Denník N

O záhoráckej duchaprítomnosci …

Dvá Záhoráci sa bavjá pri x-tém pivje a x-tej borovičce na terasi f šenku …

a jeden z ňich temu druhému povidá, že mjeų nedávno nečekanú, no o to vječí radost,

lebo pret dvjema tídňama bių f Petrovej Vsi na koncerťe špičkovej kapeli LosBrados,

že mjeli enem dvje bíųé gitare a jeden nenápadňí buben a pjesňiček v záhoráčščiňe celkem dost …

A ten druhí mu friško skočí do rečí z velice zvjedavú poznámkú:

„Vím, že aj ti bis´ vjedzeų zaspívat ňejaké pjesňički v záhoráčščiňe, ale nevím, lesik víš aj hrát na gitari …“

A ten prvňí, velikí nadšenec spjevavej záhoráčščini a též aj LosBrados, maųackej to kapeli:

„Čovječe, vúbec ťi nevím otpovidat na túto, podlá mja, skutečňe čaškú otásku…“

„Jak to, prosím ťa, že mi nevíš na ňu otpovídat?!“,

nevjerícňe krúcí hųavú ten druhí a dúvod, skúr než hnet, sce poznat …

„No … protože sem to ešče ňikedi neskúšaų!“, prvňí ráz dva zareaguje

a mja s tú otpovjeďú svojú záhoráckú duchaprítomnoscú pjekňe rozveseluje …

Jazyková korektúra: Andrea Danišová z obce Smolinské.

Teraz najčítanejšie

Anton Žemlička

milovník kníh i hier so slovíčkami pred rokom a pol začal premýšľať nad (ču)desnými mu(d)rovačkami prvá knižka vyšla minulý rok v decembri a ďalej v nich pokračuje na sklonku všedných dní ...