D. Majling: Rudo & Zóna (Komiksový denník 8 — 9/2021)
„Haló? Informácie? Mohol by som dostať číslo na Ajatolláha Chomejního?
Haló… pardon, to je omyl…
Informácie? To som zasa ja… pýtal som si číslo na Ajatolláha a vy ste mi dali číslo na Dalajlámu!
Čo to trepete? Že v každom náboženstve sa skrýva zrnko pravdy? Dalajláma mi za mŕtveho Rushdieho nedá ani dva gastráče! Dúfam, že toto je správne, lebo ak sa dovolám k pápežovi, rovno ho poprosím, aby na vás zvolal hnisavé vredy!“
(Rudo)
Tvorba Daniela Majlinga sa ku mne najprv dostala v podobe zbierky fejkových poviedok Ruzká klazika — preto som už tak nejak čakal istý štýl humoru a bizarnosti aj od jeho ďalších diel. Nebol som však ani zďaleka pripravený na level, ktorý predstavuje komiks Rudo.
Rudo je cynik, smutnosmiešna postavička vykázaná do zadnej lavice luteránskeho kostola (lebo hovorí sprosté slovíčka) s permanentným neúspechom u žien. Niekedy ho to trápi viac, inokedy menej — so životom sa mu však aj vďaka malému okruhu priateľov pozostávajúceho zo sekulárneho žida, evanjelického farára a mladej mamičky na materskej tak nejak darí vychádzať. Aj keď sa mu občas medzi sebou rozprávajú bradavky, v pivnici skrýva Salmana Rushdieho alebo náhodou odhalí zvláštnu Zónu na Gemeri, kde nepoznajú smrť.
Tejto podivnej oblasti sa naplno venuje druhý Majlingov komiks Zóna. Hlavnej postave, ktorá sa nápadne podobá na Ruda (a, keď už sme pri tom, aj na samotného Majlinga), príde domov pohľadnica z Prednej Hory od jedného nezvestného priateľa. Čo sa to tam dole na Gemeri deje? Naozaj tam miznú ľudia, alebo len zo zúfalstva páchajú samovraždy? A čo s tým má spoločné britská MI6?
Majlingove čiernobiele komiksy — ktoré, mimochodom, kreslil v počítači myškou (!) — sú podobné svojou štylizáciou, slovenskými reáliami i humorom. Toho je v Rudovi oveľa viac, než v Zóne, pretože vznikal postupne ako séria krátkych, voľne prepojených príbehov. Nutno dodať, že ich cynizmus a nekorektnosť vás buď pohorší, alebo sa budete nahlas smiať. Ja som sa smial.
Zóna, ktorá vznikla neskôr, má prepracovanejšiu kresbu a vizuálne nápady pripomínajúce tak trocha Millerovo Sin City. Ide už o jeden samostatný ucelený príbeh s noirovou atmosférou, revúckym antikvariátom a nájomným vrahom. Humoru tu je síce pomenej, ale možno aj vďaka tomu si všimnete, že za všetkými tými vtipmi a bizarnými situáciami rieši Majling aj vážnejšie témy.
Preto budem pozorne sledovať jeho ďalšiu tvorbu a zároveň sa aj veľmi teším na rozhovor, ktorý spolu máme naplánovaný na náš tohtoročný festival Ružový Bicykel. Ak budete mať cestu okolo, dojdite.
„‚Máte tu aj komiksy?‘
‚Komiksy?! Toto je kníhkupectvo, nie hračkárstvo!‘“
(Zóna)
D. Majling: Rudo
Brak, 2019
423 strán
*
90 %
*
D. Majling: Zóna
Brak, 2018
176 strán
*
85 %
*
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.
