Nezvratný dôkaz o pravosti kresťanstva.

Reč bude hneď o jednej z „noviel“ prvého dňa, ktorá sa zaoberá vzťahom dvoch priateľov, kupcov, z ktorých je jeden kresťan a druhý žid. Kresťan Giannotto sa všemožne snaží obrátiť Abraháma, žida, na kresťanskú vieru. Abrahám sa po toľkom dobiedzaní nakoniec rozhodne odcestovať do Ríma, aby uvidel a zažil samotné centrum kresťanstva a aby sa objektívne a s pokojným svedomím mohol stať kresťanom. Tu sa Giannotto zháči, pretože pozná život kresťanských predstaviteľov a obáva sa, že ak to spozná i Abrahám, tak nielenže sa kresťanom nestane, ale ak by ním už i bol, tak by sa znovu vrátil ku judaizmu.

Abrahám teda odcestoval do Ríma, aby si obhliadol život pápeža, kardinálov, prelátov či dvoranov. „Keď sa lepšie poobzeral, zistil, že za peniaze kupujú a predávajú tak ľudskú krv, ako aj všetky božské veci prislúchajúce bohoslužbám, obradom, že s nimi robia väčšie obchody a majú viac dohadzovačov než parížske obchody s látkami.“ Skrátka, Abrahám sa presvedčil, že život kresťanov nezodpovedá učeniu ich zakladateľa.

Po tom, čo sa Abrahám vrátil do Paríža, kde obaja priatelia žili, ho Giannotto navštívil a opýtal sa na jeho názor. Jeho obavy sa potvrdili, pretože Abrahámovi sa zdalo, „že je to skôr čertova dielňa než nebeská ríša. Z toho všetkého som usúdil, že ten váš pastier a všetci ostatní sa čo najhorlivejšie usilujú, a robia to úmyselne, aby vyhubili zo sveta kresťanstvo.“ O to viac však bolo prekvapením to, keď mu Abrahám následne oznámil, že sa určite stať kresťanom chce. Ako dôvod uviedol to, že kresťanstvo musí viesť pravý Duch, keďže jeho hodnoty sú stále aktuálne a priťahujú ľudí napriek tomu, že jeho oficiálni predstavitelia sa mu spreneverili.

Čo si teda predstaviť pod týmto duchom kresťanstva? V rámci katechézy ide samozrejme o pôsobenie Ducha Svätého, ktorý pôsobí pri udržiavaní vonkajšej, ako i vnútornej cirkvi. Je ale duch kresťanstva, a ak má byť pravé tak musí byť, natoľko univerzálny, že dokáže pôsobiť na ľudí bez rozdielu? Možnože je potrebné zmeniť uvažovanie o kresťanstve. Jeho exkluzivitu – teda to, že je jedinou pravou cestou, treba zmeniť na inkluzivitu – teda, že nie je nepravdivé, ale pravda môže byť i inde. Ak sa má duch kresťanstva vždy udržiavať, musia byť hodnoty kresťanstva pochopiteľné pre všetkých, aby ich mohli rozpoznať i tí, ktorí podobné hodnoty vyznávajú inou formou.

Myslím, že kresťanské hodnoty také sú. Ponúkajú zmysluplnú orientáciu vo všetkých oblastiach života človeka. Vo vzťahu jednotlivca ako takého (otázka svedomia), vo vzťahu k blížnym (prikázania lásky), ale i vo vzťahu k prírode (príroda ako Božie stvorenie, ktoré je potrebné rešpektovať). Formálny vzťah k Bohu, ktorý je častou príčinou nepochopenia, je nahradený osobným vzťahom, ktorý ak je naozaj osobný, nikdy nezasahuje do prežívania druhého človeka.

Vráťme sa ale k samotnej novele. Boccaccio vlastne píše, že kresťanské hodnoty sú správne preto, lebo ich dokážeme rozpoznať práve vtedy, keď sa nedodržiavajú a porušujú. V tom je ich univerzálnosť, ktorú zdieľajú aj s inými hodnotovými systémami. To bol i dôvod, prečo ich tak rýchlo dokázal prijať i žid Abrahám.

* * *

Dekameron vyšiel v slovenskom preklade naposledy v roku 1980 vo vydavateľstve Tatran. Preklad pripravili Mikuláš Pažitka a Ivan Štrpka. České vydania vychádzajú omnoho častejšie a posledné sú z rokov 2014 a 2017.