Denník N

Maskulínny svet podnikateľov: prečo ženy iba zriedkavo uvažujú o založení firmy?

Aby sme dokázali odpovedať na otázku, prečo menej žien ako mužov podniká alebo vyjadruje zámer založiť firmu, pozreli sme sa na to, aké presvedčenia majú ľudia o úspešných podnikateľoch.

Skúsime to priblížiť na príklade: Otec a syn majú autonehodu, pri ktorej otec zomrie. Syna prevezú do nemocnice, no keď ho pripravia na operáciu, chirurg hovorí: „Nemôžem ho operovať – ten chlapec je môj syn!“. Študenti medicíny, ktorí sa po prvýkrát stretnú s touto hádankou, často prichádzajú s veľmi tvorivými riešeniami (napríklad, že chlapec je nezvestným dvojčaťom syna chirurga alebo chirurg je homosexuál), kým—úplne prekvapení—počujú zrejmé: chirurgom je chlapcova matka.

Prečo spomíname tuto hádanku? Podobné stereotypy platia pre mnohé povolania vrátane podnikania. Bezpečne možno tvrdiť, že – podobne ako v prípade chirurga – keď si máme predstaviť úspešného podnikateľa, predstavíme si muža. Je to preto, že muži a ženy sú socializovaní do rôznych rolí, a tak od detstva vnímame, že ani povolania nie sú rodovo neutrálne. Niektoré sa považujú za vhodné pre mužov a niektoré sú vyhradené takmer výlučne pre ženy. Takýmto spôsobom môžu rodové stereotypy narušiť to, o akom povolaní pre seba uvažujeme. No okrem takejto zvnútornenej preferencie nás môžu ovplyvniť aj spoločenské predsudky voči tomu, keď mužské role zastávajú ženy a naopak. Toto všetko môže ľudí, ktorí sa vnímajú byť v nesúlade s rodovým poňatím podnikateľa (ako silne maskulínne vnímaného povolania), odrádzať, aby si vybrali podnikanie ako potenciálnu kariéru.

Okrem nízkej úrovne podnikateľských zámerov (40. miesto z 54 krajín zúčastňujúcich sa na prieskume podnikateľských zámerov) Slovensko patrí medzi najkonzervatívnejšie krajiny, pokiaľ ide o vnímanie rodových rolí vhodných pre mužov a ženy. Ešte pred Brexitom sa Slovensko nachádzalo na 26. mieste spomedzi 28 štátov EÚ v oblasti rodovej rovnosti a predbehlo iba Grécko a Maďarsko. So skóre 54,1 (zo 100, ktoré znamená úplnú rovnosť), je Slovensko ďaleko pod priemerom EÚ (67,9). Najviac znepokojujúce je však pomalé tempo pokroku, ktoré v priebehu času pravdepodobne priepasť od ostatných krajín ešte viac prehĺbi.

Vo všeobecnosti platí, že zámerom ľudí predchádzajú ich postoje (či si myslím, že podnikanie je atraktívnou kariérou), očakávania týkajúce sa akceptácii a podpory rodiny a priateľov pri zakladaní firmy a vnímanie vlastnej účinnosti (či si myslím, že mám dostatočné zručnosti na to, aby som dokázal/a úspešne podnikať). To sa potvrdilo aj v našom výskume: muži prejavovali podnikateľské zámery častejšie ako ženy. V porovnaní s mužmi, ženy vnímali podnikanie ako menej atraktívne, verili, že majú menej schopností na to, aby uspeli a taktiež očakávali, že priatelia a príbuzní im poskytnú menšiu podporu, ak by sa rozhodli stať podnikateľkami.

Rodové stereotypy určujú sociálne očakávania a naznačujú, ktoré správanie je prijateľné pre mužov a ktoré je vhodné pre ženy. Konkrétne sa o podnikaní obvykle hovorí ako o mužskej doméne podobnej džungli, kde môže prežiť len ten najschopnejší. Naša štúdia potvrdzuje tento názor. Konkrétne muži aj ženy považovali úspešných podnikateľov za veľmi maskulínnych (tj. dominantných a ľahko sa rozhodujúcich). Inými slovami, muži aj ženy si pri myšlienke na úspešného podnikateľa predstavili podobne stereotypné mužské postavy. Nie je prekvapením, že ženy sa cítili menej maskulínne ako bola ich predstava úspešného podnikateľa. Aj muži však vnímali úspešných podnikateľov ako výrazne maskulínnejších než samých seba. Inými slovami, dokonca aj muži cítili, že nie sú dostatočne maskulínni na to, aby sa rovnali ideálnemu, úspešnému podnikateľovi!

No napriek tomu sme prekvapivo zistili, že pohlavie ako také  nemalo priamy vplyv na ochotu začať podnikať. Keď sme sa ponorili hlbšie do problému, všimli sme si, že zhoda medzi tým, ako jednotlivci vnímajú samých seba a ich stereotypom úspešného podnikateľa, bola rozhodujúca v tom, či daný človek vyjadruje zámer podnikať, alebo nie. Bez ohľadu na pohlavie, čím viac sa človek cítil podobný svojej predstave úspešného podnikateľa, tým ochotnejší bol myslieť si, že podnikanie môže byť pre neho/ňu vhodnou kariérou. Tento výsledok podporuje názor, že vysvetlenie rozdielov medzi mužmi a ženami v oblasti podnikania by sa malo hľadať skôr v prevládajúcich rodových normách a stereotypoch než v samotnom pohlaví. Ľudia sa vyhýbajú založeniu firmy skôr kvôli rozdielu medzi tým, ako vnímajú seba a tým ako si predstavujú úspešných podnikateľov. Zjednodušene by sme mohli povedať, že sa obávajú, že nemajú potrebné vlastnosti na to, aby uspeli. Naše výsledky potvrdzujú toto tvrdenie: čím viac sa ľudia v našom výskume podobali ideálnym podnikateľom, tým väčší pocit vlastnej účinnosti a podpory mali a tým viac ich priťahovalo podnikanie ako kariéra.

Touto štúdiou sme sa pokúsili upozorniť na skutočnosť, že stereotypné sociálne zdieľané presvedčenia môže byť také všadeprítomné, že im dokonca môžu začať veriť aj tí (tie), ktorých sa týkajú. Rodové stereotypy teda nielenže odrážajú realitu, ale majú potenciál ju aj deformovať. V dôsledku toho má spoločnosť, v ktorej prevládajú rodové stereotypy, potenciál produkovať skreslené správanie. Iba zmenou stereotypov týkajúcich sa žien a podnikania môžeme zvýšiť počet žien, ktoré prejavujú silné podnikateľské zámery a v konečnom dôsledku sa rozhodnú si firmu naozaj založiť. Nie je bezvýznamný ani fakt, že keď akceptujeme, že aj menej maskulínni ľudia môžu v podnikaní uspieť, môže sa ich cesta k podnikaní uľahčiť. A to napríklad aj vďaka tomu, že dostanú väčšiu podporu vrátane lepšej prístupnosti k investičnému kapitálu. V konečnom dôsledku nejde len o to, čoho sú ženy schopné, ale o to, čo my ako spoločnosť považujeme za vhodné pre ženy, aby dosiahli.

Aby sme podporili ženy v oblasti podnikania, musíme urobiť viac, než ich len povzbudzovať, aby zakladali firmy. Bez toho, aby sa menilo aj vnímanie podnikania založené na rodových stereotypoch a ženy získali pocit akceptácie a vlastnej účinnosti, sa každé takéto povzbudenie ukáže ako márne a podnikanie zostane mužským svetom. Zdá sa, že zmena predstáv o úspešných podnikateľoch by mohla prospieť aj mužom, najmä tým, ktorí sa s hyper-maskulínnym obrazom podnikania nevedia stotožniť. Riešením môže byť častejšie poukazovanie na to, že maskulinita či femininita nie sú zárukou úspechu alebo prekážkou v podnikaní. A toto je práve úloha sociálnych vied. Robiť viac, než iba naznačovať, že určité skupiny ľudí (či už sú to skupiny mužov, žien, ľudí iného náboženstva alebo etnického pôvodu) sú zodpovedné za svoje postavenie kvôli tomu, že majú odlišné preferencie či schopnosti. Najmä vtedy, keď je zrejmé, že my všetci – ako spoločnosť – sme zodpovední za skostnatené stereotypy, ktoré obmedzujú ich výber.

 

Magdalena Adamus

 

link na publikovaný výskum: https://www.emerald.com/insight/content/doi/10.1108/GM-06-2020-0179/full/html

Zdroje k blogu:

Global Entrepreneurship Monitor: https://www.gemconsortium.org/

 

Zdroje ilustračných obrázkov: Unsplash.com

Teraz najčítanejšie