Denník N

Slovenský kras: Splní štandard IUCN? (Fotoreport)

Slovenský kras - Zádielská tiesňava (Foto: Ondrej Kameniar)
Slovenský kras – Zádielská tiesňava (Foto: Ondrej Kameniar)

V októbri sa bude v parlamente hlasovať o budúcnosti národných parkov. V rámci kampane spojenej s petíciou Osloboďme národné parky navštívime všetky národné parky s cieľom zistiť, čo ponúkajú a či dokážu naplniť medzinárodné kritériá IUCN. Fotoreport zo Slovenského krasu.

V petícii Osloboďme národné parky spolu s 27 ochranárskymi organizáciami požadujeme, aby národné parky začali byť manažované podľa štandardu Medzinárodného zväzu pre ochranu prírody IUCN. Väčšina územia – minimálne 75% národného parku – má byť podľa týchto pravidiel ponechaná prírode. Dnes však ani jeden z našich národných parkov tento štandard nenapĺňa. Prísne chránených je priemerne iba 20% ich územia. Na zvyšku sa bežne ťaží drevo, stavia a poľuje. To je tiež v rozpore s ďalším poslaním národných parkov – ich poznávacou, rekreačnou a výskumnou funkciou.

V rámci našich návštev vám chceme priblížiť jednotlivé národné parky. Stretneme sa s vedením parku, strážcami, sprievodcami aj lesníkmi a navštívime miesta, ktoré budú súčasťou bezzásahových zón, no aj územia, ktoré zostanú udržiavané pastvou s cieľom udržať typický ráz krajiny.

Dokážu naše národné parky splniť medzinárodné kritériá IUCN? Zistite to s nami!

Našu cestu po národných parkoch začneme v Slovenskom krase. Napriek tomu, že je menej známy, ide o nesmierne zaujímavé územie. Miesto Popolušky medzi našimi chránenými územiami si rozhodne nezaslúži.

Krajina pozmenená človekom. Slovenský kras pozostáva zo siedmych vyvýšených planín, ktoré boli odpradávna obhospodarované. Dnes je osídlená iba jedna z nich. Kombinácia niekdajšieho osídlenia, opätovného návratu divočiny a stretu karpatskej s panónskou flórou dala na planinách vzniknúť neuveriteľnej biologickej rozmanitosti – najväčšej spomedzi Slovenských národných parkov. Slovenský kras je vôbec prvou slovenskou biosférickou rezerváciou, zaradenou do siete biosférických rezervácií UNESCO už v roku 1977.

Na snímke Zádielská planina z juhu – zvonku nenápadná, vo vnútri ukrývajúca tak ako ostatné planiny množstvo jaskýň. Na povrchu zas neuveriteľnú biodiverzitu a tajomné príbehy jej niekdajších obyvateľov. Jej južný cíp pretína elektrické vedenie ako svedok niekdajšieho prístupu k ochrane prírody. Nič, čo by tam muselo zostať naveky.
Foto: Andrej Barát

Slovenský kras

Zvonka nenápadný, zvnútra fascinujúci. Akonáhle sa človek ponorí do jeho útrob, Slovenský kras ponúka scenérie v ničom nezaostávajúce za Vietnamom či Južnou Amerikou.
(Zádielská tiesňava)
Foto: Ondrej Kameniar

Aj vďaka ľudskej činnosti je krajina Slovenského krasu dnes pestrá. Ľuďmi obhospodarovaná krajina sa s národným parkom nevylučuje – naopak, dopĺňa. Na 25% národného parku je ľudská činnosť prípustná – ideálne jej prírode blízke formy. Keďže lesnatosť Slovenského krasu je takmer 80%, dosiahnutie 75% rozlohy divočiny je možné. Podľa slov riaditeľa národného parku Jána Kilíka nerobí problém ani nepôvodná borovica čierna, ktorá bola na niektorých miestach umelo vysadená, no postupne ustupuje.
(Silická planina nad obcou Silica)
Foto: Ondrej Kameniar

Neschodné skalnaté divočiny dávajú útočisko nespočetnému množstvu rastlinných a živočíšnych druhov. Unikátna scenéria je jedným z kritérií IUCN.
(Zádielská tiesňava)
Foto: Ondrej Kameniar

Staré divoké lesy sa dajú obdivovať priamo z turistickej značky. Kalná voda v potoku však svedčí o necitlivej ťažbe dreva. Táto prebieha povyše Zádielskej tiesňavy.
(Zádielská tiesňava)
Foto: Ondrej Kameniar

Slovenský kras ukrýva doslovne úchvatné miesta.
(Zádielska tiesňava)
Foto: Ondrej Kameniar

Vďaka ochotným sprievodcom zo Štátnej ochrany prírody sa dostávame aj na nedostupnejšie miesta a dozvedáme množstvo zaujímavých informácií o jaskyniach, netopieroch a divokých zákutiach. Sprevádzanie dnes národný park kvôli nízkemu stavu personálnu poskytuje minimálne. V zahraničí však práve sprevádzanie tvorí základ poskytovaných služieb. Z vlastnej skúsenosti môžeme povedať, že dobrý sprievodca zvýši zážitok niekoľkonásobne.
(Zádielská tiesňava)
Foto: Ondrej Kameniar

Jedným z výberových kritérií IUCN je obsahovanie reprezentatívnych územných celkov s pôvodnými významnými druhmi rastlín, zvierat a biotopov. Tu Slovenský kras predčí očakávania. Je našim najjužnejším a čo sa týka biodiverzity aj najrozmanitejším národným parkom s viac ako 1 500 rastlinnými druhmi. Ak chcete zažiť chránené územie, kde sa popri vlkoch, jeleňoch a medveďoch vyskytuje množstvo druhov teplomilnej fauny a flóry, ste na správnej adrese.
(Zádielská tiesňava)
Foto: Ondrej Kameniar

Hore na planinách sa pasie viac ako 3 000 rokov. Pri troche podpory slušný potenciál pre rozvoj agroturistiky, lokálnej ekonomiky a produktovej značky potravín z národného parku. Dnes mäso z oviec putuje hlavne do Talianska. Nemuselo by.
(Silická planina)
Foto: Ondrej Kameniar

Bača na Fabiánke pasie už dvadsať rokov. Robili tu jeho otec aj starý otec. S prácou je spokojný – je tu pokoj, čistý vzduch, krásna príroda. Vlky mu nevadia, aj keď mu sem-tam pár oviec vezmú. Do prírody patria a strieľať by sa nemali. Dobré strážne psy zabezpečujú, že sa takéto veci nedejú príliš často.
(Silická planina)
Foto: Ondrej Kameniar

Na rozdiel od iných národných parkov sú lesy v Slovenskom krase väčšinou v dobrom stave – ani na svahoch okolo dedín väčšinou nevidieť plošnú ťažbu. Z veľkej časti vďaka tomu, že sa tu nenachádzajú súvislé smrekové porasty. Tým pádom nie sú časté kalamitné ťažby. Vysoká lesnatosť a drevinové zloženie obsahujúce hlavne pôvodné druhy – prevažne buk, hrab a dub – podporuje splnenie ďalšieho výberového kritéria IUCN: územie a jeho pôvodné druhy majú byť schopné fungovať samé s minimálnou nutnosťou ľudských zásahov.
(planina Dolný vrch)
Foto: Ondrej Kameniar

Pohľadu na vyťažené drevo sme sa úplne nevyhli. Národný park svojho času nevyužil predkupné právo na súkromné pozemky a niektorí majitelia na nich komerčne ťažia. Podiel súkromných pozemkov v národnom parku je až 73%. Zonácia, teda vyčlenenie jadrovej zóny, v ktorej sa nebude zasahovať,  preto nebude ľahkým orieškom. Zatiaľ existuje len vo forme návrhu. Jadrová zóna by mala byť v budúcnosti vyznačená na mape, aby návštevník presne vedel, kam ísť za skutočnou divočinou a vyhol sa takýmto pohľadom.
Foto: Marek Kuchta

Slovenský kras je zaujímavý aj z pohľadu cykloturistu. Ponúka viac ako 150 km cyklotrás.
(zelená značka z Hrušova na Starý les, planina Dolný vrch)
Foto: Marek Kuchta

Na tomto mieste sa pred 70-timi rokmi páslo. Odkedy pastva skončila, vyrástol tu bez pričinenia človeka mladý les. Význam národného parku môže tkvieť aj v sprírodňovaní územia, resp. jeho návrate do prirodzeného stavu, čo pripúšťajú aj pravidlá IUCN. Pri tvorbe zonácie by sa mal zohľadniť potenciál rovnako pre vznik divokých území, ako aj pre zachovanie kultúrnej krajiny, napríklad pastvín či tradične obhospodarovaných pasienkových lesov, ktoré slúžia miestnemu obyvateľstvu. Pre dobré nastavenie zonácie je dôležitá participácia vedcov rovnako ako zohľadnenie vôle miestnych. Výsledná forma národného parku je tak nielen o prírode a aktuálnom stave, ale aj o dohode a spoločnej vízii.

Pre zaujímavosť: susedný Aggtelecký národný park na maďarskej strane, ktorý je so Slovenským krasom jedným geologickým celkom, má už zonáciu dávno za sebou a turisticky v porovnaní so Slovenským krasom prekvitá.
(Zádielská planina)
Foto: Marek Kuchta

Nádherné staré lesy v rezervácií Jasovská dubina, hneď za obcou Jasov.
Foto: Tomáš Vida

S Gabrielom Lešinským, špičkovým znalcom Slovenského krasu, stojíme na unikátnom historickom mieste – Zádielskom hradisku, konkrétne na obrannom vale pravekej kyjatickej kultúry. Je neuveriteľné, že tu ľudia pred 3500 rokmi dokázali nanosiť až 100 000 m3 skál a vybudovať na ploche 110 hektárov sídlo pre niekoľko tisíc ľudí. Miera organizácie potrebná pre tak rozsiahlu stavbu by bola aj dnes unikátna. Pre porovnanie, Machu Pichu je staré „iba“ 650 rokov.
Foto: Ondrej Kameniar

Obdivujeme hrot šípu, ktorý našli tu na planine. Je starý 33000 rokov a vyrobila ho tzv. gravettienska kultúra. Gravettienci boli vynikajúcimi lovcami, ktorí tu žili v extrémnych podmienkach poslednej doby ľadovej. Planiny však zažili aj teplú klímu, na jednej z nich v dávnej minulosti dokonca žili pandy. Minulosť geologického vývoja územia je dobre zaznamenaná v jaskynných sedimentoch. Jaskynný sediment ešte z čias dinosaurov, starý okolo 70 miliónov rokov, tu nie je ničím výnimočný. Pri troche fantázie územie ožíva a vťahuje nás do dávnej minulosti. To všetko zažívame v rámci exkurzie Krížom-Krasom organizácie EduTrek. Ich sprievodcovia – medzi nimi aj Gabriel Lešinský – približujú prírodné, geologické a historické aspekty Slovenského krasu neuveriteľne pútavou formou priamo v teréne – vrelo odporúčame!

Mimochodom: aktuálne ponúkaných sprevádzaných trás je 14. V Slovenskom krase by ich bolo možné ale vytvoriť cez 150. Skvelá možnosť ďalšieho rozvoja turizmu!
Foto: Ondrej Kameniar

Jedným z najväčších bohatstiev Slovenského krasu sú jaskyne. Verejne prístupné sú až 4. Patria do zoznamu svetového dedičstva UNESCO a ukrývajú impozantné dómy a jedinečnú výzdobu, domov pre zhruba 500 druhov živočíchov a neuveriteľne hodnotné informácie o histórii územia. Jaskyne totiž slúžili človeku ako obydlia, svätyne i pohrebiská a zároveň v nich vedci nachádzajú dobre zakonzervované sedimenty z pradávnych morí. Dnes z nich vieme na základe peľovej analýzy odčítať napríklad rastlinné zloženie a klímu spred miliónov rokov. My sme jaskyne navštíviť nestihli – aj preto, že tá, ktorú sme chceli vidieť, mala vstupy obsadené na niekoľko dní dopredu. Objednajte sa vopred!
(Krásnohorská jaskyňa)
Foto: Tomáš Vančo

Pri stretnutí so správou národného parku sa bavíme o jeho budúcnosti. Rozhovory odkrývajú veľký potenciál. Nemali by sa však opakovať chyby z minulosti, keď štát napriek možnosti neodkúpil vzácne zachované územia od súkromníkov a niektoré z nich boli potom vyťažené. Veľká rezerva je v podpore turizmu, ktorú národný park doteraz robil minimálne. V regióne chýba zjednocujúci prvok, no práve to by sa s pripravovanou reformou národných parkov a posilnením kompetencií a personálu malo zmeniť.
Foto: Anna Kameniarová

 

Správa národného parku v Brzotíne ako má byť – aj s obývaným bocianím hniezdom. Po organizačných zmenách budova pravdepodobne stačiť nebude, pretože by sa počet zamestnancov zvýšil z 11 na zhruba 60. Teší nás, že pripravovaná reforma národných parkov by viedla nielen k zmenám na papieri, ale aj skutočnému navýšeniu personálu. Časť nového personálu, zhruba 20, majú tvoriť lesníci prevzatí z lesných závodov na území národného parku. Tým, ktorí sú ochotní zo štátneho podniku Lesy SR prejsť pod národný park, budú garantované miesta. Pri reforme by tak navzdory fámam lesníci neprišli o prácu.
Foto: Ondrej Kameniar

Petíciu Osloboďme národné parky, ktorá požaduje reformu podľa štandardu IUCN a ukončenie ťažby dreva, výstavby a poľovania na minimálne 75% územia národných parkov, ochotne podpisujú aj Rožňavčania a Rožnavčanky. Podpísať ju možno aj na internete. Urobilo tak doteraz viac ako 35 000 ľudí. Je to dôležitý signál pred októbrovým hlasovaním v parlamente. Ak by novela prešla, bol by to podľa mnohých odborníkov najvýznamnejší pokrok v ochrane prírody na Slovensku od roku 1989.
Foto: Marek Kuchta

Slovenský kras nás prijal vľúdne a príjemne prekvapil. Krajina prechádza do nížiny a popri slovenčine bežne počujete aj zvuk maďarčiny a vnímate nenáhlivé tempo života domácich. Vo svojich génoch má Slovenský kras pocit južných krajín, za ktorým inak chodíme oveľa väčšie diaľky. V spojení s obrovským prírodným bohatstvom je to kombinácia, ktorá je na Slovensku unikátna. Určite odporúčame!
Foto: Marek Kuchta

A čo naša pôvodná otázka? Má Slovenský kras na to, aby splnil medzinárodné kritériá IUCN pre národné parky?
Čo sa týka ekologických hodnôt a schopnosti fungovať ako ekosystém na väčšej časti územia bez ľudských zásahov dostávame pozitívnu odpoveď od riaditeľa národného parku Jána Kilíka ako aj experta pracujúceho na prehodnotení sústavy chránených území Mariána Jasíka zo združenia PRALES, jedného zo spoluvyhlasovateľov petície.

Hľadanie symbiózy ľudského obhospodarovania a nechania priestoru pre divokú prírodu a citlivý turizmus však bude náročný proces. Zvlášť v oblasti s tak vysokým podielom súkromného vlastníctva. No práve v Slovenskom krase stojí za to ho zrealizovať.

Slovenský kras má na to, aby sa stal skutočným národným parkom napĺňajúcim štandard IUCN, tak ako je tomu už dnes v s ním susediacom sesterskom národnom parku Aggtelek. Či štát vytvorí predpoklady a domáci využijú tento potenciál, ukáže neďaleká budúcnosť.

Marek Kuchta
Ondrej Kameniar
Iniciatíva My sme les


Podpíšte petíciu Osloboďme národné parky na www.oslobodme.sk
V petícii Osloboďme národné parky vyjadríte podporu národným parkom, kde prírodu ochránime aspoň na 75% územia. Tak, ako to požaduje štandard IUCN. V Slovenskom krase sú dnes v najvyššom stupni ochrany iba 4% územia. Váš hlas bude dôležitým signálom pred októbrovým hlasovaním o národných parkoch v parlamente.

#oslobodmenarodneparky


Vyhlasujúce organizácie: Iniciatíva My sme les, PRALES, o.z., WWF Slovensko, SOS/BirdLife Slovensko, Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ), Slovenský ochranársky snem, Lesoochranárske zoskupenie VLK, Ochrana dravcov na Slovensku, OZ pre Dolinu, Iniciatíva Klíma ťa potrebuje, Nadácia Aevis, Asociácia prírodného turizmu, Združenie Slatinka, Iniciatíva Naše Karpaty, Znepokojené matky, Priatelia Zeme – SPZ, Priatelia Zeme – CEPA, OZ TATRY, OZ SOSNA, OZ Liptovskí aktivisti-LIPA, Zvierací ombudsman, Aliancia združení na ochranu zvierat, o.z., ZO 6 SZOPK, Centrum pre filantropiu n.o., Cirkulárny hub, Centrum environmentálnych aktivít, OZ Za našu vodu, Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku, Záchranná stanica pre zranené živočíchy Zázrivá

Kampaň Osloboďme Národné parky bola podporená z prostriedkov projektu ‘Chceme lepšiu a efektívnejšiu ochranu prírody’ občianskeho združenia PRALES. Projekt je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

Teraz najčítanejšie

My sme les

Iniciatíva My sme les. Sme ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa zastavila devastácia národných parkov a vzácnych lesov na Slovensku. www.mysmeles.sk