Denník N

Voľby 2023

Smer
0,00 %
PS
0,00 %
Hlas
0,00 %
OĽaNO, ZĽ, KÚ
0,00 %
Republika
0,00 %
SaS
0,00 %
KDH
0,00 %
SNS
0,00 %
Sme rodina
0,00 %
Demokrati
0,00 %
Aliancia
0,00 %
Modrí
0,00 %
Maďarské fórum
0,00 %
Piráti
0,00 %
Princíp
0,00 %
SOS
0,00 %
KSS
0,00 %
Vlastenecký blok
0,00 %
Spravodlivosť
0,00 %
SHO
0,00 %
My Slovensko
0,00 %
Srdce
0,00 %
SDKÚ
0,00 %
ĽSNS
0,00 %
Karma
0,00 %
Čaká sa na dáta
0,00 % spočítaných hlasov
Prejsť na výsledky

Zisk zdravotných poisťovní II: Po nepodarenom návrhu ÚDZS prichádza rovnako nevydarený návrh MZ SR

V priebehu dvoch týždňov je na stole ďalší návrh na obmedzenie zisku zdravotných poisťovní. Tomu prvému, nie veľmi podarenému z dielne ÚDZS som sa venoval v blogu 26.7.2021. Ten druhý minulý týždeň predstavilo ministerstvo zdravotníctva (MZ SR) v rámci medzirezortného pripomienkového konania (MPK) k novele zákona 581/2004, konkrétne v §6a.

Zjednodušene povedané, kým návrh ÚDZS obmedzoval výšku zisku ZP na 0,2% z hrubého poistného, tak návrh MZ SR túto hranicu posúva na neurčito v rozpätí od 0% do neznámej výšky, keďže nedokáže predvídať úrokovú sadzbu ECB a nedokáže ani špecifikovať kritériá kvality ZP, a ani ich percentuálne maximá. Že to celé nedáva zmysel? Nedáva, avšak pre lepšie pochopenie je potrebné predmetný paragraf 6a čítať od piateho odseku k prvému.

ods. 5 – „upravený“ a „optimálny“ hospodársky výsledok

Návrh MZ SR zavádza do slovenského hospodárskeho života dva nové pojmy. Jeden technický – “upravený” hospodársky výsledok a jeden byrokratický –  “optimálny” hospodársky výsledok.

Pod “upraveným” hospodárskym výsledkom MZ SR rozumie kladný hospodársky výsledok ZP očistený o doplnenie do rezervného fondu. Toto doplnenie je minimálne do výšky 20% základného imania (pozri rámček).

  • 217 Rezervný fond ods. 1

(1) Spoločnosť vytvára pri svojom vzniku rezervný fond vo výške najmenej 10 % základného imania. Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania.

Zdroj: § 217 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov

 

V princípe nie je úplne dôvod takýto nový pojem vytvárať, keďže Obchodný zákonník neumožňuje akcionárom so ziskom disponovať, ak najprv nie sú uspokojené nároky na tvorbu rezervného fondu. Konkrétne podľa § 179 môže byť medzi akcionárov rozdelený vždy len čistý zisk znížený o prídely do rezervného fondu, iných fondov a o neuhradenú stratu z minulých rokov.

Zásadným byrokratickým zásahom do podnikania je však pojem “optimálny” hospodársky výsledok. Pod týmto pojmom ministerstvo rozumie to, že chce zdravotnej poisťovni predpisovať, aká výška hospodárskeho výsledku je podľa neho optimálna.

Kľúčovým problémom takejto úpravy je, že zavádza pojmy a ekonomické kategórie, ktoré slovenská legislatíva a podnikateľská prax nepozná. Ani Obchodný zákonník, ani zákon o účtovníctve a ani zákon o dani z príjmov takéto typy zisku, ako „upravený“, či „optimálny“ nepoznajú. Ustálené a ukotvené sú pojmy ako hospodársky výsledok, zisk, čistý zisk a strata.

Slovenský hospodársky systém nepozná koncept, v ktorom podnikateľovi štát jeho vygenerovaný zisk administratívne rozdelí a časť z neho označí ako “optimálny”. Zvyšok je potom čo? “Neoptimálny“ zisk? A zároveň štát chce, aby tento „neoptimálny“ zisk použil v ďalšom roku na zvyšovanie vlastných nákladov. Ak už v jednom hospodárskom období bol zisk vytvorený, ako sa jedna jeho časť môže stať nákladom iného účtovného obdobia? Iba preto, že to ministerstvo takto chce?

ods. 4 – úroková sadzba ECB a kritériá kvality

Konkrétne to má byť počítané tak, že sa spočíta úroková sadzba ECB (teraz 0,3%, môže však byť aj 0,0%) a tzv. kritériá kvality ZP (0,7% podľa dôvodovej správy), avšak priložený vykonávací predpis neurčuje žiadne podrobnosti a teda dnes nie je známe, či dané číslo bude 0,5%, alebo 3,0%, alebo 0,7% ako naznačuje dôvodová správa k zákonu. Zároveň absolútne nie je jasné, čo má spoločné úroková miera ECB a výška zisku v odvetví zdravotného poistenia. A to, že chýba vykonávací predpis, len dokresľuje, že samotní autori návrhu nemajú predstavu ako tieto kritériá súvisia s výškou zisku.

Poďme ešte k číslam. Čiže podľa dôvodovej správy je hranica zisku spolu 1,0% a potom toto percento sa vynásobí predpísaným poistným. Takže ak VšZP mala v roku 2019 poistné 3,5 mld. EUR, tak “optimálny” zisk je 35 mil. EUR. MZ SR takto chce určovať podnikateľom, aká výška zisku je podľa neho “optimálna”. Podľa návrhu MZ SR, ak by totiž ZP mala svoj „upravený“ HV vyšší ako „optimálny“, tak tieto peniaze musí vynaložiť na náklady ZS v ďalšom roku.

Predstavme si však, že by takáto úprava v slovenskom hospodárskom priestore prešla. Čo by bránilo tomu, aby ministerstvo zdravotníctva následne “optimalizovalo” aj zisky nemocníc, polikliník, všeobecných lekárov, špecialistov, laboratórnej medicíny, zobrazovacej diagnostiky, lekární, farma firiem, optík či ďalších poskytovateľov? Však stačí málo, napísať, aký zisk je podľa štátu optimálny a zvyšok zisku odčerpať a prikázať ho účtovnej jednotke previesť ako náklad do ďalšieho účtovného obdobia. Maséri sa tešia už teraz.

„Optimálny“ HV v EUR v závislosti na úrokovej miere ECB a „kritériách kvality“

  Všetky ZP VšZP Dôvera Union Fiktívna poisťovňa
predpísané poistné v hrubej výške v mil. EUR 5185,5 3504,7 1319,1 361,7 0
základná úroková miera ECB* 0,30% 0,30% 0,30% 0,30% 0,30%
kritériá kvality ZP** 0,70% 0,70% 0,70% 0,70% 0,70%
(základná úroková miera ECB + kritériá kvality ZP) v % 1,00% 1,00% 1,00% 1,00% 1,00%
„optimálny“ HV 51,9 35,0 13,2 3,6 0,0
Skutočný zisk za rok 2019 7,3 14,4 9,7
Rozdiel   27,7 -1,2 -6,1  
Zdroj: prepočty autora podľa návrh zákona 581/2005, všetky čísla pre model sú zo Správy ÚDZS o verejnom zdravotnom poistení za rok 2019
* ak bude sadzba ECB záporná, tak 0%
** kritéria kvality nie sú presne definované a ani kalibrované, návrh 0,7% sa nachádza v dôvodovej správe a nie je nijako vysvetlený a odôvodnený

ods. 3 – koeficient

Tak tento odsek je taký skvelý, že si zaslúži priamu citáciu: „Koeficient je percento, ktoré sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je súčet čísla jeden milión a počtu poistencov zdravotnej poisťovne k 1. januáru kalendárneho roka a v menovateli číslo dva milióny.“ Tento koeficient následne v odseku 2 slúži na to, aby sa pripočítal k číslu 95,1% a tak reguloval, koľko zdravotná poisťovňa musí minimálne dať  na „zdravotnú starostlivosť“.

Koeficient v závislosti na predpísanom poistnom

  Všetky ZP VšZP Dôvera Union Fiktívna poisťovňa
Čitateľ – 1 000 000 1 000 000 1 000 000 1 000 000 1 000 000 1 000 000
Počet poistencov ZP 5 161 263 3 120 908 1 542 888 497 467 0
Menovateľ – 2 000 000 2 000 000 2 000 000 2 000 000 2 000 000 2 000 000
Koeficient 3,08 2,06 1,27 0,75 0,50
Zdroj: prepočty autora podľa návrh zákona 581/2005, všetky čísla pre model sú zo Správy ÚDZS o verejnom zdravotnom poistení za rok 2019

ods. 2 – určenie nákladov na „zdravotnú starostlivosť“

Nikde nie je vysvetlené, aký je pôvod vzorca „(95,1% + koeficient) * poistné – optimálny HV“ a prečo má mať práve takéto parametre. Je to však lineárna krivka, ktorej vlastnosti sa dobre ukazujú v extrémoch. Zoberme si celý trh – pri uvedenom vzorci musí ísť na zdravotnú starostlivosť 97,2% z poistného (95,1% + 3,08%), avšak fiktívna poisťovňa s 0 poistencami musí dať na zdravotnú starostlivosť 95,6% z poistného. Čiže čím je poisťovňa väčšia, tým väčšiu časť poistného musí dať na zdravotnú starostlivosť.

Táto konštrukcia sa zrejme opiera o myšlienku limitu prevádzkových nákladov (Príloha č. 1 zákona 581/2004), pri ktorých však platí opak, že čím je poisťovňa väčšia, tým menšie má relatívne prevádzkové náklady z dôvodu rastúcich úspor z rozsahu. Avšak použitie takejto konštrukcie na určovania výšky zdravotných nákladov postráda konštrukčnú logiku. Výška nákladov na zdravotnú starostlivosť sa totiž neodvádza od výšky poistného a následne zvyšujúceho sa %, ale predovšetkým od výšky poistných plnení a tie sa odvíjajú od rizikovosti kmeňa, od zákonom určeného rozsahu a kontraktačnej politiky zdravotnej poisťovne.

V princípe ide takýto návrh proti základnému poslaniu zdravotných poisťovní – efektívne nakupovať zdravotné služby pre svojich poistencov. Podľa tohto návrhu – aj keď by bola zdravotná poisťovňa schopná zakontrahovať zdravotnú starostlivosť efektívne, tak to podľa MZ SR vlastne nie je želané a náklady ZP na zdravotnú starostlivosť je podľa MZ SR potrebné umelo zvýšiť na úroveň stanovenú byrokraticky ministerstvom.

Náklady na „zdravotnú starostlivosť“

  Všetky ZP VšZP Dôvera Union Fiktívna poisťovňa
koeficient 3,08 2,06 1,27 0,75 0,50
hranica 95,1% 95,10 95,10 95,10 95,10 95,10
koeficient + 95,1% 98,18 97,16 96,37 95,85 95,60
predpísané poistné v hrubej výške 5185,5 3504,7 1319,1 361,7 0
predpísané poistné * (koeficient + 95,1%) 5091,2 3405,2 1271,2 346,7 0,0
mínus „optimálny“ HV 51,9 35,0 13,2 3,6 0,0
„náklady na zdravotnú starostlivosť“ 5039,3 3370,1 1258,0 343,1 0,0
Zdroj: prepočty autora podľa návrh zákona 581/2005, všetky čísla pre model sú zo Správy ÚDZS o verejnom zdravotnom poistení za rok 2019

Tento odsek totálne obracia naruby základné podnikateľské vzťahy. V slovenskom hospodárskom priestore platí zaužívaný vzťah, že od výnosov sa odpočítajú náklady a ich rozdielom vzniká zisk/strata, pričom pri ZP dnes platí limit prevádzkových nákladov, ktorý nesmú prekročiť. Nie je zaužívané, aby štátny orgán nejakému podnikateľskému subjektu určoval, aká má byť minimálna výška jeho nákladov, resp. aká maximálna má byť výška jeho zisku.

A návrh MZ SR práve hovorí, že minimálne náklady zdravotných poisťovní budú určované zvláštnym „koeficientom“ a výška zisku bude „optimalizovaná“, a to všetko podľa predstáv ministerstva, bez ohľadu na know-how poisťovne, jej nákupné stratégie, kontraktačnú politiku a zmluvné vyjednávania s poskytovateľmi. A keď sa pýtate, kam zmizol limit prevádzkových nákladov (pôvodný §6a) – tak ten je úplne vymazaný.

ods. 1

V odseku 1 navrhovateľ píše, že „Zdravotná poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom môže dosahovať kladný hospodársky výsledok pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia.“. Súhlasím a navrhujem tento jediný odsek ponechať a všetky ostatné vypustiť.


Plné znenie navrhovaného §6a

㤠6a

Kladný hospodársky výsledok zdravotnej poisťovne

1.               Zdravotná poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom môže dosahovať kladný hospodársky výsledok pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia.

2.               Súčet položiek z  účtovnej závierky zdravotnej poisťovne z výkazu ziskov a strát, ktorých obsahom je zmena stavu technickej rezervy na poistné plnenia v hrubej výške, zmena stavu iných technických rezerv a ostatné technické náklady okrem prijatých a zaplatených úrokov, znížený o ostatné technické výnosy okrem prijatých a zaplatených úrokov (ďalej len „náklady na zdravotnú starostlivosť“) musí byť vo výške najmenej súčtu koeficientu podľa odseku 3 a 95,1 % z predpísaného poistného v hrubej výške za príslušný kalendárny rok  zníženého o sumu optimálneho hospodárskeho výsledku vypočítanú podľa odseku 4.

3.               Koeficient je percento, ktoré sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je súčet čísla jeden milión a počtu poistencov zdravotnej poisťovne k 1. januáru kalendárneho roka a v menovateli číslo dva milióny.

4.               Suma optimálneho hospodárskeho výsledku sa vypočíta ako  súčin predpísaného poistného v hrubej výške a percentuálnej miery základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa kladný hospodársky výsledok vytvoril, zvýšenej o hodnotu  kritérií kvality zdravotnej poisťovne vyjadrenú v percentách. Ak základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky je záporná, pre účely výpočtu podľa predchádzajúcej vety sa použije hodnota 0 %. Zoznam kritérií kvality zdravotnej poisťovne, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

5.               Ak zdravotná poisťovňa dosiahne kladný hospodársky výsledok, ktorý je po vykonaní povinného doplnenia rezervného fondu do minimálnej výšky určenej podľa osobitného právneho predpisu18b) (ďalej len „upravený hospodársky výsledok“), vyšší ako suma optimálneho hospodárskeho výsledku, rozdiel medzi upraveným hospodárskym výsledkom a sumou optimálneho hospodárskeho výsledku podľa odseku 4  je zdravotná poisťovňa povinná použiť na náklady na zdravotnú starostlivosť najneskôr do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa kladný hospodársky výsledok vytvoril. Táto suma sa v roku jej použitia nezapočítava do nákladov na zdravotnú starostlivosť posudzovaných podľa odseku 2.“.

Zdroj: Návrh zákona 581/2004 predloženého 11.8.2021 do medzirezortného pripomienkového konania

Teraz najčítanejšie

Peter Pažitný

Pôsobí ako lektor metód ekonomického hodnotenia zdravotníckych programov na Fakulte managementu VŠE Praha. Zároveň som konzultantom v sektora zdravotníctva (Pažitný & Kandilaki, s.r.o.). Spolupracujem s WHO, Svetovou bankou a European Observatory. Som ekonóm a mám titul MSc. z manažmentu zdravotných služieb zo Semmelweis University v Budapešti, PhD. z marketingu v zdravotníctve z Ekonomickej Univerzity v Bratislave a doc. z Fakulty managementu VŠE Praha. Bol som poradcom v oblasti zdravotnej politiky pre ministrov zdravotníctva na Slovensku, v ČR a v Maďarsku.