Strýko Griesgram brýzga na žurnalistiku
Neviem, čím som si ako bloger vyslúžil tú pozornosť, ale keď už mi strýko Griesgram poslal kópiu svojho mailu vnúčikovi Paľkovi, zverejňujem ju bez úprav v plnom znení.
Milý môj vnúčik Paľko!
Z hľadiska teórie klasickej žurnalistiky sa mi zdá, že naše spravodajské médiá sú nonsens.
Lebo podľa teórie klasickej žurnalistiky treba prísne oddeľovať spravodajstvo od komentovania správ, od vyjadrovania názorov, postojov. Toto sa v našich hlavných spravodajských médiách nedeje a ani nemám dojem, že by redakcie o to mali záujem.
Ako vieš, preferujem Denník N, ale aj v ňom by som mohol uviesť dva do očí bijúce príklady: večerný newsfilter a aj rubriku Minúta, v ktorej komentáre a upútavky na vlastné články nie sú nijako, ani formálne/vizuálne, odlíšené od klasických/„agentúrnych“ správ o dianí doma a vo svete.
Aj sa snažím tieto svoje výhrady sprostredkúvať redakciám, asi každej na Slovensku som už poslal mail vyjadrujúci moju nespokojnosť, ale nezískal som dojem, že by to kohokoľvek v redakciách trápilo.
Trend v 21. storočí je, žiaľ (obávam sa), taký, že každé spravodajské médium „robí spravodajstvo“ pre „svoj výsek obyvateľstva“ (pre „svoju bublinu“), lebo médium vie, že ak je sledované desaťtisíckami/stotisíckami ľudí (optimálne predplatiteľov) z toho „svojho“ výseku obyvateľstva, už to stačí nato, aby sa médium finančne udržalo nad vodou.
Ešte v 20. storočí, povedzme, mohlo mať spravodajské médium ambíciu (naivnú, idealistickú?) slúžiť všetkým čitateľom, „celému národu“, ale obávam sa, že v 21. storočí to už tak nie je.
V Amerike CNN a trojica tradičných televíznych staníc ABC, NBC, CBS je spokojná s tým, že robí spravodajstvo prednostne pre voličov demokratov – a kanál Fox News (celkovo najsledovanejšie spravodajstvo) je zase spokojný s tým, že robí spravodajstvo prednostne pre voličov republikánov.
Oficiálne síce jedni aj druhí tvrdia a hrdia sa tým, že „robíme objektívne spravodajstvo bez predpojatosti“, ale je očividné, že to tak nie je.
Možno je to spojené s finančným rizikom: ak by niekto robil naozaj objektívne a nepredpojaté spravodajstvo, hrozilo by, že by si pohneval čitateľov/divákov „z obidvoch táborov“ – a výsledkom by mohol byť mizivý počet divákov/čitateľov a bankrot média.
Myslím, že taký úkaz vidno aj v bežnom živote: napríklad ak sa dvaja ľudia pohádajú a Ty sa snažíš zostať neutrálny, ešte sa aj snažíš sprostredkovať porozumenie medzi oboma znepriatelenými stranami, môžu sa na Teba uraziť obidvaja za to, že „nezastal si sa ma“.
To už je jednoduchšie/„bezpečnejšie“ byť predpojatý, lebo vtedy vieš, že priazeň a vďačnosť desaťtisícok/státisícov čitateľov/divákov z Tvojho vlastného tábora máš zaručenú.
Veď ľudia nič nemajú radšej než čítať si názory, ktoré ich len utvrdia v tom, čo si už doteraz mysleli.
Hoci cesta k prehlbovaniu vlastných poznatkov je opačná: cielene (vraj to tak robil Darwin!) vyhľadávať názory a myšlienky odporujúce Tvojim, aby si si práve vďaka konfrontácii s nimi overil, či Tvoje vlastné argumenty, teórie a zmýšľanie sú dostatočne pevné. A ak sa ukáže, že pevné nie sú, musíš byť kedykoľvek pripravený ich upraviť (mierne alebo výrazne) či dokonca sa ich vzdať. Preto Sokrates hovoril: „Viem, že nič neviem.“
Keby sa však čitatelia/diváci každodenne stretávali aj s názormi, ktoré odporujú tomu, čo si už myslia, ohrozilo by to najprirodzenejšiu tendenciu ľudských bytostí: lenivosť (mozgovú/myšlienkovú aj telesnú).
Ako ktosi (vraj Don Marquis) povedal:
Postoj má „strukogramy“ (podcasty)? Ani som nevedel. Vďaka za tip, vnúčik Paľko. Odťukol som si teraz, že ich budem odoberať v apke Pocket Casts. Ale ani o Postoji si nerobím ilúzie, že by boli „nepredpojatí“. To ani zďaleka. Aj oni to hrajú presne tak, ako som vyššie opísal – hrajú to na ten „svoj segment“/výsek v rámci čitateľskej obce, od neho prosia o finančnú podporu… Príznakom predpojatosti je nálepkovanie a Postoj sa otvorene, hrdo hlási k svojej preferovanej nálepke: „konzervatívny“. Hlavne jeden taký rakúsky komentátor, čo tam tuším píše – čistá katastrofa. A Daniška, to bol už úplný tragéd – našťastie, ten už odtiaľ odišiel. Dag Daniš je originálny a cenný prírastok redakcie, ale za „nepredpojatého“ by ho asi označil málokto. Sledujem však Postoj sporadicky; celkovo sa nestíham venovať spravodajstvu, len v náhodných útržkoch…
Vagovič je výborný, radím ho medzi svojich obľúbených novinárov, ale aj jemu sa zvykne (z určitých kruhov) vyčítať, že je predpojatý. Aktuality.sk až tak veľmi neregistrujem (iba ich podcasty príležitostne), odpudzuje ma ich katastrofálna gramatika, ktorú majú na stránkach (v tomto sú podobným suterénom ako SME alebo .týždeň).
Šimečkov komentár mi neprekážal (hoci, samozrejme, takisto nesúhlasím s tým, že by Pellegrini bol prijateľnejší než akokoľvek vyšinutý Matovič).
Mne v podstate žiadny komentár neprekáža – pokiaľ je jasne oddelený od spravodajstva a pokiaľ je v rubrike komentárov podľa možnosti vyvážený inými komentármi, ktoré zase podávajú odlišné názory na tú istú vec.
Keď sú však všetky komentáre na podobnú strunu a všetci komentátori len s variáciami hovoria viac-menej to isté – tak je to pre čitateľa fádne, nudné, a ako píšeš, čitateľ nadobudne pocit, že sa asi nedozvedel všetko; že také jednoznačné to asi nebude (veď keby bolo, nešlo by o celospoločensky sporné témy); a čitateľa premkne podozrenie, že aby sa zoznámil aj s odlišným pohľadom, alebo aby aspoň získal prehľad, aké rôzne názory existujú na spornú tému, musel by si vyhľadať popri svojom obvyklom ešte aj iné spravodajské médium/médiá.
Lenže kto z nás by na také vyhľadávanie rôznych médií, ktoré by sa navzájom vyvažovali, mal čas?
