Denník N

Slovensko vraj „nie je pripravené“. Nevadí.

Dnes sa v Košiciach konal v rámci Pride-u Dúhový pochod a heslá, ktoré skandovali kotleby v zelenom mi pripomenuli heslá demonštrantov*tiek z Paríža v roku 2013.

Poviete si, porovnávať tieto dve situácie nemá zmysel, veď:

– v Paríži to boli státisíce ľudí s podporou Katolíckej cirkvi, UMP (Zväz za ľudové hnutie – pravica) ale aj rôznych extrémnych skupín, ktorí hlasno prejavovali svoj nesúhlas s návrhom zákona „Manželstvo pre všetkých (ľudí)“.

– na PRIDE prišlo (len) pár zelených kotlieb obťažovať ľudí oslavujúcich inakosť a rovnakosť a volajúcich po rovnosti.

Možno vás tiež napadlo, že francúzska spoločnosť bola v roku 2013 oveľa pripravenejšia na zákon o manželstve pre všetkých ľudí bez rozdielu, ako je dnes naša slovenská napríklad na zákon o životných partnerstvách. Možno na tom bude kúsok pravdy. A možno sa ten nepomer zdá tak veľký, lebo momentálne má náš zákonodarný orgán veľmi konzervatívne zloženie:  osobne pochybujem, že je taká konzervatívna aj naša spoločnosť. Veď minimálne 200 780 voličov a voličiek nemá dnes v parlamente svoje zastúpenie…

Avšak iné som chcela: často počúvam (práve pri tom argumente, že Slovensko ešte nie je pripravené), že musíme najprv robiť osvetu, zmeniť vnímanie ľudí, naučiť ich tolerancii a vzájomnému rešpektu a že až potom sa môžeme pokúsiť pretaviť všeobecnú vôľu väčšiny do zákona.

Nesúhlasím. Niekedy totiž aj zákon môže dopomôcť k zmene v spoločnosti. Dobrým príkladom je práve spomínaný francúzsky zákon o manželstve, proti ktorému sa v 2013 tak urputne protestovalo. Ministerka spravodlivosti Christine Taubira (nominantka PS – socialistkej strany) vtedy našla guráž a zákon pretlačila napriek modro-bielo-ružovej vlne (áno, áno zas tie rodové stereotypy). Už päť rokov po jeho prijatí sa ukázalo, že mal nesporne pozitívny vplyv na spoločnosť.

Zákon sa totiž stal silným faktorom integrácie. Dnes sa už dokonca ani francúzski politici – muži viac nestránia ukázať svetu svoju lásku. Páry, ktoré dovtedy existovali no boli neviditeľné, sú zrazu tu. Vďaka zákonu bola ich existencia riadne uznaná. Či už sa vo Francúzsku rozhodnete pre manželstvo, registrované partnerstvo alebo civilný zväzok, zloženie vášho páru neurčuje vaše práva. Tie sú rovnaké pre všetkých bez rozdielu. A spoločnosť túto myšlienku jednoducho prijala. Drvivá väčšina z tých, ktorí v 2013 hlasno kričali, že « rodina je muž a žena », dnes rešpektujú, že « rodina je miesto, kde je láska ».

Progresívne Slovensko v sobotu na košickom Pride predstavilo návrh zákona o životných partnerstvách z dielne Lucia Plaváková • Progresívne Slovensko. 
Tento zákon je potrebný, pretože rieši situáciu tisícok rodín, ktoré na Slovensku žijú a doteraz spadali do akejsi právnej „čiernej diery“. A že na Slovensku ešte nie sme pripravení*é? Nevadí.

Možno je ten zákon potrebný aj pre samotnú spoločnosť.

Foto: CHARLES PLATIAU/REUTERS

Teraz najčítanejšie

Beata Jurik

Som právnička, momentálne pôsobím ako politická poradkyňa frakcie Renew Europe v Európskom parlamente v Bruseli vo výbore Kontroly rozpočtu a vo výbore Rodovej rovnosti. Špecializujem sa na právo Európskej Únie no mojou srdcovkou sú ľudské práva. Predtým som pracovala ako odborná asistentka na Univerzite v Štrasburgu a tiež v Centre informácií pre rodiny a ženy, kde som sa venovala pomoci týraným ženám. Bola som aj dobrovoľníčkou v Rodinnom Plánovaní (Planning Familial), feministickej organizácii, ktorá takisto poskytuje informácie v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv a rodovej rovnosti. Som členkou predsedníctva Progresívneho Slovenska a viedla som feministickú platformu PSF. Do Progresívneho Slovenska som vstúpila s presvedčením, že naša malá krajina v srdci Európy môže byť modernou a férovou krajinou pre nás všetky a všetkých bez rozdielov. Pretože práve takú si ju želám aj pre môjho syna.