Denník N

Príprava na štúdium vo Veľkej Británii: víza sú nevyhnutnosťou

Prázdniny sa pomaly končia a dátum môjho odletu do Anglicka sa približuje. Ak pôjde všetko podľa plánu, tak sa o 42 dni približne o takomto čase dotknú moje nohy prvý raz britskej pôdy.  Dovtedy ma ešte čaká množstvo príprav. Väčšinu zložitých papierovačiek už mám ale našťastie za sebou. Najmä vybavovanie víz mi dalo dosť zabrať.

Žiadosť o víza som si podala už koncom júla, hneď ako mi z Oxfordu poslali takzvané CAS number. CAS number je číselný kód, ktorý Oxford pošle každému prijatému študentovi, ktorý úspešne zmaturoval. Tento kód je kľúčovou súčasťou žiadosti o víza. Úradníci si totiž podľa neho môžu overiť, že ma do Oxfordu skutočne prijali a že dostatočne dobre ovládam angličtinu.

Okrem CAS number som do žiadosti o víza potrebovala doplniť aj moje osobné údaje. To, že si tieto údaje nevymýšľam, bolo dôležité zdokladovať. Na overenie mojej totožnosti som nemusela cestovať ani na úrad, ani na políciu. Namiesto toho som všetko vybavila online z domu.

 Podávanie žiadosti o víza cez internet bolo pohodlné, niekedy som ale mala pocit, že mi na to nestačia technické zručnosti. Prvý zložitý krok zahŕňal inštaláciu špeciálnej aplikácie, ktorá umožňuje telefónu zachytiť informácie z čipu v pase. Musela som použiť mobil mojej mamy, lebo môj je trochu starší a takéto zložité operácie nezvláda. Pomocou QR kódu som potom prepojila informácie z čipu s osobnými údajmi, ktoré som už vpísala do žiadosť o víza. Overenie mojej identity bolo úspešné a na mňa čakal celý rad ďalších otázok.

Niektoré otázky som čakala. Napríklad: Ktoré krajiny ste navštívili za posledných desať rokov? Kde bývate? Kto sú vaši rodičia? Ine ma ale pomerne prekvapili. Bude to asi preto, že som víza nikdy predtým nevybavovala. Ste terorista? Spáchali ste niekedy vojnové zločiny? Ohrozujete našu krajinu? Zapájali ste sa niekedy do aktivít, ktoré by naznačovali, že nemáte dobrý charakter?

Po tom, ako som o sebe čestne prehlásila, že nie som vojnový zločinec a neplánujem v Anglicku nikomu ublížiť, nastala asi najzložitejšia časť celého vybavovania víz. Potrebovala som zaplatiť okolo 423 eur za spracovanie mojej žiadosti a 2571,71 eur za zdravotné poistenie. Tieto sumy som musela uhradiť  kartou, čo bol problém. Na mojom transparentnom účte v Slovenskej sporiteľni je totiž maximálny možný limit na platby cez internet 2000 eur. Do banky som aj volala, ale nevedeli mi poradiť. Dosť dlho som nevedela, čo mám robiť. Nakoniec som skúsila zaplatiť túto sumu z môjho súkromného účtu vo VÚB. Platba prebehla v poriadku a mne sa nesmierne uľavilo.

Časť výdajov už mám teda pokrytých. Sú to práve dary mojich štedrých podporovateľov, ktoré mi umožnili tieto vysoké čiastky zaplatiť. Vďaka Vám mám teraz v Anglicku nárok na plnú zdravotnú starostlivosť.

Na odpoveď na moju žiadosť som čakala asi tri týždne. Víza som nakoniec dostala túto stredu. Čiže už je to naozaj oficiálne. Od septembra smiem prísť do Oxfordu a venovať sa tam štúdiu biomedicíny. Už sa neviem dočkať ako napíšem blog o mojom prvom školskom dni : ).

Teraz najčítanejšie

Paulína Vicenová

Vďaka štedrej podpore Slovákov som od októbra tohto roku začala študovať biomedicínu na Oxfordskej Univerzite.  Som tu preto, aby som sa naučila viac o epigenetike a moderných výskumných metódach.  Snívam o tom, že po ukončení môjho štúdia sa budem podieľať na vývoji nových terapií pre chorých pacientov z rôznych kútov sveta. Cez tento blog by som chcela postupne zdokumentovať svoj študentský život v Oxforde. Možno sa mi takýmto spôsobom podarí pomôcť Slovákom, ktorí by radi šli na kvalitnú školu v zahraničí, ale sú na pochybách, čo všetko to obnáša : ).