Príliš veľa otáznikov a primálo konkrétnych odpovedí v súvislosti s reformou nemocníc časť I
Stratifikácia, optimalizácia alebo racionalizácia siete nemocníc a ambulancií je potrebná. No tak závažná reforma musí myslieť i na potenciálne riziká, ktoré OSN prinesie. Optimalizácia je potrebná, no reforme, ktorá zmení nemocničnú a ambulantnú sieť, musí predchádzať poctivá diskusia založená na dátach a musí byť spolutvorená všetkými relevantnými účastníkmi v zdravotníckom sektore.
Od poslednej a v princípe jedinej reformy zdravotníctva na Slovensku ubehlo už viac ako pätnásť rokov. Snaha súčasnej vlády je preto nie len vítaná, ale i mimoriadne potrebná. Hlavným cieľom reformy má byť celkové zlepšenie zdravotníckeho sektora, ktorého integrálnou súčasťou sú i nemocnice, polikliniky a ambulancie bez ohľadu na to, kto je ich koncovým prevádzkovateľom.
Rezort zdravotníctva a celé fungovanie systému je mimoriadne komplikovaný a živý organizmus. Reforma zdravotníctva by preto mala byť komplexná a do detailov prepracovaná. Nestačí zlepšiť alebo odstrániť len parciálne problémy. Ak má slovenské zdravotníctvo desať zložiek, tak nestačí vyriešiť len problémy prvej a šiestej zložky a ignorovať problematické či zanedbané časti 2-5 a 7-10. V opačnom prípade sa môže stať, že reforma, písaná s dobrým úmyslom narobí viac škody ako úžitku. Špecifickejšie povedané, reforma, ktorú ministerstvo predkladá rieši optimalizáciu siete nemocníc, ale metodika riešenia je odtrhnutá od celkového systému starostlivosti o pacienta.
Covid-19 a nemocnice
Ak nám pandémia covidu-19 niečo pozitívne ukázala, tak je to fakt, že nemocnice zvládali boj s pandémiou. Dokázali sa v priebehu mimoriadne krátkeho obdobia materiálne pripraviť na očakávaný príchod druhej vlny a pacient ani v čase najväčšej vlny a najvyššieho počtu nakazených pacientov nestrádal. Nemocnice, bez ohľadu na ich koncových vlastníkov obstarávali v mimoriadne rýchlom tempe zdravotnícky materiál i prístrojové vybavenie, ktorého bol nedostatok. Dopyt jednoznačne prevyšoval ponuku. Obrovská vďaka za najlepšie možné zvládnutie pandémie patrí všetkým zdravotníkom ale i manažérom nemocníc. Práve na manažment nemocníc sa zabúda, no bez nich a bez ich zručností by lekári nemohli vykonávať svoju prácu efektívne a v konečnom dôsledku by tým trpel pacient, ktorý by musel neraz zaplatiť tú najvyššiu cenu: vlastný život.
Nemocnice sú však ekonomické subjekty, ktoré počas pandémie trpeli absenciou vykonávania ostatných operačných zákrokov, napríklad jednodňovej medicíny, ktorá sa presunula, no už pomerne dávno do ambulantnej sféry. Tieto zákroky sú jednoduchšieho charakteru a sú pomerne ziskové. Tým, že sa značná časť pacientov presunula mimo brán nemocníc, došlo k istým finančným ťažkostiam. Reforma by preto mala myslieť aj na nemocnice a na to, aby nemocniciam uľahčila generovanie príjmov, bez ktorých fungovanie v akomkoľvek sektore nie je možné. Hovorí sa, že zdravie nie je na predaj, ale zdravotná starostlivosť niečo stojí. Prístrojové vybavenie najmodernejšej generácie stojí stovky tisíc eur. V prípade ak sa do nemocníc nedostane dostatočný kapitál, tak tie, nebudú schopné nakúpiť tú najlepšiu techniku, ktorá zachraňuje alebo markantne zlepšuje životy ľudí.
V momentálne navrhovanej podobe by však optimalizácia siete nemocníc mohla negatívne ovplyvniť a ohroziť poskytovanie základnej a akútnej zdravotnej starostlivosti v mnohých regiónoch. Zároveň má sociálny rozmer, vzhľadom na fakt, že zdravotnícke zariadenia predstavujú významných zamestnávateľov v dotknutých regiónoch. Zdravotnícke zariadenia patria v mnohých mestách na Slovensku spoločne s orgánmi samospráv k najväčším zamestnávateľom.
Fetiš monopolu
Na Slovensku funguje Protimopolný úrad, ktorý dohliada na to, aby na trhu fungovala konkurencia, ktorá zabezpečí, že sa žiaden subjekt podnikateľskej súťaže nestane absolútnym hegemónom na trhu. Reforma OSN však monopolné postavenie vytvára. Ako je to možné? Koncové nemocnice, ktoré sú podľa pripravovanej reformy OSN, tie najväčšie a do ktorých bude tiecť najväčšie množstvo peňazí sú výhradne v rukách štátu. Nie preto, že by štát bol lepším či efektívnejším vlastníkom koncovej nemocnice, ale preto, že sa ministerstvo rozhodlo, že sa koncová zdravotná starostlivosť stane monopolom. Navyše sa nebude jednať o prirodzený monopol, ktorý vzišiel s férovej súťaže, ale o monopol, ktorý bol naprojektovaný byrokratmi bez akéhokoľvek vysvetlenia. Ostatné subjekty sa do súťaže nebudú môcť ani len zapojiť, pretože rozhodnutie o tom, ktorá nemocnica má byť koncová bolo napísané od stola.
Reforma uprostred leta
Pozoruhodné je i to, že reforma je predkladaná práve v čase letných prázdnin a dovoleniek, čo je pomerne nevídaný a nečakaný fenomén. Potenciálne vysvetlenia sú dve. Prvým je, že ministerstvo pracuje na plné obrátky a snaží sa reformu napísať, prerokovať a uzákoniť čím skôr. Druhým vysvetlením je, že o poctivú debatu o reforme rezortu nie je reálny záujem. K pomerne masívnej reforme, nie však komplexnej v takej miere ako je to potrebné, by sa mali vyjadriť en block všetci stakeholdery, ktorí v rezorte pôsobia, no z pochopiteľných dôvodov je pre nich pripomienkovanie a diskusia náročnejšia, keďže nikto neočakával, že OSN príde ako blesk z jasného neba. Tým samozrejme netvrdím, že sa o optimalizácii nehovorilo už roky, no tempo ako rýchlo sa určilo, ktorá nemocnica má byť akého zamerania je prekvapujúce. Môže sa ľahko zdať, že reforma OSN je predkladaná práve počas tohto obdobia, aby bol čas pre možné pripomienky relevantných subjektov čo najmenší. Šiť niečo horúcou ihlou nie je adekvátne. Ak sme vydržali bez OSN roky, tak odklad o niekoľko mesiacov, ktoré by boli navyše venovaný diskusii, ktorá by viedla ku konsenzu je správne riešenie.
