Príliš veľa otáznikov a primálo konkrétnych odpovedí v súvislosti s reformou nemocníc časť II

Jeden z najväčších mýtov v slovenskom zdravotníctve je, že nemocnice robia tzv.cherry picking, teda vyberajú si z koláča len hrozienka a zvyšok ponechávajú iným nemocniciam (štátnym). Tento mýtus bol vyvrátený iks krát samotnými organizáciami pod kuratelou ministerstva zdravotníctva, no bohužiaľ platí, že opakovaná lož sa stáva pravdou. To, čo však už reálny cherry picking  je, je predkladaná reforma OSN.

Snaha o racionalizáciu a optimalizáciu siete nemocníc je pochopiteľná, no predložený návrh neobsahuje a nepojednáva o kľúčových problémoch, ktorému celý zdravotnícky sektor, vrátane nemocničnej siete, čelí. V predloženom reformnom dokumente absentuje element komplexnosti reformy v jednom dokumente vrátane reformy vzdelávania (pregraduálneho, postgraduálneho), siete záchraniek, špecializovanej ambulantnej siete, financovania samotnej transformácie, financovania novo-kategorizovaných nemocníc.  Mnohé oblasti, ktoré sú pre transformáciu a optimalizáciu siete nemocníc absolútne kľúčové, nie sú spomínané v predkladaných dokumentov ani okrajovo.

Papier znesie všetko

Reformný dokument nerieši situáciu všeobecných lekárov a pediatrov, ktorí dlhé roky trpia pre kompetenčné spory, respektíve pre nedostatočné kompetencie všeobecných lekárov a pediatrov. Problém vidím aj pri gynekologicko-pôrodníckej ambulantnej starostlivosti, keďže predložený dokument nerieši optimalizáciu tejto siete. Identický problém vystáva i pri zvyšku ambulantnej sféry, ktorej optimalizácia nie je vyriešená a absentuje vízia rozvoja tohto kľúčového segmentu. Nehovoriac o tom, že drvivá väčšina ambulantných lekárov, vrátane gynekológov pôsobia mimo vlastníckych štruktúr štátu, čo znamená, že ich optimalizácia nie je bez vyvlastnenia možná.

V slovenskom zdravotníckom systéme existuje jediný subjekt, ktorý by vedel optimalizovať sieť ambulancií, a tým subjektom sú zdravotné poisťovne. I tie to však môžu urobiť len v medziach zákona o nemocničnej a ambulantnej sieti. Štát má momentálne minimálne alebo žiadne kompetencie, na základe ktorých by mohol iným spôsobom, až na jeden extrémny, sieť ambulancií realizovať: tou metódou je vyvlastnenie a zoštátnenie. Na dobu, keď štát rozhodoval o tom, kto má právo podnikať a kto nie, nespomíname v dobrom a veríme, že vláda, ktorá si ctí demokraciu, ľudské práva, medzi ktoré patrí i právo na súkromné vlastníctvo, nemôže ani len pomyslieť na to, že by tieto práva pošliapala.

Urgentná medicína je základný pilier

V súvislosti s OSN je dôležité zdôrazniť, že bez efektívnej a dobrej siete leteckej i pozemnej záchrannej služby, žiadna úspešná optimalizácia neprebehne, preto je žiadúce, aby reforma jasne definovala spektrum diagnóz s jednoznačným metodickým usmernením, do ktorého zdravotníckeho zariadenia má RZP pacientov previesť. Slovenský zdravotnícky systém, je oproti najvyspelejším krajinám špecifický i nadmernou hospitalizáciou pacientov, namiesto efektívneho využitia siete ambulantných lekárov, ktorí dokážu pacienta liečiť rovnako efektívne – navyše s nižšími finančnými nákladmi. Dá sa dokonca smelo povedať, že nemocničná hospitalizácia sa od ambulantného ošetrenia, až na isté výnimky, líši len tým, že v nemocnici dostane pacient stravu a ubytovanie. Ak Slovensko začne efektívnejšie využívať kapacity ambulantného sektora, tak okrem značnej úspory financií dokážeme eliminovať i zbytočné hospitalizácie neindikovaných pacientov alebo pacientov, ktorí preferujú hospitalizáciu s nemedicínskych dôvodov. Nehovoriac už o tom, že ak ambulantný sektor začneme využívať naplno, tak ten za menšie peniaze doslova rozkvitne.

Naozaj chceme rušiť oddelenia, do ktorých sme investovali milióny eur?

Mnohé zdravotnícke zariadenia (predovšetkým mnohé z tých, ktoré sú predmetom transformácie na komunitné nemocnice) čerpali v minulosti dotácie z EÚ fondov na posilnenie infraštruktúry pre akútnych pacientov. Existujúce nemocnice v posledných rokoch i za pomoci eurofondov investovali do nových oddelení, rekonštrukcie existujúcich pavilónov a do prístrojového vybavenia, ktoré zlepšilo poskytovanú zdravotnú starostlivosť. Ak dôjde k optimalizácii siete nemocníc a k ich kategorizácii, tak by nemocnice mali mať nárok na finančné kompenzácie, ktoré by im vykryli potenciálne finančné sankcie, ku ktorým môže dôjsť a i dôjde, pretože eurofondy boli viazané na definované spektrum zdravotnej starostlivosti počas vopred stanového obdobia, toto spektrum sa však transformáciou redukuje a mení.

Šalamúnskym riešením, ktoré sa teda s optimalizáciou siete nemocníc núka, je, aby tie zdravotnícke zariadenia, ktoré sú do konca roka 2027 viazané zmluvnou povinnosťou udržania činnosti, na ktorú boli prostriedky z EÚ fondov explicitne čerpané, neboli začlenené do OSN (resp. o ich budúcnosti sa uvažovalo až po ukončení obdobia udržateľnosti), prípadne, aby MZ SR zabezpečilo udelenie písomného generálneho pardonu za porušenie zmluvných podmienok v období medzi oficiálnym ohlásením optimalizácie siete nemocníc Slovenskej republiky a koncom obdobia udržateľnosti týchto projektov. V opačnom prípade budú niesť finančné následky nemocnice, ktoré optimalizáciu nekreovali a nemali vedomosti o tom, v akej forme bude OSN realizovaná, ale v dobrej viere budovali svoju infraštruktúru v súlade s podmienkami ministerstva spred 3 rokov.

Potrebujeme garantovať dostupnosť starostlivosti pre všetkých pacientov

Jadrom OSN je rozdelenie nemocníc podľa veľkosti a určenia toho, aká zdravotná starostlivosť sa v nich má poskytovať. V momente, keď sa mnohé zdravotnícke zariadenia z akútnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti majú zmeniť na komunitné zariadenia, je kľúčové, aby prioritne v rámci zabezpečenia prednemocničnej zdravotnej starostlivosti v rámci ambulancií všeobecnej zdravotnej starostlivosti, špecializovanej ambulantnej starostlivosti, vyšetrovacích a liečebných zložiek (SVaLZ), dopravnej zdravotnej služby (DZS) a záchrannej služby boli v rámci uzatvárania zmlúv so zdravotnými poisťovňami priorizované práve transformované komunitné zariadenia. Tie by týmto spôsobom získali relevantnú náplň, ktorá by im umožnila ďalší rozvoj a pokrytie starostlivosti v dotknutých regiónoch a v neposlednom rade udržanie zamestnanosti. Ak by tento proces prebiehal len formou možnosti účasti komunitných zariadení v prípadných grantových či iných projektoch bez akejkoľvek garancie zazmluvnenia, dôsledkom by bol definitívny a nezvratný pád systému poskytovania diagnostickej a liečebnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Optimalizácia nesmie v žiadnom prípade ohroziť zdravotnú starostlivosť pacientov na celom Slovensku.

Dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov na Slovensku, bez ohľadu na to, či bývajú v Ubli, Medzilaborciach, či Nemšovej, má byť najdôležitejším bodom akejkoľvek reformy. Pochopiteľne to neznamená, že každé jedno menšie mesto má mať nemocnicu, ktorá bude mať k dispozícii en block všetkých špecialistov alebo nemocničné pavilóny. No pri budovaní a optimalizácie siete nemocníc a ambulancií sa nesmieme pozerať na vzdialenosti pacientov od nemocníc rigidne cez matematické vzorce. Jednoduchšou rečou to znamená, že pri optimalizácii je potrebné myslieť nielen na to, koľko kilometrov má pacient od lekára či nemocnice, ale treba brať veľký zreteľ napríklad i na kvalitu cestnej infraštruktúry na Slovensku. Vzhľadom na geografickú členitosť Slovenskej republiky, rôznu hustotu osídlenia obyvateľstva, oblasti s podielom marginalizovaných komunít, v lokalitách ako je Spiš, Gemer či Horehronie je potrebné, aby súčasná sieť ústavných zdravotníckych zariadení ostala ponechaná v súčasnom stave. Práve kvôli dostupnosti siete aj pre tieto regióny je ideálne ponechať súčasnú sieť nemocníc a podporiť ich udržanie sa napríklad pomocou platby nemocniciam za dostupnosť ich služieb po vzore ČR. Pre ľudí zo znevýhodneného prostredia je 10 – 20 km mimoriadne veľká vzdialenosť, ktorá v prípade necitlivej optimalizácie môže viesť i k zvýšenému počtu odvrátiteľných úmrtí. Práve týmto úmrtiam by sme sa mali podľa vládnych dokumentov i podľa dokumentov z pripravovanej reformy vyhnúť a, naopak, odvrátiteľné úmrtia v čo najvyššej možnej miere eliminovať.

Veľké množstvo otázok

Nevyjasnených otázok, o ktorých je potrebné viesť serióznu debatu, je ešte mnoho, patrí medzi ne aj financovanie samotnej transformácie ako aj financovanie jednotlivých úrovní nemocníc. Ďalším problémom a nezodpovedanou otázkou bude i personálne zabezpečenie v komunitných nemocniciach. Odľahlejšie a ekonomicky slabšie regióny už dnes nie sú pre lekárov, zdravotné sestry a ďalší zdravotnícky personál lákadlom, skôr naopak. Jednou z mála výhod, ktoré mohli nemocnice a ambulancie v týchto regiónoch medicínskym pracovníkom ponúknuť, bol profesijný rast, ktorý však bude po realizácii OSN oklieštený, čím stratia nemocnice v regiónoch jednu z posledných konkurenčných výhod. Pre lekárov a sestry bude transformácia niektorých nemocníc znamenať, že sa nebudú môcť ani vedieť ďalej rozvíjať a špecializovať, čím de facto zamedzíme budovaniu excelentnosti medicínskych výkonov a títo špičkoví špecialisti budú nútení opustiť svoje miesta a minimálne pracovane migrovať do väčších nemocníc. Problémom slovenského zdravotníctva je i stúpajúci vek zdravotníckeho personálu, tento problém však bude ešte vypuklejší, keďže prilákať mladých absolventov bude pre nemocnice a ambulancie ešte náročnejšie. Priamym a dozaista neželaným a dosť možne i nezamýšľaným dôsledkom OSN bude i to, že starnúcu generáciu nebudeme vedieť nahradiť. Najvážnejším potenciálnym dôsledkom teda môže byť i to, že bude ohrozená dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Áno, OSN je potrebný a nevyhnutný krok, no najväčšej zmene siete nemocníc a ambulancií na Slovensku má predchádzať poctivá, otvorená a úprimná debata o tejto problematike. Momentálne je čas vyložiť všetky karty na stôl. Pevne verím, že ministerstvo zdravotníctva je na takúto debatu pripravené.