Jozef Tiso – jednými milovaný, druhými nenávidený (knižný tip)
Ako ľudia radi vnímame ľudí prísne dialekticky. Zaškatuľkovaniu sa nevyhýbajú ani tí z nás, ktorí sa sami radi pasujú medzi tých privilegovaných, ktorí zmýšľajú kriticky a racionálne. Buď niekoho označíme kategoricky ako slniečkára, iného zas hodíme do vreca s názvom rasista, ďalšieho stigmatizujeme ako antivaxera alebo liberálneho fašistu. Úmyselne používam spojenia, ktoré sa vyskytujú v oboch – od seba značne odlišných a odporujúcich si ideologických diskurzov, pretože je úplne jedno, do akej kategórie sa radíte – doľava či doprava – kognitívnym skresleniam, falošným domnienkam a dezinterpretáciam podliehame všetci.
Príkladom, ako si slovenská spoločnosť dokáže lámať zuby na jednej osobe, je prezident a kňaz Slovenského štátu, Jozef Tiso. Tiso je ukážkou toho, ako Slováci stále nedozreli na svoje dejiny, ako nedokážu rozlišovať spletité odtiene vlastnej histórie, ako stále majú potrebu hľadať hrdinov a naopak, zradcov, martýrov a nepriateľov. Človek nie je jednoznačná, hotová a statická bytosť. Rozprestiera sa v čase a priestore podliehajúc zmenám – vonkajším aj vnútorným – a nemožno ho zaradiť tam či onam, hoci je to naozaj neraz lákavé. Dejiny ľudí nie sú romány, kde nachádzame relatívne kodifikované a typizované postavy. Ľudské životy sú prúdom neraz rozporuplných tendencií, ktoré ohýbajú tok života jedným alebo druhým smerom. Nasledujúca kniha, ktorá vychádza už v treťom vydaní, ponúka pestrofarebný profil Jozefa Tisa, ktorý podobne ako naše vlastné životy, mal svoje vrcholy aj pády, bol produktom, dieťaťom aj obeťou svojej doby, ktorá nebola milosrdná k nikomu.
Neodsudzovať a nehádzať špinu neznamená schvaľovať či ospravedlňovať. Pochopenie neznamená zbaviť zodpovednosti. Pochopiť znamená uchopiť širší kontext, ktorý utvára danú historickú udalosť či osobu, pričom stále ostáva veľký priestor pre mnoho otáznikov a neznámych, ktorým už z podstaty dejín nikdy očami súčasnosti neporozumieme.
JOZEF TISO
Kňaz, ktorý neposlúchal Vatikán, politik, ktorý bojoval s radikálmi vo vlastnej strane, človek, ktorý sa stal protirečivým symbolom celej éry. Prezident vojnovej Slovenskej republiky Jozef Tiso dodnes rozdeľuje spoločnosť aj historikov.
Radikálne krídlo využívalo a neraz i zneužívalo Tisovu pasivitu a „politiku menšieho zla“ na presadzovanie vlastných plánov, koncepcií i osobných ambícií. Prezidentovi však prenechávali plnú politickú zodpovednosť aj za svoje vlastné činy. Vedome či nevedome z neho začali vytvárať budúceho martýra.
Otázkou podľa autora ostáva, či si introvertný Tiso uvedomoval svoj postup na piedestál nedotknuteľnej autority, no tým aj absolútnej zodpovednosti, a vlastne politickej i ľudskej osamotenosti. Na konci svojho prezidentského obdobia nemal už vo vládnom tábore ani vážneho súpera, ani rovnocenného partnera. Bol vlastne jedinou integrujúcou osobnosťou zanikajúceho štátu. Zostal sám s obrovským bremenom politickej a morálnej zodpovednosti.
Knihu Jozef Tiso si môžete zakúpiť na Martinuse (tu)