Denník N

Dostanú sa afganské dievčatá do školy?

© UNICEF/UN0352238/Fazel
© UNICEF/UN0352238/Fazel

Začína školský rok. Pre rodičov zrejme s obavou. Ako dlho budú deti v škole? Vzdelávanie na diaľku začína byť strašiakom. Pre deti v Afganistane naopak šancou. Afganskí rodičia majú tiež dilemu. Bude cesta do školy bezpečná? Aké pravidlá bude mať Taliban pre vzdelávanie dievčat? UNICEF ostal v Afganistane. Pokračuje napriek novej situácii v diskusiách o vzdelávaní detí. Aby počet vzdelaných detí v Afganistane neklesal, ale rástol.

Pre UNICEF v Afganistane sú posledné dni akýmsi prechodným obdobím. Nik nevie, čo sa bude diať a čo máme očakávať.

No zaznamenávame aj pozitívne kroky, aj keď nie celoplošné. Po období zatvorených škôl pre pandémiu COVID – 19 boli v Herate otvorené základné a stredné školy pre chlapcov aj dievčatá.  V meste Marouf na juhu krajiny chodilo do školy 1 500 detí, z toho 500 dievčat. Vo východnom regióne boli všetky učiteľky požiadané, aby sa vrátili do práce. Dievčatá pokračovali vo svojom vzdelávaní až do 12. ročníka s určitou podmienkou – prekrytím hlavy, tzv. hidžábom. Aj rodičia však váhajú, či dať svoje dievčatá späť do školy. Len čas nám ukáže, čo sa stane.

Vzdelávanie detí je pre UNICEF prioritou a ostane aj naďalej. V Afganistane nechodí do školy viac ako 4 milióny detí, z toho je 60 % dievčat. Obavy z Talibanu nie sú jediným dôvodom. Veľa z nich žije v ťažko dostupných oblastiach, vzdialených od škôl. Nemajú sa ako do školy dopraviť, prípadne je cesta nebezpečná. Vďaka svojim darcom môže UNICEF podporovať komunitné vzdelávanie v týchto oblastiach, pritom viaceré z nich sú aj pod kontrolou Talibanu.

© UNICEF/UN0467411/Fazel

Celková situácia so vzdelávaním v Afganistane  

Vzdelávanie detí bolo v dvoch posledných školských rokoch, podobne ako u nás, prerušené pre pandémiu COVID – 19. Avšak už aj pred pandémiou bolo veľa detí z ťažko dostupných oblastí, ktoré do školy nechodili. Bolo ich viac ako 4 milióny. Počas pandémie ostalo bez vzdelávania 9,5 milióna žiakov, ktorí normálne chodili do školy a pol milióna detí, ktoré navštevujú komunitné vzdelávanie. Je obava, že mnoho detí sa do školy nevráti.

Boja sa rodičia poslať dievčatá do naspäť do školy? 

Ešte skôr, ako Taliban prevzal vládu, mnoho rodičov neposielalo dievčatá do školy. Najmä tí, ktorí bývali vo vzdialených, ťažko dostupných oblastiach. Dôvodov bolo viacej. Okrem samotnej bezpečnosti je to aj chudoba, jednoducho si to finančne nemohli dovoliť. Častým dôvodom sú aj sociálne normy v danej oblasti. Rodičia sa obávali o bezpečnosť dievčat, lebo cestou do školy sa im mohlo čokoľvek stať, najmä ak dochádzali do vzdialených oblastí. V ďalších prípadoch to bola obava z útokov na školy, ktorých počet sa v poslednej dobe zvyšoval. Napríklad tento rok bol hrozný útok na jednej škole v Kábule, pri ktorom zomrelo veľa detí a desiatky bolo zranených. Väčšina z nich boli práve dievčatá.

Teraz deťom, obzvlášť dievčatám, hrozí, že sa po opätovnom otvorení nevrátia do školy, pretože rodičia sa obávajú represálií zo strany Talibanu.

Hneď ako sa školy znova otvoria, rodičia budú neistí, či tam deti opätovne posielať. Budovanie ich sebadôvery bude nejaký čas trvať. Zvýšená úroveň chudoby a potreba finančne podporovať svoje rodiny by navyše mohli deti prinútiť aj k detskej práci alebo manželstvu.Je to o dôvod viac, aby UNICEF pokračoval vo svojej práci v Afganistane a rokoval aj naďalej s Talibanom o podpore vzdelávania detí, vrátane dievčat.

© UNICEF/UN0441339/Fazel: Komunitné vzdelávanie v stane

Vzdelávanie dievčat v Afganistane 

Od roku 2000 sa podarilo urobiť veľkú časť práce a videli sme výrazný progres. V roku 2000 chodilo do školy asi 1 milión detí, kdežto v roku 2018 to už  bolo cez 9 miliónov. Vzdelávanie dievčat narástlo asi o 28 %.

Tešíme sa tomuto pokroku, ale stále viac ako 4 milióny detí ostáva bez vzdelania. Viac ako polovicu z nich tvoria dievčatá. Chudoba, zlá bezpečnostná situácia, ale aj tradície limitujú dievčatá a ženy, aby boli naplno zapojené do spoločenského života.

Problémom je aj nedostatok učiteliek, hlavne vo vidieckych oblastiach. Približne len 16% škôl sú čisto dievčenské. V tých zmiešaných často chýbajú dievčenské toalety. Aj to sú dôvody, pre ktoré rodičia dievčatá do školy neposielajú. Samozrejme, v Afganistane sú ešte aj oblasti s konzervatívnejšími hodnotami a detské manželstvá sú stále časté. Až 17 % dievčat je nútených vydať sa ešte skôr, ako majú 15 rokov.

Pracovný plán vzdelávania o ktorom UNICEF jedná s Talibanom? 

UNICEF pripravil takýto plán s Talibanom v decembri minulého roku, v súlade s princípmi medzinárodného humanitárneho práva. UNICEF dosiahol súhlas od Talibanu o zabezpečení komunitného vzdelávania v ťažko dostupných oblastiach a konfliktných častiach Helmand, Helmand, Kandahar, Uruzgan a Faryab. To umožní vytvoriť asi 4000 tried pre 100,000 – 140,000 detí. Zatiaľ však funguje iba 500 tried. Zvyšné by sa mali postupne otvárať, keď to umožní bezpečnostná situácia na mieste.

Ako funguje komunitné vzdelávanie? 

Sú to triedy v komunitných budovách, domoch a v niektorých prípadoch napríklad aj v mešitách. Triedu navštevuje v priemere 25 – 30 žiakov. Program má dve časti.

Komunitné školy poskytujú vzdelanie pre deti vo veku 7 – 9 rokov, teda akýsi prvý stupeň, ktorý im umožňuje pokračovať v 4. triede na najbližšej štátnej škole.

Centrum zrýchleného vzdelávania pre deti vo veku 10 – 15 rokov, ktoré vynechali nejaké obdobie v štátnej škole. Cieľom je dobehnúť zameškané vzdelanie počas troch rokov, aby si tak mohli dokončiť základné vzdelanie.

Keď deti prejdú týmto programom, majú dostatok vedomostí na to, aby ich prijali do verejných škôl.

Podpora vzdelávania zo Slovenska 

Ak by ste mali záujem pomôcť UNICEFu pri práci v Afganistane, môžete tak urobiť podporením mojej výzvy, alebo zaslaním sms (3eur) s textom Afganistan na číslo 844.

Za akúkoľvek podporu ďakujem.

Teraz najčítanejšie

Mária Sliacka

Začínala som ako dobrovoľníčka v Keni, neskôr som pracovala na koordinácii projektov v Keni, Južnom Sudáne, na Haiti, v Afganistane a Gruzínsku. Viedla som misiu na turecko – sýrskych hraniciach pre ľudí vo vojnou zasiahnutých oblastiach Sýrie, koordinovala som humanitárnu pomoc na Ukrajine. Od decembra 2018 som riaditeľkou Slovenskej nadácie pre UNICEF. Keď som vyrastala, netušila som, že taká práca existuje. Bola som slovenskou reprezentantkou v plutvovom plávaní a rýchlostnom potápaní, vyštudovala som cestovný ruch na Ekonomickej fakulte UMB a pracovala ako hotelová manažérka. Každá skúsenosť je dobrá. Lebo nie je nič tak komplexné ako pomoc.