130 km/h na diaľnici v Bratislave. Áno či nie?

V blogu sa dozviete:

• Vyššia povolená rýchlosť neznamená vyššiu kapacitu cestnej komunikácie.
• Dlhoročné dopravné prieskumy ukázali, že najviac vozidiel dokáže prejsť Bratislavou pri rýchlosti 50 km/h.
• Kým pri osemdesiatke je dráha zastavenia približne 50 metrov, pri rýchlosti 130 km/h auto brzdí až 110 metrov.
• Vyššia rýchlosť áut spôsobuje vyššie emisie škodlivých plynov, aj viac hluku a prachu.
• Ak pôjdete kontinuálne stovkou, diaľnicu v Bratislave prejdete ho za 6 minút. Ak by ste išli rýchlosťou 130 km/h, bude vám to trvať približne 4 a pol minúty. Pri voľnej ceste teoreticky ušetríte minútu a pol.

Najvyťaženejšia cesta na Slovensku

Vnútromestská časť diaľnice D1 v Bratislave je najvyťaženejšia cesta na Slovensku. Po Prístavnom moste prejde denne až 120 tisíc vozidiel denne. Výsledkom vysokej intenzity dopravy sú zápchy, zníženie plynulosti dopravy, ale aj vyššie riziko nehôd, hluk, prach, či emisie.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) už situáciu v minulosti riešila rôznymi opatreniami. Na viacerých úsekoch pribudol tretí pruh, na vyťažených križovatkách (napríklad Prístavný most alebo Lafranconi) aj štvrtý pruh. Najnovšie diaľničiari spustili na bratislavskej diaľnici D1 tzv. líniové riadenie cestnej premávky. Zavedením systému tzv. inteligentných diaľnic by sa mala zvýšiť kapacita preťažených úsekov o desať až dvadsať percent oproti stavu bez aktívneho riadenia. To by malo viesť k zníženiu výskytu kolón a ich rozsahu, zlepšiť plynulosť dopravy a zároveň včasným varovaním vodičov pri dopravných incidentoch zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky. Motoristom to má eliminovať časové straty.

Jazdiť po obchvate bude možné rýchlosťou 130 km/h

V časoch nižších dopravných intenzít a priaznivých poveternostných podmienok bude po bratislavskej diaľnici ísť až rýchlosťou až 130 km/h. Naopak, počas špičky, treba počítať s výraznejším obmedzením rýchlosti. Na prvé počutie to znie to dobre. Vyššou rýchlosťou sa rýchlejšie dopravíte do cieľa. Ako všetko v živote, má to svoje pozitíva aj negatíva. Proti sebe stoja parametre, ktoré sú v podstate nezlučiteľné: rýchlosť, plynulosť cestnej premávky, bezpečnosť a ochrana životného prostredia.

Plynulosť cestnej premávky

K tomu, aby sme pochopili, kedy vznikajú na cestách zápchy, je potrebné pár slov k tomu, čo sa v odbornej terminológii nazýva kapacita pozemnej komunikácie. Veľmi to zjednoduším: Keď je na ceste málo áut, jazda je plynulá a vodič svoju rýchlosť nemusí obmedzovať. V rámci dopravného prúdu je tu úplná voľnosť, aj čo sa týka zmeny jazdných pruhov. S pribúdajúcimi autami sa situácia zhoršuje. Ak sa doprava dostane do bodu, že intenzita prichádzajúcej dopravy je vyššia ako kapacita, doprava sa bortí a úsek je preplnený. Dochádza k zastavovaniam a ku kongesciám, ktoré sa striedajú s charakterom dopravy „Stop-and-go“. Situácia sa vyrieši až citeľným poklesom prichádzajúcej dopravy.

A teraz otázka: Pomôže vyššia rýchlosť zvýšiť plynulosť dopravy?

V podstate nie. So zvyšujúcou sa intenzitou dopravy cestovná rýchlosť klesá. Inak povedané, zvýšená rýchlosť (až do 130 km/h) v konečnom dôsledku pomôže skrátiť cestovný čas len vtedy, keď je na ceste málo áut. A to je najmä v noci. Navyše, treba si uvedomiť, že dopravu nebrzdí len vysoká intenzita dopravy, ale aj podiel ťažkých vozidiel (ŤV) a najmä križovatky.

Paradoxom je, že pri rýchlosti 130 km/h prejde úsekom cesty za jednotku času menej vozidiel ako pri 50 km/h. Dôvodom sú najmä väčšie vzdialenosti medzi vozidlami pri vyšších rýchlostiach (odstup). Dlhoročné dopravné prieskumy ukázali, že najviac vozidiel dokáže prejsť Bratislavou pri rýchlosti 50 km/h.

Bezpečnosť

So zvyšujúcou sa rýchlosťou prudko klesá bezpečnosť na cestách. Obzvlášť tam, kde jazdí mnoho áut. Na diaľničnom úseku D1 od križovatky Pečňa po Zlaté Piestky sa nachádza celkovo osem križovatiek rôznej zložitosti. To je v priemere jedna križovatka na kilometer. Pri rýchlosti 130 km/h prejdete túto vzdialenosť ani nie za pol minúty. Ani sa nestihnete rozbehnúť a už musíte brzdiť, pretože sprava sa priraďujú autá. A odpájajú sa.

Oveľa horšie je to s brzdením (dráha zastavenia vozidla = reakčná dráha + brzdná dráha). Tá je priamo úmerná rýchlosti. Kým pri osemdesiatke je dráha zastavenia približne 50 metrov, pri rýchlosti 130 km/h auto brzdí až 110 metrov! Na mokrom asfalte bezmála 150 metrov.

Hluk, prach a výfukové plyny

V neprospech vyššej povolenej rýchlosti na diaľnici hovorí aj vplyv na životné prostredie. Ide najmä o dva parametre: emisie a hluk. Diaľnica D1 je najnovšie vyňatá z mesta. Hoci tejto diaľnici hovoríme honosne „obchvat“, v skutočnosti je to najmä vnútromestská komunikácia. Z veľkej časti je využívaná na dopravu do mesta, z mesta, či v rámci mesta. Či už je to Petržalka alebo Ružinov, na podstatnej časti úseku vedie v osídlenej oblasti. Hluk motora a pneumatík pri rýchlosti 130 km/h obzvlášť v noci málokoho poteší. Ešte horšie sme na tom s emisiami.

Doprava je v rámci Bratislavského samosprávneho kraja jedným z najvýznamnejších zdrojov znečistenia ovzdušia, nielen vo vzťahu k produkcií emisií, ale aj ako zdroj prašnosti a hlučnosti. Viac ako 60% vyprodukovaných emisií v rámci dopravy pripadá na automobilovú dopravu. Automobilová doprava sa v rámci Bratislavského kraja podieľa takmer 40% na celkovom množstve emisií vyprodukovaných automobilovou dopravou v rámci celého Slovenska.

Keď pôjdete najbližšie do Viedne, všimnite si maximálnu povolenú rýchlosť na diaľniciach v katastri mesta. Či už je to diaľnica A4 alebo obchvat S1, jazdí sa tam 80 alebo 100 km/h. Obmedzená rýchlosť 100 km/h je aj na viacerých diaľničných úsekoch v blízkosti chránených prírodných oblastí. Na diaľnici A12 v Tirolsku je rýchlosť na diaľniciach ovplyvnená kvalitou ovzdušia. Pri zhoršenom ovzduší sa rýchlostný limit znižuje na 100 km/h.

Doba jazdy

Diaľničný úsek z Petržalky na Zlaté Piesky meria približne 10 kilometrov. Ak pôjdete kontinuálne stovkou, prejdete ho za 6 minút. Ak by ste išli rýchlosťou 130 km/h, bude vám to trvať približne 4 a pol minúty. To všetko len teoreticky. Ideálne podmienky na plynulú jazdu takouto rýchlosťou môžu nastať maximálne v noci alebo ráno cez víkend.

Či ušetrená minúta a pol stojí za to riziko, je viac ako otázne. Radšej treba vyraziť o päť minút skôr. Ušetríte si nervy, ale nebudete ani zbytočne riskovať.

Prínosy inteligentného riadenia

Hoci medzi vodičmi bezpochyby najviac zarezonovala maximálna povolená rýchlosť 130 km/h, podstata líniového riadenia dopravy je inde. Vstupné údaje pre riadiaci systém budeme zbierať zo 178 senzorov umiestnených na diaľnici. Ide najmä o detektory vozidiel, stavu vozovky a senzory ovzdušia (teplota, zrážky, dohľadnosť). Systém získané údaje overí, vyhodnotí, následne namodeluje premávkové procesy a vytvorí krátkodobé predikcie ďalšieho vývoja. Riadenie premenných dopravných značiek bude prebiehať automaticky, pričom ich nastavenie bude prehodnocované každých 60 sekúnd, pri závažnejších incidentoch aj skôr. V ideálnych podmienkach budú dopravné značky zhasnuté, naopak v prípade ich zhoršenia či závažných incidentov sa na značkách rozsvietia zodpovedajúce obmedzenia, zákazy alebo výstrahy.

Čo by naozaj pomohlo doprave v Bratislave?

Akokoľvek sa budeme snažiť a optimalizovať riadenie dopravy, žiadne zázraky nečakajme. Skutočným riešením je koľajová doprava. Či už sú to električky alebo vlaky, tie nestoja v zápche a šetria aj prírodu. Žiaľ, za posledných 30 rokov pribudlo len 2,5 kilometra električkových tratí v Petržalke a jedna železničná zastávka vo Vrakuni. To je na polmiliónovú metropolu ozaj málo.

Literatúra

• Národná diaľničná spoločnosť, na D1 a D2 v Bratislave spúšťame najmodernejšie líniové riadenie dopravy
• Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Technické podmienky – Výpočet kapacít pozemných komunikácií
• Autobild.sk, Test brzdných dráh vozidiel
• Bratislavský samosprávny kraj, Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja
• Hesek – Ďurčanská, Vplyv rýchlosti auta na produkciu znečisťujícich látok
• urbanaccessregulations.eu, Air quality-based speed limit