Denník N

Dopady pandémie, avizované zmeny a tretia vlna v školstve

Priebeh tretej vlny pandémie COVID-19 v školách zostáva zatiaľ nejasný | Foto – unsplash.com
Priebeh tretej vlny pandémie COVID-19 v školách zostáva zatiaľ nejasný | Foto – unsplash.com

Témy leta 28. 6. 2021 – 29. 8. 2021 | Neblahé dopady pandémie na žiakov a učiteľov • Zaočkovanosť a tretia vlna v školách • Avizované zmeny v rezorte školstva • Úskalia povinného predprimárneho vzdelávania

Výrok leta

„Žiak, ktorý definitívne skončil s päťkou z jedného predmetu, opakuje ročník, aj keď v ostatných predmetoch prospel. To nedáva žiadny zmysel a je to naozaj zničujúci úder pre motiváciu žiaka, ktorý v plnom rozsahu znova absolvuje aj tie predmety, z ktorých mal obstojné známky. (…) U nás sa opakovanie ročníka považuje za chybu na strane žiaka a jeho rodiny. V mnohých vzdelávacích systémoch západnej Európy sú žiaci, ktorí prepadajú, považovaní za produkt zlyhávania školy. To je aj dôvod, prečo školy robia aj nemožné, aby ich žiaci neprepadávali.“

Viera Kalmárová
bývalá hlavná školská inšpektorka
reportáži denníka SME | 1. 7. 2021

 

Výber z udalostí

Po letnej pauze opäť začíname s pravidelným súhrnom správ z oblasti vzdelávania. V úvode školského roka si môžete najprv prečítať, čo prinieslo leto 2021.

Neblahé dopady pandémie na žiakov a učiteľov

• Koncom minulého školského roka vydalo ministerstvo školstva usmernenie, ktoré umožnilo prepadávanie žiakov za takmer rovnakých podmienok ako v období pred pandémiou. Tento krok vo verejnej výzve ministrovi Branislavovi Gröhlingovi (SaS) skritizovali analytici Centra vzdelávacích analýz (CVA) spolu s odborníčkami a odborníkmi z oblasti vzdelávania.

Nová štátna tajomníčka Svetlana Síthová, ktorá vo funkcii na ministerstve vystriedala Moniku Filipovú (obe nom. SaS), v rozhovore pre Denník N skonštatovala, že opakovanie ročníka môže byť obohacujúce a zmysluplné. „Akokoľvek sa na to pozriem, tak ak jednoducho niečo nezvládam, jedinou možnosťou, ako sa to naučím, je, že pokus stále opakujem,“ uviedla v júli Síthová s tým, že rozhodnutie o opakovaní ročníka ministerstvo ponecháva na učiteľov a riaditeľov.

Štátna tajomníčka zároveň prisľúbila súbor opatrení, ktoré minimalizujú mieru prepadávania na školách. „Na budúci rok budeme predpripravovať jednotlivé opatrenia, aby sme znižovali počet detí, ktoré musia opakovať ročník. Štátna školská inšpekcia bude kontrolovať jednotlivé triedy a komisionálne skúšky a skontrolujeme ich aj spätne, teda vlaňajšie prepadnutia. Už sú návrhy na pokuty a samostatné riešenia,“ povedal k téme minister Gröhling.

„Školy zo strany ministerstva školstva nedostali dostatočnú podporu na prácu s ohrozenými deťmi, a tak nemusia vidieť inú možnosť, ako nechať žiakov, aby si ročník zopakovali,“ reagoval analytik CVA Michal Rehúš.

Minister spolu s tajomníčkou avizovali predstavenie dokumentu, v ktorý má školám pomôcť pri eliminácii opakovania ročníka, využitím tzv. indexu ohrozenosti školským neúspechom a následným poskytovaním podpory.

• Jedným z opatrení, ktoré reagovalo na dlhodobo prerušené prezenčné vzdelávanie a zaostávanie žiakov a žiačok v učení, boli aj letné školy. Najväčší záujem o ich realizáciu podľa ministerstva prejavili základné školy v Prešovskom samosprávnom kraji. Zapojiť sa mohli aj stredné odborné školy (SOŠ) a konzervatóriá. „Do projektu sa zapojilo celkovo 34 stredných škôl v 207 cykloch,“ upresnilo ministerstvo.

„Žiakom prvého a druhého ročníka chceme poskytnúť náhradu praktického vyučovania, pretože počas pandémie nemali možnosť nadobudnúť praktické zručnosti v oblasti elektroinštalácií, montážnych prác a práce s drevom,“ vysvetlil pre denník Pravda Josef Ilčík, riaditeľ SOŠ v Žiline. To, ako prebiehala letná výučba na základnej škole v Bratislave, priblížili Hospodárske noviny.

• Dopadom pandémie na učiteľky a učiteľov sa venoval prieskum Komenského Inštitútu (KI) a CVA. Obdobie pandémie učiteľov vyčerpalo. 77 % učiteľov je naozaj výrazne vyčerpaných po tomto školskom roku. 18 % učiteľov zvažuje odchod z pedagogickej oblasti. To, čo sa najviac zhoršilo, je pracovná pohoda a psychické zdravie,“ priblížila Zuzana Labašová z KI o výsledkoch prieskumu, ktorý realizovala agentúra Focus.

Z prieskumu zároveň vyplynulo, že až 84,5 % učiteliek a učiteľov si myslí, že žiaci a žiačky si počas dištančnej výučby osvojili menej učiva ako prostredníctvom bežnej prezenčnej výučby a každé štvrté dieťa by po návrate do školy potrebovalo dodatočnú podporu.

Aj o tom, do akej miery bolo pre deti škodlivé odstrihnutie od vzdelávania či sociálnych kontaktov a aké ponaučenie si vziať do prichádzajúcej tretej vlny, sa Andrea Hajdúchová z iniciatívy Dajme deťom hlas rozprávala s etnologičkami Martou BotikovouHelenou Tužinskou.

Zaočkovanosť a tretia vlna v školách

Ministerstvo školstva, predstavitelia mládežníckych organizácií i cirkvi počas leta vyzývali žiakov aj pracovníkov v školstve k zaočkovaniu sa proti ochoreniu COVID-19.

„Ak ste rodič a nie ste naklonený k očkovaniu dieťaťa, zaočkujte sa aspoň vy, aby vaše deti mohli chodiť do školy,“ vyzval šéf rezortu školstva Gröhling s tým, že ochoreniu sa už nikto nevyhne. „Klinické štúdie hovoria jasnou rečou. Potvrdzujú, že očkovanie je efektívne a bezpečné. Je dôležité, aby pre funkčný chod škôl využili očkovanie všetci, ktorí majú túto možnosť,“ dodal minister v júli, keď apeloval na pomoc k plynulejšiemu a bezpečnému chodu škôl.

V auguste ministerstvo spustilo kampaň na podporu očkovania Za otvorené školy, v rámci ktorej naplánovalo návštevy primátorov a starostov a zriadilo aj call-centrum vyzývajúce kraje, mestá a obce k zapojeniu sa do očkovania. K výzve sa pripojili Aliancia stredoškolákov, predstavitelia mládežníckych organizácií a zriaďovatelia cirkevných škôl (napr. tutu). „Jediná cesta k tomu, aby sme tretí školský rok po sebe neboli nútení zatvárať školy, je v maximálnej možnej zaočkovanosti pedagógov, žiakov a ich rodičov,“ pridal sa šéf Slovenskej komory učiteľov (SKU) Vladimír Crmoman.

• Napriek viacerým výzvam počet zaočkovaných žiakov i dospelých počas leta stúpal len veľmi pomaly. Koncom júla malo aspoň jednu dávku vakcíny viac ako 53-tisíc detí od 12 do 18 rokov. Začiatkom augusta ministerstvo školstva informovalo, že z celkového počtu 128-tisíc zamestnancov v školstve očkovanie absolvovalo 66 % z nich.

Predpovede o tom, že práve školy sa stanú najväčším podhubím pre šírenie nákazy, vyvolali otázky o povinnom či odmeňovanom očkovaní pedagógov. Na to, či by sa učitelia mali očkovať povinne, odpovedali odborníci i politici v ankete Denníka N. Členovia vládnej koalície mali rozdielne názory na tému odmien pre zaočkovaných učiteľov. Kým strana SaS by takýto krok podporila, Za ľudí ho nepovažuje za dobré riešenie.

• V druhej polovici augusta minister Gröhling na tlačovej konferencii predstavil pravidlá prezenčného vzdelávania v novom školskom roku. Vyhlásil pri tom, že rezort už nepristúpi k plošnému zatváraniu škôl. K prerušeniu prezenčného vyučovania by malo dochádzať len v konkrétnych triedach, ak o tom rozhodnú regionálni hygienici.

Najčastejšie otázky a odpovede o fungovaní škôl od septembra zhrnulo ministerstvo v blogu a na svojom webe v časti Školský semafor.

O tom, ako sa pripraviť na nástup do škôl, pre Denník N rozprávala pediatrička Kristína Visolajská podľa ktorej je fakticky nulová šanca, že by sa nejaké dieťa v škole nenakazilo. Na to, či školy budú ohniskom nákazy, sa v podcaste denníka SME redaktorka Jana Maťková pýtala aj štátnej tajomníčky Svetlany Síthovej.

Avizované zmeny v rezorte školstva

• Počas leta sa v médiách objavovali informácie o pripravovaných zmenách v rezorte školstva. Ich súčasťou má byť aj transformácia štyroch priamo riadených organizácií, ktoré sa zlúčia do jednej inštitúcie. Po novom tak vznikne Národný inštitút vzdelávania a mládeže, v ktorom sa zlúčia Metodicko-pedagogické centrum, Štátny pedagogický ústav, Slovenský inštitút mládeže – Iuventa a Slovenská pedagogická knižnica. K ich spojeniu by malo dôjsť začiatkom roka 2022.

„Po ukončení procesu transformácie budú zriadené spoločné úrady pre regionálne úrady školskej správy a krajské centrá novej organizácie tak, aby sa pod jednou strechou‘ vytvoril takzvaný stredný článok riadenia, metodického usmerňovania a podpory škôl a školských zariadení,“ uviedlo ministerstvo školstva.

Podľa viceprezidentky SKU Sone Puterkovej sa zlúčením organizácií odstránia duplicity a „konečne vznikne fungujúca organizácia, ktorá bude poskytovať kvalitnú podporu pedagógom.“ Dodala, že komora by uvítala širšiu platformu zlučovaných organizácií a verí, že zmena nebude len formálna.

• Ešte začiatkom júla prezidentka Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona zjednocujúcu financovanie regionálneho školstva a odobrila aj zmenu školského zákona, podľa ktorej môžu povinné predprimárne vzdelávanie dočasne poskytovať aj škôlky nezaradené do siete.

Zmeny majú nastať aj v systéme poradenstva a prevencie, ministerstvo sľubuje jeho zjednodušenie, sprehľadnenie a väčšiu dostupnosť podpory deťom. Plány zahrnuté v návrhu novely, ktorý v uplynulom týždni odobrila vláda, obsahuje aj zmeny v oblasti prijímacích konaní na stredné školy, novú definíciu pojmu národnostná škola či zmeny v najvyššom počte žiakov v triedach základných škôl. Novelizáciou má prejsť aj tzv. učiteľský zákon (tu), po zmene ktorého by v školách mali pribudnúť digitálni koordinátori a koordinátori školských podporných tímov. Vládny návrh novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave má zaviesť inštitút nadpodnikového vzdelávacieho centra a vytvorenie osobitného modelu experimentálneho overovania.

„Je to zlomový deň pre školstvo, pretože dnešným dňom sme postavili základy pre reformu slovenského školstva,“ uviedol na margo plánovaných zmien minister Gröhling.

• Pre vyššiu mieru participatívnosti pri príprave zmien v obsahu a forme vzdelávania Štátny pedagogický ústav vytvoril nové ústredné kurikulárne komisie, hlavnú koordinačnú skupinu a žiacky poradný výbor. Do výboru sa prihlásilo spolu 256 žiakov základných a stredných škôl.

Úskalia povinného predprimárneho vzdelávania

• Materské školy sa v uplynulých mesiacoch spomínali najmä v súvislosti s novelou školského zákona, ktorá od 1. septembra 2021 zavádza povinné predprimárne vzdelávanie pre deti od 5 rokov.

Po novom toto vzdelávanie môžu poskytovať aj nesieťové materské školy, ktoré využili možnosť registrácie prostredníctvom formulára na webovej stránke ministerstva. „Chceli by sme vyzvať aj rodičov a jednotlivých zriaďovateľov, aby sa zaregistrovali a mohli tak poskytnúť vzdelávanie v rámci povinného predprimárneho vzdelávania pre päťročné deti,“ apeloval Gröhling v druhej polovici júla, keď boli zaregistrované len tri nesieťové škôlky.

• Podmienkou registrácie bolo aj predloženie dokladov o splnení kvalifikačných predpokladov zamestnaných osôb, či záväzok poskytovať vzdelávanie najmenej štyri hodiny denne. Podľa údajov ministerstva mohlo o zápis požiadať 138 nesieťových zariadení. Zriaďovateľka Detského centra Vrakuňáčik a členka Aliancie súkromných jaslí a škôlok Lucia Brandstetter pre denník SME odhadla, že iba v Bratislave existuje približne 150 nesieťových škôlok.

Ministerstvo k 19. augustu evidovalo spolu 44 žiadostí o registráciu nesieťových zariadení.

„My spravujeme iba legislatívu, ale je na mestách a obciach, aby sa vysporiadali s materskými školami,“ povedal pre agentúru SITA minister, podľa ktorého sa účinnosť zákona posúvala dostatočne dlho. To, že škôlky v niektorých lokalitách Slovenska musia nedostatočné kapacity riešiť dvojzmennou prevádzkou, približuje reportáž Denníka N.

Všimli sme si

• Inštitút SGI v lete vydal publikáciu o druhošancovom vzdelávaní na Slovensku. Autorky Edita Rigová, Anna DráľováLucia Kováčová v nej opisujú možnosti a bariéry návratu do formálneho vzdelávania po predčasnom odchode zo školy. Ponúkajú aj prehľad príkladov dobrej praxe zo zahraničia či odporúčania pre Slovensko. Publikácia je výsledkom spoločného výskumno-intervenčného projektu Inštitútu SGI a organizácie ETP Slovensko.

• Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ) koncom júna zverejnila prvé výsledky Akademickej štvrťhodinky, celoslovenského a zatiaľ najväčšieho prieskumu spokojnosti vysokoškolákov a vysokoškoláčok. Vyplynulo z neho napríklad to, že viac ako polovica študentov sa takmer vôbec neučí odborne komunikovať v anglickom alebo inom cudzom jazyku. Až 70 % vysokoškolákov deklaruje, že svoj odbor študujú zo záujmu a len pre necelú pätinu je motiváciou iba získanie titulu.

Viac o zisteniach z reprezentatívneho prieskumu priblížila analytička Renáta Hall v podcaste portálu Aktuality.sk. Detailnejšie výsledky prieskumu plánuje agentúra prezentovať po letných prázdninách. Záznam z predstavenia prvých zistení si môžete pozrieť tu.

https://www.youtube.com/watch?v=IJFQDreIUXU

• Na filmovom festivale v Karlových Varoch mal premiéru dokumentárny film Eriky Hníkovej s názvom Každá minúta života. Hlavnými protagonistami sú štvorročný Miško a jeho rodičia, ktorí striktne plánujú všetok synov čas v snahe dopomôcť mu k vstupu do vrcholového športu. Dokument otvára diskusiu o otázkach, či robíme pre deti dosť alebo či toho naopak pre ne nerobíme až príliš veľa. Film získal na festivale Zvláštnu cenu poroty.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie