Denník N

Vandalizmus ako odraz strachu ľudí

Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Jeden z troch osadených informačných stĺpikov v prírode sa stal predmetom vandalizmu. Čo s tým ďalej? Nič…

Keď som bol ešte aktívnym členom stráže prírody SR, bol som prítomný na jednom policajnom vyšetrovaní v teréne. Jeho predmetom boli nepovolené vjazdy motorových vozidiel bez patričného oprávnenia. Neznalosť zákona síce neospravedlňuje, ale s vyšetrovateľom sme sa zhodli, mimo záznam, v jednom, čo ma príjemne prekvapilo. Nie je efektívnym ani účelným pre štát stíhať každého jedného páchateľa z dlhodobého hľadiska. Do zápisnice, ktorá slúži ako podklad pre dozorujúceho prokurátora, sme viackrát dali zmienku o tom, že v teréne absentujú zrozumiteľné poznávacie znaky, ktoré by Vás mali upozorniť na to, že sa pohybujete v chránenom území s iným režimom povoleného správania ako vo zvyšku krajiny.

Nebudem polemizovať o tom, že na lesnej účelovej komunikácii, slúžiacej pre potreby Lesov SR, sa nachádza viacero permanentne otvorených rámp, dopravných značiek obmedzujúcim vjazd neoprávneným motorovým vozidlám, vodorovné červené pruhy označujúce V. stupeň ochrany prírody a pod.

Keby sme vychádzali z predpokladu, že osoby pohybujúce sa v chránenej lokalite naozaj nemajú o tom vedomosť,  tak účelným by sa javilo osadenie dodatočných informačných stĺpikov informujúcich Vás o vstupe do chráneného územia. Dlhodobo a systematicky poukazujem na stránke bebravskadolina.sk o potrebe ochrany prírody v bebravskej doline, čo je predmetom jej ochrany a kto je za čo zodpovedný.

Preto som sa rozhodol pre osobnú iniciatívu finančne prispieť správe CHKO Ponitrie, ktorá je zodpovedná za chránené územia v bebravskej doline. V minulosti som o nich konkrétne písal – územie európskeho významu Baské, ÚEV Kňaží stôl.

Bohužiaľ s odstupom krátkeho času musela jedna z týchto tabúľ liezť niekomu poriadne na nervy… Nedávno som uskutočnil námatkovú kontrolu stavu osadeného informačného stĺpika, ktorý sa nachádza na lesnej účelovej komunikácii nad obcou Šípkov v smere na Lupenice.

Ide o lokalitu nielen európskeho významu, ale aj o tzv. jadrovú oblasť Chránenej vodohospodárskej oblasti Strážovské vrchy. Z tejto oblasti sú zachytávané pramene, ktoré skrze diaľkovod dodávajú pitnú vodu takmer stopäťdesiat tisíc ľuďom.

Ako môžete vidieť na priložených fotografiách, nadšenci porušovania základných pravidiel hry, poškodzovania cudzej veci a zneuctenia štátnych symbolov majú odlišný názor. Podľa stavu zvyšku kotvy sa dotyčné osoby natrápili s vykrútením a doslova vylomením stĺpika z jeho osadenia.

Ich konaním vznikla spoločenská škoda v sume 100 € a vec by mala byť podstúpená príslušným orgánom na riešenie alebo že by nie? Dobrý úmysel napokon nenašiel svojho adresáta. Ochrana prírody by mala byť záujmom každého z nás, aby sme tu mali možnosť zanechať tento krásny kút Slovenska aj pre naše deti.

Myslím si, že ochrana prírody je témou len na papieri. Žijeme ťažké časy a je potrebné sa sústrediť na podstatné. Omieľam to do nekonečna. Príroda bez nás prežije, my bez prírody nie. Lenže korona kríza v nás znovuobjavila potrebu návratu do prírody, avšak v modernejšom šate – chaty, chatrče, chalupy, motorové vozidlá v lone prírody na pikniku… nie vždy v súlade s prírodou.

Na druhej strane sa dá pochopiť motivácii osoby/osôb, ktorým stĺpik prekážal. Chcú mať pokoj a nie, aby im niekto stále vstupoval do života a nejakým spôsobom ich obmedzoval. Tu v prvom rade zlyhal štát.

V plnohodnotne funkčných demokratických spoločnostiach štát keď nejakým zákonom, či nariadením, obmedzí určitú skupinu obyvateľstva na výkone jeho práv, tak automaticky ruka v ruke by mala kráčať kompenzácia, teda odškodnenie. Bohužiaľ v našom prípade je to ako s povestnou Columbovou ženou – všetci o nej hovorili a nikto ju nikdy nevidel.

Lenže, štát tvoria ľudia ako sme my. Tak kto sa v tom má potom vyznať? Jednoducho, začnime v prvom rade od seba. Dlhodobo poukazujem na skutočnosť, že na jednej strane štát miestnych obyvateľov obmedzil vo výraznej miere – stavebná uzávera, absencia kanalizácie, vodovodu, efektívneho nakladania s odpadmi a pod… a na druhej strane mu zostali zákazy, príkazy, oči pre plač a občiansky aktivista…

Teraz najčítanejšie

Pavol Ďuriš

Občiansky aktivista, predseda OZ K prameňom Bebravy, vyštudovaný politológ, analytik v bezpečnostných otázkach štátu, partner pre pivo v oblasti remeselného pivovarníctva a hrdý študent Politickej akadémie ročníka 2019/2020 z dielne IPEV-U. Hrdý ISFJ (introvert-sensitive-feeling-judgement a HSP (highly sensitive person) :-) "Dnes nejhlubší city a největší obětavost nepotřebuje barikád. Počínáme chápat, že sebeobětování není nejúčinnější, stává-li se v tichosti a neznámosti v dílně, pracovně, kdekoli. Počíname pochopovat, že největší idealism je pevné předsevzetí, ne umírat, ale žít, neboť žít je mnohem těžší úkol než umřít. Položit život v rozčilení a fantastickém rozechvění je mnohem snadnější, než život ten udržovat v rozmyslném úsilí, potírajícím všecko to, co život ten ohrožuje." T.G.M. SOUKUP, František. T. G. Masaryk jako politický prukopník, sociální reformátor a president státu. Ústřední delnické knihkupectví a nakladatelství, Praha 1930, s. 202 - Naše nynejší krise.