Denník N

Koniec trápenia menom Spolu

Foto: SITA/Branislav Bibel
Foto: SITA/Branislav Bibel

Správa o de facto konci Spolu nie je prekvapivá. Strana bola od začiatku odsúdená na neúspech.

„Ukončite naše trápenie!“

Aj týmito slovami sa dá vyjadriť štvrtková správa o rezignácii Juraja Hipša na post predsedu strany Spolu a otvorene prejavenej túžby splynúť s Progresívnym Slovenskom. Nedá sa povedať, že by išlo o politickú správu dňa – veď s podporu dlhodobo oscilujúcej okolo 1% veľa vody nenamútite -, a ani čo i len trocha prekvapivú správu. Spolu bolo totiž od začiatku odsúdené na neúspech.

Neveľkým, no zásadným problémom bol zakladateľ strany Miroslav Beblavý, o ktorom by zlé jazyky – avšak podporené objektívnymi pozorovaniami – povedali, že politickým stranám prináša smolu. Napriek jeho odbornosti mu v pozícii straníckeho lídra (čo je pozícia podobná frontmanovi rockovej kapely) chýbala podstatná charizma. M. Beblavého nemôžeme súdiť za veci, za ktoré nemôže. Jeho a jeho spolustraníkov však môžeme kritizovať, že nedostatok charizmy, vedúci k rôznym komunikačným prešľapom (spomeňme si na hulvátske zneužitie víťaznej volebnej noci Zuzany Čaputovej) nezohľadnili vo volebnej stratégii, a to obzvlášť v prostredí, kde voliči inklinujú k charizmatickým a výrazným osobnostiam. Je to spravodlivé? Nie. Ale je to spoločensko-politická realita a tú treba reflektovať.

K neúspechu strany prispievalo nedostatočné odlíšenie sa od príbuzných strán, predovšetkým Progresívneho Slovenska. To nakoniec viedlo k spolupráci oboch strán v parlamentných voľbách v roku 2020, kedy urobili síce čestné, no inak takticky nepochopiteľné rozhodnutie kandidovať ako dvojkoalícia. Okrem zahatenej cesty do parlamentných lavíc znamenala pre Spolu táto spolupráca politickú samovraždu, nakoľko všetku mediálnu a spoločenskú pozornosť pohltilo PS a nevýrazné Spolu sa dostalo do pozície politického prívesku.

Po voľbách nastala stranícka introspekcia, výmena predsedu a strana vstala z popola. Alebo ani nie? Strana naozaj radikálnou zmenou vizuálu, čo je sympatický krok, no nie tak dôležitý ako ideové vyhranenie sa. A práve tu sa Spolu 2.0 ideovo široko rozkročilo od ekologických, cez poľnohospodárske, až po vzdelávaciu politiku, čiže témy, silne prítomné v komunikácii iných strán (hlavne vzdelávanie). Preto je jednou z najvýraznejších tém, ktoré Spolu otvorilo bola snaha zabezpečiť reštauračný vozík vo vlakoch na trasách v okolí Banskej Bystrice.

V kontexte (nielen) týchto podnetov je rozhodnutie vzdať sa funkcie a nechať visieť svoju politickú kariéru na milosť PS nie sú prekvapivé. Pozoruhodné je, že k tomuto rozhodnutiu neprišlo skôr. Spolu odchádza ako porazený subjekt skonzumovaný neviditeľnosťou a nejasnosťou a radí sa do panteónu politických subjektov, z ktorých by sme si nemali brať príklad.

Ďalšie moje texty a vlastnú tvorbu nájdete tu.

Teraz najčítanejšie

Ľubomír Šottník

Doktorand na Sociologickom ústave SAV•Skúmam zmeny na pracovnom trhu a realizovateľnosť univerzálneho základného príjmu•Venujem sa písaniu prózy a dátovej analytike•Najčastejšie blogujem o literatúre, filmoch, politike a spoločnosti.