prišli o časť hodnoty alebo kvalitu starostlivosti
  2. zisk je nemorálny keďže ho tvoria poisťovne ktoré sú len „správcom“ alebo „prerozdeľovačom“ verejných peňazí, keďže zdroje do verejného zdravotného poistenia pripomínajú princíp daní a nie sú dobrovoľné

Na najbližších riadkoch sa teda zamyslím nad argumentami a preberiem alternatívne riešenia pre náš systém v širšej forme než som sa im venoval v tomto blogu.

Pragmatický aspekt – je zisk nevyužitím zdrojov?

Možnosť dosiahnutia zisku v prípade efektívnej prevádzky je motiváciou podnikať v danom odvetví. Silná motivácia vedie k silnej konkurencií a tá následne k vyššej prevádzkovej efektivite firiem. Toto je základná a platná poučka ekonómov od čias Adama Smitha. Akýkoľvek regulatórny zásah do tejto motivácie má negatívny vplyv na prevádzkovú efektivitu podnikov.

Tržná ekonomika, jej dynamický rozvoj a prosperita ktorú nám za dekády fungovania priniesla, je dôkazom toho, že zisk, ktorý zostáva vlastníkom ktorí ho generujú je len malou časťou z pozitívnej hodnoty ktorú títo podnikatelia na ceste za dosiahnutím zisku vytvorili. Inými slovami, pohľad na tržné odvetvia ako je retailový predaj, bankovníctvo alebo komerčné poistenie nás učí, že hon za ziskom viedol k extrémnemu nárastu efektivity a vytvoril nové, kreatívne riešenia ktorých hodnotu odčerpáva primárne  zákazník/užívateľ. Celkom naschvál som v tomto prípade zvolil príklady oligopolných trhov ktoré nápadne pripomínajú trh zdravotného poistenia na Slovensku. Ekonómia nás totiž učí, že strata konkurencie a garancia monopolného postavenia vedie k erózii tvorby pozitívnej hodnoty až do úrovne, kedy z monopolu neprofituje zákazník ale len monopolista (v prípade unitárneho systému by to bola štátna zdravotná poisťovňa a jej vedenie).

Ak sa kritici nášho systému verejného zdravotného poistenia opierajú o argument, že zisk je nevyužitím zdrojov, ignorujú fakt, že za cestou k jeho dosiahnutiu sme v systéme verejného zdravotného poistenia vytvorili neporovnateľne viac hodnoty. Väčšina z tejto hodnoty skončila vo „vreckách“ poistencov vo forme efektívnejších riešení, stabilizácie finančných tokov poskytovateľom a de-facto existencie zdravotníckych zariadení ale tiež zlepšovania a zefektívňovania poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

(Málokto si pamätá na časy kedy monopolná štátna poisťovňa platila faktúry s takmer ročnou splatnosťou alebo fungovala ako typický úrad do ktorého sa musel poistenec dobíjať mesiace. Táto spoločnosť, hnaná konkurenčným bojom, dnes dodržuje splatnosti faktúr a snaží sa vytvárať pro-pacientske riešenia. Síce s oneskorením, ale predsa… Toto má na svedomí „kondičný tréner“ vo forme konkurencie od súkromných poisťovní)

Argument „nemorálnosti zisku“ z verejného poistenia

Druhou naratívou prečo by zdravotné poistenie nemali byť ziskové je fakt, že zdravotné poisťovne spravujú peniaze, ktoré pochádzajú z odvodov. Odvody však nápadne pripomínajú daň a ľuďom vadí ak má niekto istý príjem z „daní“ a môže z neho dosahovať zisk.

Napriek tomu, že sa nejedná o daň, blízkym príbuzným je povinné zmluvné poistenie vozidiel. PZP je produkt ktorý si povinne musí zabezpečiť každý vodič motorového vozidla. Keď budete zvažovať zmenu poisťovne pre PZP určite si všimnete enormnú konkurenciu poisťovní snažiacich sa Vám túto službu predať. Konkurencia na tomto trhu je taká ostrá, že Národná banka Slovenska nedávno penalizovala niektoré poisťovne za dumpingové ceny.

Prečo je boj o klienta v PZP taký ostrý? Poisťovne totiž vedia, že PZP je len bránou ku klientovej peňaženke a dúfajú, že po získaní kontaktov a vzťahu s klientom cez PZP budú schopné predávať mu komplementárne služby (napr. havarijné poistenie).

Nikdy by nás ani len nenapadlo tvrdiť, že zisk z PZP je nemorálny. Prečo? Lebo konkurencia viedla k tomu, že z PZP sa nijaký zisk ani nedosahuje. Zamýšľam sa preto, či nie je lepšou cestou zvýšenie konkurencie na trhu zdravotného poistenia a umožnenie/zjednodušenie vývoja spôsobu privátneho pripoistenia. Som si istý, že v takomto systéme by trh zdravotného poistenia veľmi evokoval to, čo sa deje na trhu s PZP.

Cesta k regulácií zisku vedie cez pro-pacientske riešenia, nie politiku

1. Regulácia celkového správneho fondu

V dnešnom systéme majú poisťovne legislatívny limit na celkové správne náklady vo výške ~3.7% z predpísaného poistného. MZ SR uvažuje o zavedení celkového správneho fondu vo výške ~4.9% (čo predstavuje implikovanú ziskovú maržu 1.2%). Vo výsledku by to pre poisťovne znamenalo, že sa môžu rozhodnúť či prostriedky zo správneho fondu „investujú“ do svojej prevádzky (napr. do akvizičnej kampane poistencov aby zvyšovali svoj trhový podiel) alebo svoje náklady minimalizujú s cieľom zefektívniť prevádzku a dosiahnuť zisk.

Tento návrh považujem za lepší než prostý zákaz zisku, ako to bolo prezentované v politických kampaniach. Otázne však je, či je 4.9% to správne číslo a ako sa naň prišlo. Po porovnaní s inými krajinami je totiž vidieť, že ziskové marže zdravotných poisťovní vo fungujúcich trhoch sú na násobne vyššej úrovni.

2. Zadržanie zisku vo forme „kapitálového fondu“ na základe faktorov nakupovanej starosltivosti

V dobre fungujúcom systéme je zisk prospešný, preferovaný a potrebný pre udržateľnosť systému. Preto považujem za vhodnejšie, začať debatu nie o regulácii zisku (čo hlava každého ekonómii venujúceho sa odborníka vníma ako perverznosť) ale o forme a spôsobe jeho využitia.

Zisk ako taký, je len spôsob financovania firmy. Firma môže byť financovaná z kapitálu vlastníkov, veriteľov alebo zo zisku ktorý generuje. Zisk je zo všetkých foriem financovania tou najzdravšou a najpreferovanejšou formou.

Zisk môžu firmy využívať rôzne. V tržnom odvetví sa vlastník môže rozhodnúť investovať zisk minulých období v rámci firmy a ďalej ju rozvíjať, alebo sa môže rozhodnúť zisk si vyplatiť vo forme dividendy.

Cieľom ministerstva zdravotníctva by malo byť ovplyvňovať spôsob využitia zisku, nie jeho samotné dosahovanie! Ako je to možné? Príkladom môže byť zavedenie povinnej tvorby kapitálového fondu ktorý budú musieť tvoriť všetky poisťovne v prípade, ak neplnia to, čo od nich zákony vyžadujú. Pod zákonmi tu rozumiem primárne nárok pacienta z verejného zdravotného poistenia (ktorého definícií sa politici dlhodobo vyhýbajú) alebo aspoň plnenie maximálnych čakacích dôb na vybrané zákroky. Ministerstvo by (paradoxne) malo pracovať na tom, aby bol trh zdravotného poistenia čo najziskovejší a najlákavejší pre investorov.

Takýto systém je totiž samo sa zlepšujúcim systémom. Poisťovniam dáva ministerstvo „mrkvičku na špagát“ a tie na ceste za ziskom automaticky dosahujú chcený nárok pre pacienta a kratšie čakacie doby na vyšetrenia.

3. Prechod na Nemecký model súkromného zdravotného poistenia

Ak máme skutočne filozofický problém s možnosťou dosiahnutia zisku z povinných „odvodov“, stojí za zmienku aj progresívnejší prístup – zavedenie prvkov súkromného zdravotného poistenia.

Takýto systém funguje v Nemecku od roku 2009 všetkým občanom bez rozdielu v príjmoch garantuje zdravotnú starostlivosť definovanú ako „štandard“ a vysokopríjmovým skupinám občanov umožňuje zvoliť si prechod do systému súkromného poistenia. Túto možnosť doposiaľ zvolilo 11% občanov Nemecka.

Nie je tajomstvom, že účty za starostlivosť o pacienta poisteného v systéme  sú násobne vyššie ako tie za pacientov poistených v štatutárnych fondoch. Je však nutné si uvedomiť, že ak chceme do zdravotníctva dostať viac zdrojov bez zvyšovania odvodového zaťaženia, cestou je práve využitie privátnych peňazí vo forme privátneho poistenia/pripoistenia alebo tzv. out-of-pocket platieb. Na SR, bohužiaľ, robíme všetko pre to, aby nikto za nič nemohol priplatiť a kúpiť si tak lepšiu starostlivosť. Som presvedčený, že čím skôr opustíme tento mindset a uvedomíme si, že súkromné zdroje a zisk sú v dobre nastavenom systéme priatelia, tým skôr zlepšíme zdravotníctvo.

Teraz najčítanejšie

Michal Kaszas

Michal Kaszas

Michal je medzinárodný finančný a zdravotnícky stratég. V Boston Consulting Group (BCG) pomáhal popredným svetovým spoločnostiam a vládam so stratégiou a optimalizáciou procesov. Zameriaval sa na zdravotníctvo a Private Equity. Medzinárodnú expertízu sa rozhodol aplikovať a dnes buduje vlastný Private Equity fond, HardWood Investments, ktorý sa zameriava na investície do zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a infraštruktúrnych aktív. Je bývalý triatlonista a najmladší európsky finisher Ironmanu.