Denník N

Terapia chôdzou

Chôdzu často vnímame ako nástroj na presun z bodu a do bodu b. Chôdza je však aj nástrojom, ako zlepšiť svoje zdravie, pozdvyhnúť náladu, znížiť váhu a prísť na dobré nápady. Dnes sa porozprávame o chôdzi a ako podklad nám poslúži kniha od Erlinga Kaggeho – Radosť z chôdze.

Okamih keď sa človek vzpriamil a začal chodiť po dvoch priniesol veľký rozvoj. Vďaka chôdzi sa človeku uvoľnili ruky a tak začal svoj svet premieňať na lepšie miesto pre život. A vďaka vzpriamenej chôdzi začal mať prehľad o svojom okolí, začal chodiť na nové miesta a predovšetkým, chôdza vďaka lepšiemu transportu kyslíka a živín do mozgu zlepšila aj jeho schopnosť premýšľať a tím ešte viac rástla jeho chuť premieňať svet okolo seba. Chôdza vstúpila do ľudských dejín v určitom okamihu a výrazne ich ovplyvnila.

Chôdza v jazyku, v emóciách a v premýšľaní

V sanskrte – v jednom z najstarších jazykov sveta slovo pre minulosť označuje úsek, ktorý človek prešiel a slovo pre budúcnosť cestu, ktorú má pred sebou. Chôdza je tak spojená s putovaním, s ľudským príbehom.

Inuitov poznáme skôr pod označením Eskimáci. V ich prostredí má korene tradícia – ak sa niekto nahnevá tak, že sa prestane kontrolovať, vyberie sa na cestu a kráča, kým ho hnev neopustí. Na mieste kde sa upokojí, zapichne do snehu tyč, aby všetci videli, aký veľký bol jeho hnev. Potom sa otočí a vráti sa do svoje komunity. Ostatní tak získajú celkom slušnú predstavu o tom, ako veľmi sa hneval. Ale chôdza je dobrá aj proti zlej nálade ako takej.

Hippokrates ju odporúčal, ako liek proti zlej nálade. Doslova hovoril – ak máš zlú náladu, choď sa prejsť. A ak máš zlú náladu aj po vychádzke, choď sa prejsť ešte raz! Pri chôdzi totiž človek prichádza na iné myšlienky a vďaka vyplavovaniu endorfínov sa zlepší aj jeho nálada.

Vďaka chôdzi sa zlepšuje prekrvenie, ale aj okysličenie mozgu a to má pozitívny vplyv na premýšľanie. Práve o Albertovi Einsteinovi je známe, že keď sa pri niektorej svojej teórií dostal do úzkych a nevedel ako ďalej, vybral sa na prechádzku. Niečo podobné sa spájalo aj so Stevom Jobsom, ten dokonca brával na vychádzky aj svojích kolegov a počas chôdze rozoberali mnohé problémy a tak sa zrodila porada za pochodu :).

Putovanie

V neposlednom rade treba spomenúť putovanie. Na jednej strane sa zlepšuje schopnosť premýšľať, na strane druhej sa človek čoraz viac ponára do seba. Do ticha. Učí sa prítomnosti. Pravidelne kráča a aj rytmicky dýcha. Ostáva pozorný voči okoliu a predsa sa ocitá v stave, kedy relaxuje. Je to podobné stavu mindfulness.

Človek putuje za niečím. Putovanie je prípravou. Je cestou. Poznáme putovanie duchovné. Každé náboženstvo má svoje pútnické miesta, kam človek putuje za pravdou o Bohu.

Možno ste videli film Divočina. Pre Cheryl putovanie cez PCT (Pacific Crest Rail) , teda Pacifickú hrebeňovku sa stalo cestou, ako sa vysporiadať s niektorými vecami, prehodnotiť svoj život a premyslieť si, ako ďalej. To je pre zmenu putovanie k sebe. K pravde o sebe. Pacifická hrebeňovka má 4 286 km. Chce to kus odvahy a silnú vôľu dokázať to. Mnohí sa následne dokázali vysporiadať so závislosťou – natoľko sa zocelili a posilnili svoju vôľu, že získali znovu kontrolu nad svojím životom.

Lesné kúpele

V Japonsku sa v roku 1982 zrodili lesné kúpele. Je to terapia chôdzou (lesom). Počas nej skrz spev vtákov, vôňu čerstvého vzduchu, pohľad na zeleň, fyzickú blízkosť stromov, rastlín, machu a trávy a cez chuť lesného ovocia dochádza k upokojeniu všetkých piatich zmyslov.

Výskum univerzity v japonskom Čibe ukázal, že počas chôdze v lese človek zo stromov a z rastlín prijíma antimikrobiálne éterické oleje, ktoré ho následne chránia pred hmyzom a baktériami.

Ale predovšetkým, pohyb v lese je spojený so znížením stresu, krvného tlaku, cholesterolu, zlepšuje trávenie a zvyšuje imunitu. A preto po celom Japonsku začali vznikať lesné chodníky, práve za účelom lesnej terapie, či terapie chôdzou… Cesta lesom môže byť veľmi upokojujúca, ak nemusíte uskakovať pred bicyklom, alebo sa modliť, aby poľovník dokázal rozlíšiť medzi srnkou a človekom…

Keggeho poznatky o chôdzi

Priblížili sme si zaujímavosti, ktoré prináša Kagge vo svojej knihe. Aké sú však jeho vlastné postoje a myšlienky?

Kagge počas svojho života zdolal severný a aj južný pól a vystúpil na Mount Everest. Bez pochýb sa nachodil až až a tak mal dosť času premýšľať nad chôdzou a pozorovať jej účinky na svoj organizmus.

Chôdza dáva človeku podľa Kaggeho pocit voľnosti. Môžem sa pohybovať a presúvať a tím zakúšam slobodu.

Zaujímavé sú Keggeho poznatky o plynutí času. Keď sa pohybujem rýchlo, prestávam vnímať svet okolo seba a možno niekam dorazím skôr, ale aj čas rýchlejšie plynie. S rýchlosťou presunu, života, práce sa zrýchľuje aj čas. Zároveň sa znižuje vnímanie priestoru. Ak sa však pohybujem pomaly, čas sa predlžuje. Plynie pomalšie. Čas je relatívny a plynie nezávisle od minút či hodín, teda meraného času…

Počas chôdze mozog pracuje a triedi svoje myšlienky. Mnohé problémy samé pominú a pri mnohých sa nájde riešenie.

Sila zážitku je ovplyvnená námahou. Je väčším zážitkom na horu vystúpiť, než sa na ňu odviesť. To čo je vzácne, niečo stojí…

Chôdza nás učí jednoduchosti – zbaliť len to najdôležitejšie. A cestou si doceniť a vychutnať jednoduché veci. Koľko zbytočného haraburdia sme nechali doma. A ako málo nám počas putovania stačí k radosti…

Počas putovania prehodnocujeme svoj život. Zisťujeme, že toho k životu nepotrebujeme veľa. Stanovujeme si nové priority. Učíme sa rozlišovať…

Čím dlhšie kráčam, tím viac duša a telo, človek a jeho okolie splýva v jedno. Stávam sa súčasťou prostredia, v ktorom sa pohybujem. Dosahujem stav, ktorý Maurice Merleau Ponty nazval žitou perspektívou…

Vďaka chôdzi sme sa stali sami sebou a keď prestaneme chodiť, prestaneme byť sebou.

Mýtus 10 tisíc krokov

Tento mýtus vznikol v Japonsku v roku 1964. Blížili sa olympijské hry v Tokiu a v rámci marketingu chcela japonská vláda podporiť športového ducha národa a naladiť obyvateľstvo na športový sviatok. A tak na základe diela Yoshiro Hatanu vzniklo tvrdenie, že pre zdravie je dôležité denne urobiť 10 tisíc krokov. Ako sa však neskôr ukázalo, toto tvrdenie nebolo pravdivé. V skutočnosti stačí aj 6 tisíc krokov denne. Chôdza by mala byť plynulá. Optimálna rýchlosť chôdze je cca 5 až 7 km za hodinu.

Chôdza a zdravie

Hippokrates často zdôrazňoval, že chôdza patrí k liekom, ktoré majú veľmi široké uplatnenie – chôdza zlepšuje zdravotný stav vo viacerých oblastiach. A ide pritom o veľmi dostupný liek. Stačí sa poprechádzať. Ako to funguje?

Základ je jednoduchý. Vďaka pohybu (a dýchaniu) sa zlepšuje množstvo kyslíka v krvi a aj transport živín. To všetko má blahodarný účinok na celý organizmus ale aj jednotlivé jeho orgány.

Aké sú teda účinky chôdze?

2 hodiny chôdze týždenne dokážu znížiť riziko mŕtvice

30 minút chôdze denne znižuje riziko ochorenia srdca o 40 %

Chôdza zlepšuje kvalitu a hustotu kostí. Pri osteoporóze môže zastaviť rednutie kostí.

Chôdza znižuje riziko obezity až o 50 %. Zlepšuje metabolizmus, látkovú výmenu ale aj vylučovanie odpadových látok.

Aktívny pohyb je dobrou prevenciou pred civilizačnými chorobami.

Vďaka chôdzi sa znižuje hladina tuku v krvi, znižuje sa aj hladina krvného cukru a „normalizuje“ sa krvný tlak.

Aktívny pohyb je prísľubom dlhého života pri nízkej chorľavosti a zachovaní pohyblivosti. Ale treba sa aktívne hýbať už v mladosti.

Pri chôdzi spálite takmer rovnaké množstvo kalórií, ako pri behu, prípadne cvičení vo fitcentre.

Vďaka chôdzi a lepšiemu okysličeniu mozgu sa zlepšuje pamäť a pozornosť o 20 %.

Pokiaľ je telo v pohybe, prestávame myslieť cyklicky (v bludnom kruhu). Šport odvedie našu pozornosť iným smerom, doslova nás vytrhne z problému. O to viac, ak je v peknom prostredí a ak sa hýbeme radi.

Chôdza pomáha ľuďom schudnúť, ale nie za cenu straty svalovej hmoty. Viac sa hýbať je lepšou cestou k chudnutiu, než mnohé diéty.

Už 15 minút chôdze denne znižuje chuť na sladké.

30 minút chôdze denne zvyšuje imunitu. A pohyb na slnku znamená prísun vitamínu D.

3 hodiny chôdze týždenne znižujú riziko rakoviny prsníka, hrubého čreva a konečníka o 50 %.

Chôdza s palicami

Pri chôdzi s palicami sa zvýši zaťaženie organizmu a rovnomerne sa presunie záťaž na celé telo. Do aktivity sa tu zapája až 90 % svalov. Oproti bežnej chôdzi sa zvýši pulzová frekvencia o 5 až 17 úderov srdca a energetická spotreba sa zvýši o 20 %. Pri tejto chôdzi sa posilňujú ramená a chrbát. Pol hodina chôdze s palicami sa rovná 50 minútam chôdze bez nich. Čo sa týka výšky palíc – treba výšku chodca vynásobiť koeficientom 0,7. Ak má niekto 170 cm, tak palice by mal mať dlhé 119 cm. Netreba zabúdať na správnu obuv – mala by byť ľahká, pohodlná a pevná s kvalitnou protišmykovou podrážkou..

Chôdza naboso

Ak ste mladý človek a ak máte nohy v poriadku, potom Vám chôdza naboso len prospeje. Chôdza naboso je nám prirodzená. Obus skôr deformuje nohu. Keď kráčame obutí, nezapájame do kráčania všetky drobné svaly a kosti.

Pri chôdzi naboso sa vyrovnáva naša postava, chrbtica sa ťahá nahor. Pri chôdzi naboso dochádza k masírovaniu reflexných bodov. To už sme v oblasti čínskej medicíny. Ale aj keď teóriu reflexných bodov neuznávate, faktom je že chôdza je dobrou prevenciou pred kŕčovými žilami, vedie k normálnemu krvnému tlaku a k dobrému fungovaniu ciev. Chôdza naboso tiež rieši problém s plesňami, pretože vlhkosť zmizne a koža je odvetraná.

Na začiatok stačí chodiť naboso po tráve, kamienkoch (pláž) a mäkkej zemi a venovať sa takejto chôdzi 20 minút denne. Doma môžete zabudnúť na papuče a obuv. Teda pokiaľ nemáte studenú podlahu.

Ak máte problémy s nohou, napríklad padnutú klenbu, či výrastky a bolesti nôh, treba rozhodnutie chodiť naboso konzultovať s lekárom. V staršom veku sa chôdza naboso neodporúča pre rôzne deformácie, ale aj preto, že už je „neskoro“ sa učiť chodiť prirodzene.

Barefoot

V podstate je to chôdza naboso, hoci nie ste bosí. Máte na nohách obuv, ktorá má prívlastok barefoot – čiže úplne napodobňuje podmienky a prostredie, ako keby ste boli bosí. Začať chodiť naboso, alebo s topánkami barefoot je náročné. Preto treba najprv zvoliť kratšie úseky a postupne ich predlžovať. Pri chôdzi naboso, ale aj cez barefoot obuv namáhame kosti, svaly a šľachy, ktoré sme pri chôdzi v topánkach nezapájali a preto zo začiatku prejdeme menej, prípadne sa viac unavíme. Preto si treba postupne zvykať. Medzi posledné novinky v oblasti patria ponožkotopánky, čo je niečo medzi ponožkou a topánkou. V podstate kombinuje to najlepšie oboch a to v podobe barefoot.

Kĺby

Ak sa chceme viac hýbať, chôdza je úplne ideálna voľba. Je to pre človeka ten najprirodzenejší pohyb a v porovnaní s behom pri chôdzi šetríme kĺby – nie sú tak vystavené otrasom. Otrasy sú spojené aj s tvrdým povrchom, preto treba preferovať chôdzu v prírode pred asfaltom, či mestským chodníkom.

Ak máte problém s kĺbmi a nechcete sa vzdať pohybu, môžete sa hýbať vo vode. Voda nadľahčuje. Kĺby sú tu menej namáhané. A vďaka prekonávaniu odporu vody tu spálime viac kalórií…

Výživa

Keď sme už pri kĺboch, netreba zabúdať na ich výživu. V prípade kĺbov je to kolagén. Kolagén chráni, posilňuje a regeneruje tkanivá. Vekom jeho hladina klesá. Prirodzeným zdrojom kolagénu sú morské ryby a červené mäso. Vstrebávanie kolagénu zlepšuje vitamín C. Ten je dôležitý aj pre imunitu spolu s vitamínom D, ktorý je ľahko dostupný vďaka pohybu v prírode a na slnku. Pri športe okrem kĺbov namáhame aj svaly a srdce. Ak k vitamínom C a D pridáme A, E a B, máme výživu pre svaly a ochranu pred starnutím buniek. Srdce sa poteší koenzímu Q – 10 a omega 3 mastným kyselinám.

.

Kto by to bol povedal, že v niečom tak „všednom“ sa skrýva taký cenný prameň k lepšiemu a kvalitnejšiemu životu. Veľkým benefitom chôdze je predovšetkým to, že môžeme pomerne rýchlo ju zaradiť do svojho programu a venovať jej pomerne veľa času. Urobiť niečo pre svoje zdravie a viac sa hýbať je oveľa jednoduchšie, než sa kedy zdalo. Nemusíte si kupovať drahú výstroj, platiť členské, prípadne sa potiť s početnou skupinou ľudí v malej miestnosti. Stačí sa hýbať :). Ak sa dá, choďte do práce pešo. Ak to máte ďaleko, zaparkujte auto ďalej od práce a ten kus prejdite pešo. Všade kam sa dá, choďte pešo. Uprednostňujte schody pred výťahom…

Tomáš Hupka

Erling Kagge je nórskym dobrodruhom, ktorý zdolal severný a aj južný pól. Vystúpil na Mount Everest. Podnikol niekoľko expedícií a na ich podklade napísal zopár kníh. Po knihe o tichu, napísal knihu o chôdzi. Tú sme si priblížili dnes. Onedlho si priblížime aj jeho knihu o prežití, ale pssst.

Zdroj fotografie:

www. standard. co.uk

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa. Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.  Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia... Prajem Vám príjemné čítanie! Tom