Denník N

Očkovací Absurdistán a relativita významu informácie

Nátlak na plošné očkovanie nedáva vo svetle aktuálnych informácií zmysel. Očkovacia kampaň ukazuje v plnej paráde, ako sa dá zásadne deformovať význam informácie, ak ju nesprávne alebo účelovo interpretujeme.

Hoci naši verejní činitelia a mienkotvorcovia prahnú po rešpekte verejnosti, stále s nami komunikujú ako s malými  deťmi.

„Milí občania, očkovať sa je správne, lebo kto sa očkuje je múdry, stará sa o svoje zdravie a tiež o blaho spoločnosti. Je našou morálnou povinnosťou očkovať sa a kto to nespraví, je hlupák a egoista. Očkovanie je sloboda! Očkujte sa!“

Nevysvetľujú, neargumentujú, nediskutujú, len manipulujú a ponúkajú ako jedinú pravdu tú ich vlastnú.

Je to podobné, ako nás kedysi rodičia nútili jesť špenát a keď sme ho nezjedli, nemohli sme sa ísť hrať von.  Celý verejný priestor je nasiaknutý správnosťou očkovacej propagandy, ktorá nepripúšťa alternatívy. Kto sa očkuje, dostane lízanku a mašľu do vlasov (alebo pár sto tisíc eur), kto neposlúchne, bude zlý chlapec/dievča a pôjde na hanbu.

Je to celé veľmi dehonestujúce. A hlavne to nie je pravda.

Hoci sa stále na náš verejný informačný trh dostávajú najmä informácie, ktoré sú účelovo modifikované v prospech celoplošného očkovania, najnovšie dáta zo sveta hovoria niečo iné. Očkovanie má zmysel, ale len preto, že aj pri delta variante chráni ľudí pred ťažkých priebehom ochorenia. Z toho ale rozhodne nevyplýva, že sa musí očkovať každý. Delta variant a súčasná skúsenosť totiž priniesli niekoľko noviniek:

  • Aj keď sa zaočkujete, môžete ochorieť a ochorenie prenášať. A to rovnako alebo len s mierne nižšou pravdepodobnosťou, než neočkovaní. Takže očkovanie rozhodne človeku nedáva štít bezinfekčnosti. To je bohužiaľ zlou správou pre kolektívnu imunitu, ktorá sa tým stáva v podstate nedosiahnuteľným konštruktom.
  • Efekt očkovania s časom klesá. Ten, kto bol napríklad očkovaný pred pol rokom Pfizerom, nie je už chránený pred ťažkým priebehom na 88%, ale len asi na 60%. To potvrdili aj dáta z Británie z júla, kedy medzi hospitalizovanými bolo 40% ľudí plne zaočkovaných. Preto mnohé štáty tlačia na preočkovanie treťou dávkou. Ako prví boli totiž na jar očkovaní najviac rizikoví seniori a tým sa teraz riziko ťažkého priebehu opäť významne zvyšuje.

Fokus očkovania na rizikové skupiny dáva rozhodne zmysel. Tu je prínos oproti riziku zatiaľ jednoznačne priaznivý. Ani to ale neznamená, že každý, kto vykazuje známe rizikové faktory (kam patrí najmä vek, mužské pohlavie, obezita a viacero chronických ochorení), musí mať ťažký priebeh, alebo na Covid zomrieť. Aj v najvyššej vekovej kategórii nad 85 rokov, v ktorej je úmrtnosť 600-krát vyššia ako u dvadsiatnikov, totiž zomrie „len“ niečo medzi 35-50% z infikovaných ľudí (dáta z USA).

Štatistiky ukazujú, že zhruba 10% infikovaných má ťažký priebeh a 2% na ochorenie zomrú. Ak sa na to pozrieme z optimistického uhla pohľadu, 90% ľudí má pri infekcii ľahký priebeh. A dôležitým faktom je, že ťažký priebeh nie je vecou náhody. A že vírus v ňom funguje len ako kľúč, ktorý odomkne Pandorinu skrinku našej osobnej imunitnej indispozície. Potom sa už zrejme dejú veci, nad ktorými vírus nemá kontrolu.

Ľudia, u ktorých sa infekcia skôr či neskôr prepne do nekontrolovateľného zápalu, majú veľmi pravdepodobne určitú (zatiaľ neobjasnenú) získanú imunitnú dysfunkciu. Tá umožní vírusu aktivovať masívny zápal, pričom súčasne zlyhá protizápalový mechanizmus.  To potvrdzujú skúsenosti z predchádzajúcich vĺn, pri ktorých lieky na potlačenie vírusu mali vplyv na priebeh ochorenia, len ak sa podali v skorom štádiu. Po rozbehnutí silnej zápalovej reakcie už dokázala priebeh zvrátiť len protizápalová liečba.

Ak by sme vedeli vystopovať mechanizmus, ktorý je v tele zodpovedný za toto imunitné zlyhanie (alebo aspoň nejaký jeho marker, teda ukazovateľ), mohli by sme presne špecifikovať týchto 10% a opatrenia sústrediť len na nich.

To sa nám počas pandémie bohužiaľ nepodarilo, ale možno skôr preto, že sme pozornosť až príliš sústredili na vírus a jeho zastavenie.

Teraz máme možnosť prevencie ťažkého priebehu formou očkovania a zdá sa, že je to pre túto chvíľu významne účinný prístup. Nevieme ale, čo bude ďalej. Vo svete už koluje lambda variant, ktorá očkovaniu odoláva významne viac, a zrejme prídu ďalšie varianty, na ktoré sa musíme pripraviť.

A na druhej strane: stále tu máme zvyšných 90% populácie, ktorých očkujeme v podstate zbytočne – nie na základe ich osobného rizika, ale len na základe štatistiky. Dáta používané v argumentácii v prospech očkovania môžu byť pre laika veľmi zavádzajúce. Pandémii totiž velí verejná medicína (teda hygiena a epidemiológia) a tá sa zameriava na verejné zdravie a dáta založené na štatistike a pravdepodobnosti.

Ak teda epidemiológ alebo hygienik argumentuje tým, že prínos vakcíny významne prevažuje riziko, neznamená to, že to platí pre mňa ako jednotlivca – aspoň nie pri Covide. Je to štatistika platná pre skupinu, v ktorej plošné očkovanie ochráni pred úmrtím oveľa viac ľudí, než ich zabije. Keď štatistika hovorí, že zaočkovaním sto ľudí ochránime desať z nich pred ťažkým priebehom, nemusí to rozhodne znamenať, že k ochrane tých desiatich nejako prispelo očkovanie tých deväťdesiatich.

Významná väčšina populácie má totiž nulové (alebo takmer nulové) riziko ťažkého priebehu, čo znamená aj nulový prínos vakcíny. U tejto skupiny teda aj nízke riziko vakcíny môže prevažovať nad prínosom.

(Tento štatistický pohľad sa používa naprieč celou medicínou, preto napríklad mnohým ľuďom dávame úplne zbytočne lieky na zvýšený cholesterol.)

Z hľadiska ochrany nášho osobného zdravia teda jednoznačne nemáme argumenty, o ktoré by sme (bez ich znásilnenia) mohli oprieť plošné alebo povinné očkovanie.

A potom tu máme pohľad verejného zdravia a kolektívnej imunity. Čo v praxi znamená, že sa mám očkovať nie pre svoju ochranu, ale pre ochranu iných členov spoločnosti. Ak očkovaním chránim svojich najbližších, mám obvykle o dosť väčšiu motiváciu podstúpiť liečbu, ktorá pre mňa osobne má väčšie riziko než prínos. Ak to mám ale spraviť pre hypotetickú métu kolektívnej imunity, potrebujem podstatne silnejšie presvedčenie, že táto moja obeta má skutočne zmysel. Vakcíny však boli vyvinuté proti pôvodnému kmeňu vírusu a s delta variantom sa ich efekt na šírenie vírusu značne oslabil. Podľa výskumov aj skúseností z Izraela a Británie je jasné, že Covid sa šíri aj u plne očkovaných, aj keď zrejme o niečo menej, než u neočkovaných.  

Tento fakt má zásadný dopad na verejný prínos očkovania nerizikových. Optimisti síce ešte stále hovoria o možnosti kolektívnej imunity, ak zvýšime percento zaočkovaných na 85%. Mnohí odborníci sa ale skôr prikláňajú k tomu, že ju nikdy nedosiahneme a vírus tu ešte nejakú dobu v nejakej podobe s nami ostane.

Tiež zatiaľ nemáme presvedčivé dáta, že očkovanie znižuje riziko vzniku nových mutácií, keďže sa vírus množí aj u očkovaných.

V kontexte týchto dát sa mi zdá ako oveľa rozumnejšie (alebo jediné rozumné) zmeniť pandemickú stratégiu a zamerať pozornosť čo najviac na rizikové skupiny, ako to robí viacero krajín. Ospevovať macronovskú rozhodnosť pri povinnom očkovaní sa mi zdá byť nepochopením podstaty. Francúzsky prístup vnímam skôr ako prejav veľkého ega a povrchnosti, než ako skutočnú snahu ochrániť občanov.

Určite je ale viacero ďalších možností, ako spraviť maximum pre verejné zdravie bez toho, aby sme násilne ochraňovali nerizikových ľudí proti ich vôli. Najmä:

  • V krátkodobom horizonte zamerať pozornosť čo najviac na rizikové skupiny a cez kombináciu prístupov (očkovanie, imunitná podpora, úprava životosprávy, podpora redukcie hmotnosti, epidemiologické opatrenia) znížiť ich riziko, že na Covid skončia v nemocnici.
  • V dlhodobom horizonte zvyšovať biologickú odolnosť celej populácie napríklad aj väčším dôrazom na pohyb a duševné zdravie.
  • Významne zlepšiť komunikáciu. Zverejňovať aktuálne a neskreslené dáta a podať ich čo najzrozumiteľnejšie a najpokojnejšie. Viac argumentovať a menej hroziť a trestať.
  • Vytvoriť dostupný nástroj (niečo ako kalkulačku rizika), v ktorej by si každý mohol po zadaní svojich osobných rizikových faktorov vypočítať individuálne riziko ťažkého priebehu. Nebagatelizovať význam osobného pomeru prínosu a rizika verejných opatrení.
  • Viac investovať do výskumov na mechanizmus imunitnej dysregulácie, ktorý vedie k preskočeniu do neregulovanej zápalovej odpovede
  • Zamerať pozornosť aj na psychický stav ľudí, pretože okrem iného dáta jasne ukazujú, že chronický stres všeobecne zhoršuje imunitu a vytvára v tele prozápalovú dispozíciu.
  • Nastaviť jasné pravidlá, ako v najbližšom období čo najefektívnejšie testovať, stopovať kontakty a využívať karanténu. Zvážiť zmysel používania antigénových testov.
  • Čo najjasnejšie stanoviť zámer našej snahy a mieru zodpovednosti jednotlivca, inštitúcií a štátu. Je čas, aby sme sa všetci začali správať ako dospelí.

Nevieme, aká je pravda o pôvode vírusu a prečo má takýto globálny dosah. Ja osobne ho vnímam v kontexte klimatickej krízy ani nie ako hrozbu, ale ako príležitosť zamyslieť sa nad budúcnosťou ľudstva a jeho biologickou životaschopnosťou. Ak má byť jedným z cieľov očkovania oživenie ekonomiky, hospodárstva a priemyslu v pôvodnom rozsahu, tak sme sa touto pandémiou nič nenaučili.

Ak so mnou nesúhlasíte, diskutujte. Pretože vecná diskusia je presne to, čo nám v tejto neistej dobe najviac chýba.

Teraz najčítanejšie

Lenka Bachratá

Som vzdelaním všeobecná lekárka a dlhodobo sa venujem psychosomatike, psychofyziológii a ich súvislosti so zdravím a chorobou.