Denník N

Čo ja môžem urobiť pre klímu dnes (nad knihou Budúcnosť, ktorú si vyberieme)

Slovenský knižný trh za posledných pár rokov priniesol už niekoľko kvalitných titulov o klíme a klimatických zmenách. Tento trend považujem za dôležitý, pretože informácií o stave klímy a hrozbách, ktoré sa na nás valia, je už síce dosť, no osveta je stále nanajvýš potrebná. Ako ukazujú štatistiky, stále existuje množstvo ľudí, ktoré váha, zľahčuje či dokonca spochybňuje, že by sa klíma pod vplyvom ľudskej činnosti zhoršovala.

Čo líši knihu Budúcnosť, ktorú si vyberieme od ostatných kníh o klíme? V prvom rade je to renomé autorov a spôsob, akým celú problematiku čitateľskej verejnosti predostierajú. Christiana FigueresTom Rivett-Carnac viedli v mene OSN rokovania o historickej Parížskej dohode (rok 2015). Sú zakladatelia organizácie Global Optimism, ktorá sa zameriava na presadzovanie environmentálnych a spoločenských zmien.

Pri čítaní knihy oceníte triezvy, pragmatický prístup k uchopeniu celej problematiky. Hoci sa autori dotýkajú negatívnych javov – ako napríklad vyhubenie miliónov druhov – neskĺzavajú do zbytočného fatalizmu; na druhú stranu však nie sú ani prehnane optimistickí.

,,Všetko sa nám obnoviť nepodarí. Veľa druhov sme vyhubili, niektoré ekosystémy sú už za zlomovou hranicou odolnosti. Našťastie, ešte vždy nás obklopuje relatívne húževnaté prostredie, ktoré pozitívne reaguje na našu starostlivosť. Správne naplánovanými a zacielenými regeneračnými procesmi dokážeme revitalizovať ekosystémy, ak nie do pôvodného, tak aspoň do celkom nového stavu s posilneným zdravím a odolnosťou.“ (s. 85)

Kniha obsahuje konkrétne rady, ako ja osobne môžem prispieť svojím malým, ale dôležitým podielom k zlepšeniu klimatickej situácie a ochrane životného prostredia. Základom je byť aktívny, dávať si čo najkonkrétnejšie ciele a rozumieť, prečo to, prečo som sa rozhodol, má zmysel. Niektoré autormi navrhnuté rady sú:

  • Zvoľte si aspoň jeden deň v týždni, keď nebudete jesť mäso
  • Viac jazdíte mestskou dopravou alebo bicyklom
  • Voľte politikov, ktorých zaujímajú klimatické otázky (nielen vtedy, keď sa blížia voľby!)
  • Uskromnite sa a hľadajte cesty, ako znížiť vlastné náklady
  • Zasaďte strom (aj viac ako jeden)
  • Vzdelávajte sa v environmentálnych otázkach

Tak ako pri každom inom zvyku, aj pri eko- či enviro- zvykoch platí, že začať v menšom je lepšie, ako nezačať vôbec. Ak ste napríklad doteraz jedli mäso 3 x za deň (ako ja kedysi), môže byť pre vás výzvou aj jeden deň bez mäsa. Vyskúšajte preto napríklad znížiť konzumáciu mäsa z 3 x za deň na 2 x, prípadne na 1 x. Neočakávajte od seba radikálne zmeny. Zvyk sa buduje postupne a potrebuje čas, aby sa v živote zakorenil. (Vynikajúca kniha o rozumnom vytváraní návykov – postavená na vedeckom základe – je kniha Atómové návyky. Vrelo odporúčam!)

Vždy, keď beriem do rúk knihu o prírode, životnom prostredí či klíme, napadá mi otázka: čo je základná príčina toho, že sme to dotiahli až do takéhoto alarmujúceho stavu? Samozrejme, tých príčin je vždy viacero. Tá, ktorá mnou najviac rezonuje, je skutočnosť, že západný človek sa de facto od staroveku nechápe ako súčasť prírody a jej sveta. Homo sapiens sa pod vplyvom viacerých činiteľov prestal stotožňovať s prírodným svetom, vyčlenil sa z rámca prírody a začal ju vnímať ako predmet (vzťah subjektu k objektu). Keď poviem, že my sme príroda, znie to akosi čudne, naturalisticky až ezotericky. No vždy to tak bolo, je a bude, a práve naše odmietnutie tejto reality doviedlo svet prírody a klímy na pokraj kataklizmy.

,,Naše životy, naše fyzické prežitie, sú priamo závislé od prírody.“ (s. 85)

Rád si čítam antropologické knihy, ktoré obsahujú správy a pozorovania rôznych kmeňov lovcov zberačov. Ich postoj k prírode je pre mňa veľmi inšpiratívny. Lovec zberač sa nevníma ako niečo oddelené od prírody, neberie prírodu ako predmet existujúci pre neho, pre jeho potreby konzum. Berie si od prírody len to, čo nevyhnutne potrebuje, uvedomujúc si, že aj on musí recipročne niečo dať prírode. Preto sú v očiach mnohých lovcov zberačov príroda, zem či zvieratá posvätne. To je možno Božstvo, ktoré sekulárny človek potrebuje, transcendentno, ktoré sa ho bytostne a existenciálne týka. Príroda, zem, živočíšny svet. Pokiaľ si opäť neuvedomíme, kde sú naše korene, z čoho vzišla naša identita a od čoho sme závislí, budeme žiť život samovraha, ktorý si postupne strieka do tela jed, vediac, že ho nakoniec zabije. V otázke však nie sme len my. V kresťanstve existuje myšlienka, že jeden človek zomrel za všetkých. My však dnes môžeme povedať – väčšina umiera pre človeka.


Môže vás tiež zaujímať – Jozef Tiso – jednými milovaný, druhými nenávidený (knižný tip)


Ak máte radi históriu ako ja, možno ste zažili situácie, keď ste krútili hlavou nad tým, ako mohli dať napríklad Nemci moc Hitlerovi. Keď si o tejto histórii čítate s odstupom času, určite by ste nechceli byť na strane tých, ktorí umožnili – priamo alebo nepriamo – hrôzy 2. svetovej vojny. Každý z nás chce byť na strane dobra alebo víťazov. Dnes máme možnosť prispieť svojím dielom k tomu, aby sme patrili medzi tých, ktorí berú súčasnú environmentálnu a klimatickú krízu vážne. Nemáme to robiť preto, aby naše ego malo opäť na čom parazitovať, ani preto, aby sme svetu ukázali, že sme lepší ako tí ostatní. Robme to preto, že je to jednoducho správne, bez žiadnej pózy. Dajme tomu vyšší zmysel. Je to práve skromnosť, ktorá je dnes nanajvýš potrebná, lebo jej deficit nás doviedol tam, kde sme dnes…

Knihu Budúcnosť, ktorú si vyberieme si môžete zakúpiť na Martinuse (tu).

 

Teraz najčítanejšie

Albert Lučanský

Vyštudoval som históriu a slovenskú literatúru a literárnu vedu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde si v súčasnosti aj robím doktorát z literárnej vedy. Medzi moje záľuby patrí čítanie kníh o literatúre, histórii, filozofii, religionistike či psychológii. Moje knižné blogy na Denníku N sa obsahovo týkajú kníh, ktoré sa mi dostali do rúk (novšie aj staršie). Ak máte záujem o recenzovanie knihy či spoluprácu, kontaktujte ma a dohodneme sa :-)