Denník N

Aké to je vymeniť svet, v ktorom žijete, za iný? O dobrodružstvách z tohtoročných letných stáži Erasmus+ píšu slovenskí študenti.

Zdroj: Archív J. Kamanovej
Zdroj: Archív J. Kamanovej

SAAIC – Národná agentúra programu Erasmus+ pre vzdelávanie a odbornú prípravu, pripravila sériu príbehov mladých študentov, ktorí sa rozhodli využiť letný čas na získavanie nových zručností v rámci zahraničných stáží. V letnom čítaní pokračujeme príbehmi Jany Kamanovej z Talianska a Veroniky Talafovej z Nemecka.

Zdroj: Archív J. Kamanovej

Mohlo by sa zdať, že vycestovanie na študijnú stáž (či mobilitu) je v tomto období nereálne. No opak je pravdou! A presne o mojej skúsenosti na stáži na čarovnej Sicílii budú nasledujúce riadky.

Cestovanie bolo mojou vášňou odjakživa a tak možnosť spojiť štúdium s Erasmus+ pobytmi bola u mňa jasná voľba. Minulý rok som sa plná nadšenia pobrala na študijný pobyt do Kalábrie a naplno si tam užila prvý mesiac (z plánovaných piatich), následne celkom nečakane prišla pandémia, úplné uzavretie škôl a vlastne snáď celého Talianska. Z domu sme mohli vyjsť len na nákup potravín, či do lekárne, aj to len s vypísanou deklaráciou z Ministerstva vnútra. Žiadne prechádzky pri mori, ani len v meste… Ak nás vonku zahliadla polícia, bolo sa potrebné deklarovať a vysvetliť kam máme namierené. Čo vzhľadom na úroveň mojej taliančiny poskytovalo slušnú dávku vzrušenia pri každej ceste do supermarketu.

Celú túto až priam filmovú situáciu sa nám však podarilo zvládnuť hladko aj vďaka komunikácii s našou koordinátorkou na univerzite, ktorá nám vysvetlila ďalšie kroky. Pocit, že na takto náročnú situáciu človek nie je sám, je na nezaplatenie!

Obrovský bonus pre mňa bol, že môj študijný pobyt pokračoval ďalej. Síce online, no naďalej na Talianskej univerzite, ku ktorej vďaka online prednáškam pribudli aj tie na slovenskej, a tak som zvládla byť prítomná na prednáškach na oboch univerzitách. Online svet dokáže byť čarovný.

Teraz už ako čerstvá absolventka som sa rozhodla zamieriť opäť do čarovnej talianskej čižmičky… tentokrát ale na ostrov hneď vedľa nej – na Sicíliu! Najväčšia výzva pri organizovaní mojej stáže bolo nájsť vhodnú organizáciu. No podarilo sa. Na stáži je jedna z mojich úloh učiť miestne decká angličtinu. Je to pre mňa obrovská škola, deti sú najlepší učitelia. Nielen cudzích jazykov. Moja trpezlivosť tu tuším dosiahne opäť vyšší level.

Zdroj: Archív J. Kamanovej

Chod tejto organizácie výrazne funguje na dobrovoľníkoch. Organizácia spolupracuje so študentmi z miestnych univerzít, ktorí u nej vykonávajú svoju prax. Rovnako sú súčasťou tímu aj tí, ktorí si chcú svoj životopis doplniť o prospešnú činnosť dobrovoľníctva a mať tak väčšie šance na výber budúceho zamestnania.

Vďaka dobrovoľníkom je tak chod organizácie finančne jednoduchší, čo poskytuje upraviť cenu pre klientov tak, aby si ju naozaj mohla dovoliť takmer každá rodina. Jedno dieťa platí za deň 10 Eur (sú tu od 8:00 -14:00, prípadne menej podľa potreby), cena je bez stravy, každý si nosí svoju desiatu. V prípade, že sa rodina rozhodne mať dieťa v „tábore“ celý týždeň, platí len za 4 dni.

V práci sa tak stretávame rôznorodá partička, chalani, dievčatá, všetko Taliani cca vo veku 23+ a ja, jediná cudzinka vo veku 40+. Keďže vek je naozaj len číslo, dokážeme si skvele rozumieť, cieľ máme jasný: dovoliť si deťom užiť leto, zahrať sa do sýta, neublížiť si pri tom a možno sa aj niečo nové priučiť.

Je to pre mňa zaujímavá skúsenosť v mnohých smeroch. Okrem toho, že mi Sicília poskytuje možnosť byť mimo svoju komfortnú zónu naozaj takmer celý čas, veľmi silno ma obohacuje. Dokáže mi denne ukázať novú tvár, niečím ma prekvapiť.

Obzerám sa na obdobie strávené v Nemecku a mám úsmev na perách. Moja dvojmesačná letná stáž bola obdobím prekonávania strachu, nových výziev, pravidelnej konfrontácii s hranicami nekomfortnej zóny, nových ľudí, kultúr, nových pohľadov na svet. Na dva mesiace som vymenila svet, v ktorom žijem, za iný. Nebol lepší, ani horší, ale bol rozhodne iný.

„Zažila som, že nie len vedomosti slúžia človeku, ale aj skúsenosti, ktoré vytvárajú vedomosti.“

Zdroj: Archív V. Talafovej

Moja letná Erasmus stáž bola zameraná na výskum biofyzikálnych vlastností rekombinantného pavúčieho proteínu a jeho možných aplikácií v biomateriálovom inžinierstve. Ide o výskum, ktorý mi zmenil vnímanie hraníc objavovania. Pavučina mi už viac neevokuje neporiadok, práve naopak, zahľadím sa na ňu a rozmýšľam, aké vlastnosti by mal sveter, ktorý by sa z nej vytvoril. Aj na tejto, na prvý pohľad nereálnej predstave, pracujú vedci v nemeckej univerzite v Bayreuthe, ako aj na katedre Biofyziky UPJŠ a Centre Interdisciplinárnych Vied CIB v Košiciach.

Vďaka zahraničnej výskumnej stáži som namerala veľké množstvo kvalitných výsledkov v tejto výskumnej oblasti a naučila sa pracovať s mnohými technikami, ktoré zatiaľ nie sú dostupné v Košiciach. Spoznala som nie len množstvo zaujímavých ľudí, ale predovšetkým som lepšie spoznala seba. Ešte hlbšie som videla moje silné a naopak slabé stránky. Nastal  rozvoj môjho analytického myslenia. Spoznala som moju rýchlu schopnosť adaptácie. Precítila som pravdu, že život je zmena. A každá zmena v živote je možná. Iba my sami rozhodujeme o každej sekunde – ako a kde ju strávime, ako a kde ju precítime. Zažila som, že nie len vedomosti slúžia človeku, ale aj skúsenosti, ktoré vytvárajú vedomosti. Žijeme vo svete, kde je veľa príležitostí a niekedy je ťažké vybrať si. Ja som si vybrala a môj výber odporúčam každému. Čas strávený v zahraničí nie je nikdy strateným časom. A k tomu prináša krásny benefit- človek si uvedomí, čo všetko má a čaká ho doma. Čo on sám môže priniesť domov.

 

Teraz najčítanejšie