Denník N

Dodatočnú podporu po návrate do školy by potrebovalo každé štvrté dieťa

Už o necelé dva týždne sa začína nový školský rok, počas ktorého sa budeme musieť vyrovnávať s dopadmi predošlých vĺn pandémie. Prezenčné vzdelávanie bolo na druhom stupni základných škôl prerušené s občasnými prestávkami takmer počas celého obdobia od marca minulého roka. Nezanedbateľná časť detí sa do vyučovania nezapájala vôbec alebo nemala prístup k online výučbe. Podľa vyjadrenia učiteliek a učiteľov druhého stupňa základných škôl by nejakú formu dodatočnej podpory po návrate do školy potreboval každý štvrtý žiak alebo žiačka. Štvrtina vyučujúcich má polovicu a viac takýchto žiakov a žiačok.

Zatvorené školy v dôsledku pandémie COVID-19 výrazne ovplyvnili situáciu žiakov a žiačok, ako aj ich učiteliek a učiteľov. V minulých analýzach sme napríklad ukázali, že podstatná časť detí sa nezapájala do dištančného vzdelávania a že deti sa v porovnaní s bežnou výučbou naučili menej. Preto je dôležité, čo sa bude odohrávať po návrate detí do škôl a aká dodatočná podpora sa žiačkam a žiakom poskytne.

Nový školský rok sa začne o necelé dva týždne. V tomto blogu prinášame údaje o tom, aká časť detí by podľa odhadov učiteliek a učiteľov potrebovala nejakú formu dodatočnej podpory a akým spôsobom by sa mala podľa nich táto podpora realizovať. Čerpáme pri tom z údajov reprezentatívneho prieskumu, ktorý sme realizovali v spolupráci s Komenského inštitútom. Zber údajov realizovala agentúra FOCUS na vzorke 515 učiteliek a učiteľov 2. stupňa základnej školy. Celú správu s hlavnými zisteniami si môžete prečítať tu.

Každý štvrtý žiak či žiačka by po návrate do školy potreboval/a nejakú formu dodatočnej podpory

Podľa vyjadrenia učiteliek a učiteľov by nejakú formu dodatočnej podpory po návrate do škôl potrebovalo 25 % žiakov a žiačok (medián), ktorých učia. Približne pätina (19 %) učiteliek a učiteľov uviedla, že nejakú formu podpory by potrebovalo 20 – 29 % detí. Štvrtina (25 %) vyučujúcich uviedla, že dodatočnú podporu by potrebovala polovica a viac ich žiakov a žiačok.

 

Graf 1: Aká časť žiakov, ktorých učíte, by potrebovala nejakú formu dodatočnej podpory po návrate do škôl, aby zmiernili vzdelávacie straty počas pandémie? Uveďte, prosím, percento žiakov, ktorí by to potrebovali.

Viac ako polovica učiteliek a učiteľov si myslí, že po návrate žiakov a žiačok do škôl by sa malo organizovať doučovanie

Podľa väčšiny (57 %) vyučujúcich by sa pritom na podporu výučby malo organizovať doučovanie. Tretina (33 %) učiteliek a učiteľov za vhodné opatrenie považuje organizáciu letných škôl. Viac ako štvrtina (29 %) učiteliek a učiteľov sa domnievala, že pomôcť by mohlo opakovanie ročníka niektorými žiakmi a žiačkami.

 

Graf 2: Aké systémové opatrenia by sa podľa vás mali prijať na to, aby sa podporila výučba po návrate žiakov do škôl? Vyberte všetky vyhovujúce možnosti.

Učiteľky a učiteľov sme zároveň požiadali, aby vybrali opatrenia, ktoré by mala prijať ich škola, aby podporila žiakov a žiačky po návrate do škôl.

Aj v tomto prípade malo najväčšiu podporu doučovanie. Podľa väčšiny (61 %) učiteliek a učiteľov by mala ich škola po návrate žiakov a žiačok do škôl organizovať doučovanie. Približne tretina učiteliek a učiteľov podporila prijatie ďalších pedagogických asistentov (37 %) a organizovanie letnej školy (33 %). Pätina si myslela, že ich škola by mala prijať ďalších odborných zamestnancov a zamestnankyne (21 %) a učiteľky a učiteľov (20 %).

 

Graf 3: Aké opatrenia by podľa vás mala prijať vaša škola na to, aby sa podporila výučba po návrate žiakov do škôl? Vyberte všetky vyhovujúce možnosti.

Väčšina učiteliek a učiteľov by bola ochotná doučovať žiakov a žiačky alebo učiť v letnej škole

Väčšina učiteliek a učiteľov deklarovala ochotu doučovať alebo učiť v letnej škole. Väčšia ochota bola v prípade doučovania, kde ju deklarovalo 78 % vyučujúcich. Veľkú ochotu vyjadrila štvrtina (27 %) vyučujúcich a skôr ochotných bola polovica (51 %). V prípade letnej školy by bolo ochotných učiť 62 % učiteliek a učiteľov. Veľmi ochotných bola pätina (21 %) vyučujúcich a skôr ochotných dve pätiny (41 %).

Zo strany učiteliek a učiteľov teda síce existuje ochota aktívne sa podieľať na kompenzačných opatreniach, avšak veľkú ochotu prejavuje menšina vyučujúcich. K vyššej ochote participovať na uvedených nástrojoch by mohli dopomôcť niektoré motivačné stimuly.

 

Graf 4: Nakoľko by ste bol/a ochotný/á alebo neochotný/á doučovať žiakov nad rámec bežnej výučby? Ohodnoťte na škále. / Nakoľko by ste bol/a ochotný/á alebo neochotný/á učiť v letnej škole? Ohodnoťte na škále.

Väčšinu učiteliek a učiteľov by na zapojenie sa do letnej školy alebo doučovania motivovala adekvátna finančná odmena

63 % učiteliek a učiteľov uviedlo, že na zapojenie sa do podporných aktivít, ako sú doučovanie a letná škola, by ich motivovala adekvátna finančná odmena. Necelú polovicu (45 %) učiteliek by motivovala dobrá organizácia zo strany školy a viac ako tretinu (39 %) náhradné voľno v inom čase. Každá desiata učiteľka alebo učiteľ by nepotreboval/a žiadnu z uvedených motivácií.

 

Graf 5: Čo by vás motivovalo zapojiť sa do takýchto podporných aktivít (ako sú doučovanie, letná škola)? Označte všetky vyhovujúce možnosti.

Podrobnejšia analýza v prípade doučovania ukázala, že finančná odmena by približne v rovnakej miere stimulovala ochotných aj skôr neochotných učiteľov a učiteľky. Vo všetkých týchto kategóriách by sa dali finančne motivovať takmer dve tretiny vyučujúcich. Ďalšie motivačné stimuly (dobrá organizácia, náhradné voľno) by vo väčšej miere platili najmä na veľmi a skôr ochotných. 16 % veľmi ochotných učiteliek a učiteľov by nepotrebovalo žiadnu z uvedených motivácií.

 

Graf 6: Nakoľko by ste bol/a ochotný/á alebo neochotný/á doučovať žiakov nad rámec bežnej výučby? Ohodnoťte na škále. / Čo by vás motivovalo zapojiť sa do takýchto podporných aktivít (ako sú doučovanie, letná škola)? Označte všetky vyhovujúce možnosti.

Sme pripravení kompenzovať dopady pandémie na vzdelávanie žiakov a žiačok?

Ministerstvo školstva doteraz podporilo niekoľko kompenzačných opatrení, ktoré by mali zmierniť dopady pandémie na vzdelávacie výsledky detí. Ide predovšetkým o letné školy a doučovanie. Tieto nástroje odporúčali aj učiteľky a učitelia zapojení do nášho reprezentatívneho prieskumu a dôkazy o ich účinnosti prinášajú aj výsledky zahraničných výskumov.[1]

Tieto nástroje sú však účinné len za určitých (kvalitatívnych) podmienok a mali by byť dostupné všade tam, kde je to potrebné. To sa ministerstvu nepodarilo naplniť. Letné školy trvali prikrátko a pokryli len malú časť detí (podrobnejšie tu). Vhodne nebolo nastavené ani doučovanie (podrobnejšie tu). Ministerstvo navyše ponechalo školám voľnú ruku pri opakovaní ročníka, ktoré nie je účinným podporným opatrením. Podľa výskumných zistení má negatívny vplyv na motiváciu detí učiť sa[2] a negatívny[3] alebo žiaden[4] dopad na ich vzdelávacie výsledky.

Vyhodnocovanie negatívnych dopadov pandémie na vzdelávanie detí a nastavovanie adekvátnej podpory na ich prekonanie by malo byť v nadchádzajúcom školskom roku jednou z hlavných priorít. Podľa učiteliek a učiteľov zapojených do reprezentatívneho prieskumu bude pomoc potrebovať veľká časť žiakov a žiačok. Väčšina vyučujúcich je ochotná im ju poskytnúť. Dôležité preto bude nastaviť vhodné podmienky na to, aby sa táto podpora mohla realizovať.

Centrum vzdelávacích analýz

Prieskum bol financovaný vzdelávacím programom Komenského inštitút a Nadačným fondom Telekom pri Nadácii Pontis.

Aktuálne sa usilujeme získať finančné prostriedky na naše ďalšie fungovanie. Preto budeme radi, ak našu prácu podporíte. O tom, ako na to, píšeme tu: https://www.vzdelavacieanalyzy.sk/?page_id=120. Ďakujeme.

[1] Nickow, A., Oreopoulos, P. & Quan, V. 2020. The Impressive Effects of Tutoring on PreK-12 Learning: A Systematic Review and Meta-Analysis of the Experimental Evidence. Dostupné na: https://www.nber.org/system/files/working_papers/w27476/w27476.pdf

Xie, C. et al. 2021. The effects of summer programs on K-12 students’ reading and mathematics achievement: A meta-analysis. Center for Research and Reform in Education, Johns Hopkins University. Dostupné na: https://beib228303049.files.wordpress.com/2021/02/xie-cheung-2020-effs-of-summer-for-bee.pdf

[2] Kretschmann, J. et al. 2019. Effects of Grade Retention on Students‘ Motivation: A Longitudinal Study Over 3 Years of Secondary School. Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/332212217_Effects_of_Grade_Retention_on_Students%27_Motivation_A_Longitudinal_Study_Over_3_Years_of_Secondary_School

[3] EDF. 2018. Repeating a year. Dostupné na: https://educationendowmentfoundation.org.uk/pdf/generate/?u=https://educationendowmentfoundation.org.uk/pdf/toolkit/?id=158&t=Teaching%20and%20Learning%20Toolkit&e=158&s=

[4] Goos, M. et al. 2021. Effectiveness of grade retention: A systematic review and meta-analysis. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1747938X21000245

Teraz najčítanejšie