Denník N

Štvorhodinový pracovný týždeň?

Práca snov neexistuje. Je však možné dať priestor tomu, čo Vás baví a kde vidíte výsledky svojej práce. Možné je aj oslobodiť ľudí od práce v duchu od do a dať im priestor pracovať z domu. A v neposlednom rade, vytvárať priestor na viac oddychu.

Dnes sa pozrieme na prácu cez prizmu knihy Timothyho Ferrissa – Štvorhodinový pracovný týždeň. Hneď na začiatok treba napísať, že spokojnosť Ferriss nevidí v peniazoch, v majetku, či v ohodnotení. Nie, že by zázemie nebolo dôležité. A ešte máme ďaleko od krajín, kde pracujúci ľudia bez ohľadu na profesiu sa nemusia báť o to, či budú mať z čoho zaplatiť účty. Toto by mala byť „samozrejmosť“. Dôraz Ferriss kladie na spokojnosť, na radosť z práce, na organizáciu práce a pracovné podmienky.

Ferrisova kniha je primárne určená obchodníkom (predovšetkým s eshopom). Radí im, ako si založil stránky, kde zohnať dobré fotky, prípadne ako napomôcť tomu, aby vo vyhľadávačoch sa stránka ocitla pomerne vysoko.

Pomáha tiež obchodníkom s obchodnými zručnosťami, hoci s tvrdením – že odborník je ten, kto vie viac než bežný človek, tak s tím súhlasiť nemožno. K odbornosti nestačí prečítať knihu, či zaplatiť si členstvo v organizácií, ktorá sa tvári odborne.

Do veľkej miery je kniha osožná ľuďom, ktorí sú veľmi „busy“. Pomáha im lepšie zorganizovať čas a priority.

Samotný názov knihy je dosť zavadzajúci – štvorhodinový pracovný týždeň. Ferriss tím totiž myslí, že jadro práce urobíte počas tých štyroch hodín a ostatné je už len to „ostatné“. Ale tak to nie je.

My si dnes priblížime tie myšlienky, ktoré môžu byť osožné všetkým, alebo väčšine.

Mýtus štyroch hodín

Začneme rovno tými štyrmi hodinami. Ferrisova rada má svoje racio. V USA môže hodinová mzda dosahovať aj 100 eur a u mnohých ľudí veľa času pohltia aktivity ako vybavovanie emailov, či dohadovanie schôdzok. Ale nepatrí sem len práca asistenta. Ale všetko to, čo sa priamo nepodieľa na obchode a zisku.

A práve tieto veci sa snaží delegovať ďalej. V tomto prípade na asistentov v Indii, ktorých hodinová mzda je cca 5 eur na hodinu.

Ak máte 100 eur na hodinu, nie je pre Vás ťažké dať 5 eur niekomu, kto za Vás urobí väčšinu práce. Vzhľadom na hodinovú mzdu na Slovensku, je tento princíp u nás dosť nepoužiteľný v praxi. Aj Slovensko robí servis mnohým zahraničným firmám práve pre nízku mzdu, takže ťažko si predstaviť, že ľudia u nás by si mohli dovoliť platiť niekomu ďalšiemu.

Zamerať sa na to podstatné

Ale niečo z tohto princípu sa využiť dá. Naozaj to najcennejšie z našej práce, to čo vedie k úspechu, k zisku, či k výsledkom, tvorí len časť nášho pracovného času a bolo by dobré, dať bokom čo najviac z toho, čo nevedie k výsledku. Zamerať sa na to podstatné. A čo sa dá, delegovať.

Spomínam si na grafičku, ktorá počas pracovnej doby sa rozhodla presadiť kvetinu v práci. Vzhľadom na jej plat, to bolo najdrahšie presadená kvetina široko ďaleko…

Niektoré práce je možné zabezpečiť pomocou brigádnikov, ale len ak sa to oplatí pre obidve strany.

Paretov zákon

To čo Ferriss píše, je vlastne Paretov zákon. S tými číslami sa dá hrať. 20:80. Približne 20 % času sa podieľa na 80 % zisku. 20 % zákazníkov tvorí 80 % zisku. 20 % produktov tvorí 80 % zisku. 20 % príčin je dôvodom 80 % nespokojnosti. A tak ďalej…

Ak ste obchodník, môžete sa viac venovať firmám, ktoré Vám vytvárajú najväčší zisk a ostatné nechať ísť samospádom. A skôr čas venovať hľadaniu nových, ktoré prinesú vyšší zisk. Ak ste zamestnanec, vďaka delegovaniu práce (ak je to možné), venovať sa tomu, čo je najväčším prínosom.

Je to vlastne snaha dať čo najviac priestoru tomu, čo je najcennejšie. A nezabíjať talent a schopnosti niečím, čo môže robiť niekto s menším nadaním a za menej peňazí. Neuveríte, ale niektorí ľudia milujú byrokraciu, tak prečo im ju nezveriť…

Flexibilný čas

S Ferrissom možno súhlasiť, že práca počas piatych dní a 8 hodín denne je prežitkom. Tento management je brutálne zastaraný. Samozrejme, existujú práce, kde jeden človek je na druhom závislý. Týka sa to hlavne rôznych prác pri „páse“. Ale ak dáme bokom poradu, či určité hviezdne okamihy v podobe prezentácie projektu, odovzdanie výrobku zákazníkovi, či budovanie tímu, potom naozaj je jedno kedy a ako.

Výkonnosť je veľmi premenlivá. Nemá zmysel tráviť čas v práci, ak z nejakého dôvodu Vám práca nejde od ruky. Na druhú stranu, je škoda odchádzať od rozrobenej veci, ak práca ide od ruky. Ľudia by si pritom sami mali manažovať svoj čas s dôrazom na výsledok.

Žiaľ, mnohí šéfovia si stále myslia, že cestou k výsledku je 8 hodín a 5 dní v týždni, než dôraz na výsledok. Ďalším negatívom práce počas 8 hodín je, že veľa času je nevyužitého – jednoducho ho ľudia vyplnia. Ale bude z toho úžitok?

Samozrejme, sú ľudia, ktorí to nedajú. A sú práce, kde to nie je možné. Najproduktívnejší je človek, keď ho práca baví. To je dobré pracovné zázemie, ale aj veľká miera autonómie. Všetko sú to veci, s ktorými majú „šéfovia“ problém.

Viac práce z domu

To isté platí pre prácu z domu. Práve počas pandémie sa ukázalo, že mnohí nemajú s tým problém, dokonca dokázali zladiť pracovný a osobný život. Dokonca mnohí podávali aj lepší výkon.

Už samotná úspora času (cestovanie do a z práce) a menej námahy (cestovanie unavuje) má dobrý účinok na pracovný výkon, morálku, ale aj spokojnosť.

Ferriss aj v bežnom živote odporúča pracovať čo najviac z domu. Na začiatok stačí dohodnúť sa na jednom dni. Ideálne je, ak to nie je pondelok a piatok – aby si nemysleli, že si chceme predĺžiť víkend. A ukázať, že sa to dá. Na výsledkoch ukázať prínos takejto práce a potom si vylobovať viac takýchto dní v týždni.

Ak ste spokojnejší, prípadne ak ste aj výkonnejší, je to benefit, ktorý firmu nič nestojí. Je to len o chcení…

 Efektívnosť času

Smerom k poradám a k pracovným stretnutiam Ferriss smeruje radu, aby bol program vopred jasný a tiež aby boli vopred dané podklady a koncept. Nech sa na mieste nemrhá časom.

To isté odporúča aj ohľadom stretnutí, kedy niekto chce niečo od nás – nech vopred napíše email a sformuluje, čo bude predmetom. Nech sa môžeme pripraviť, nech netápeme na mieste a nech je to rýchle a konštruktívne.

Individuálne pracovné podmienky

Z podobného súdka je rada: Vaše pracovisko – váš hrad. Vychádza z predpokladu, že je to miesto, kde platí určitý rád a poriadok, určitá organizácia práce a to všetko Vám šité na mieru a definované Vami.

Sú to podmienky ktoré vytvárajú Vaše pracovné zázemie a ktoré sú dôležité aj pre kvalitu práce. To treba rešpektovať a vyhnúť sa medzi manažérmi tak obľúbenými „prepadovými“ komandami.

Spomínam si na obchod, kde oddelením priestorom bola kancelária s manažérom, ktorý kedykoľvek sa vytratil cez zadný vchod a potom sa zjavil cez vstup do predajne. Nielen pre bezpečnosť je dôležité vedieť, či ste, alebo nie ste sám. Táto „skratka či skôr skrat“ v manažovaní, ktorá má dať manažérovi pocit, že má všetko vo svojich rukách vedie do slepej uličky.

Dopriať si tu a teraz

Mnohí ľudia pracujú veľmi ťažko s vidinou dlhého a spokojného dôchodku.

Mnohí ľudia sa dôchodku nedožijú. Ďalší na ňom strávia len pomerne malý čas. Asi väčšina na ňom zápasí so zdravotnými problémami, ktoré sú dlhodobé – lepšie to už nebude. A mnohí aj s finančnými problémami.

Je to dôraz na to, aby sme na dôchodok mysleli skôr, než nastane. Ferriss tu myslí na dve veci. Jednak vytvárať finančné rezervy, ale predovšetkým, nežiť z toho, čo bude. Lebo sa toho nemusíme dožiť.

Ferriss v podstate hovorí to, čo mnohí sformulovali ako „sabatikal“. Jednoducho v určitých časových odstupoch si dopriať. Dopriať si oddych, prípadne niečo zažiť, alebo prichystať si niečo dobré k jedlu, alebo vyraziť na výlet. To nie sú finančne náročné položky. A dajú sa robiť priebežne a dávajú viac sily a chuti do života. A dávajú nádej, že život bude naplnený a že do dôchodku pôjdeme v zachovalom stave. A s pocitom, že sme si užili a nemáme pocit, že sme ten čas premrhali.

Je to investícia do seba. A je to spôsob, ako sa vyhnúť mnohým zdravotným komplikáciám, prípadne ich horšiemu priebehu. Pokiaľ nie ste finančne limitovaní, potom môžete využívať lacné cestovné lístky a tu a tam niekam vypadnúť. Alebo si na čas dať pauzu od práce.

Dôraz na efektivitu

Mnohí sa boja menej pracovať, pretože zápasia s predstavou, že kto nepracuje od do, prípadne xy hodín v kuse, tak je lenivý. Ale tak to nie je. Dôraz musí byť na výsledok. Niekto dokáže prácu urobiť rýchlejšie, niekto potrebuje viac času.

Každý človek má silné a slabé stránky. A to možno hovoriť aj o jeho práci. Je dobré pracovať na tých slabých. A tie sa časom môžu stať silnými. Ale nemusíme ísť touto cestou. Je totiž časovo náročná. Nemusíme v práci od ľudí chcieť, aby boli vo všetkom dobrí, čo často znamená – priemerní. Ľudia sú rôznorodí a je dobré vedieť skĺbiť ich prednosti – nech sa navzájom dopĺňajú. Urobia tak viac práce a budú spokojnejší.

Viac slobody a oddychu

Mnohí ľudia hovoria o dôležitosti majetku a peňazí. Ale v podstate za tím všetkým je voľnosť a sloboda. Teda možnosť robiť to, čo nás baví a nebiť limitovaní.

Schodnejšia cesta – než zarobiť čo najviac a verte, že ak pôjdete touto cestou, nikdy nebudete mať dosť, je vybrať sa cestou, kedy prehodnotíte – čo skutočne potrebujete. Ono sa to nezdá, v celom tom marazme reklamy a spotreby, ale k spokojnému životu potrebujeme oveľa menej. A vďaka tomu potrebujeme aj menej zarobiť. Výmenou napríklad za zaujímavejšiu prácu, či možnosť necestovať do práce, či pracovať z domu…

V niektorých zamestnaniach to tak je. Väčšinou ide o prácu za pásom a v továrni. Z ľudí robia živé stroje. Poznám to, sám som jedným bol. Tá práca je ubíjajúca. Jedna 10 minútová a druhá 20 minútová prestávka. Pozdravujem vedenie automobilky. Pre výkonnosť je dôležité striedanie práce a oddychu a to sa týka aj práce od – do. Je to prirodzené. Pretkať prácu drobnými prestávkami, je cestou k vyššej výkonnosti. Ale aj k spokojnosti.

Parkinsov zákon

Hovorili sme Paresovom zákone. A existuje aj Parkinsonov zákon. Ten hovorí, že ak nemáme stanovený čas, potom narastá čas potrebný na prácu a často narastá aj práca. Pokiaľ máte určitý čas, dokážete byť efektívnejší. A ak sa ukáže, že čas nestačí, je možné ho dodatočne predĺžiť.

V kombinácií Paresovho a Parkinsovho zákona – zamerajte sa na to podstatné a stanovte čas. Samozrejme, čas musí byť reálny. Úloha ktorá sa dá urobiť za tri hodiny, sa dá urobiť aj za 8 hodín. Naozaj sa to dá, ak nie je stanovený čas. Minimálne každý pozná niekoho, kto len čaká v práci na záverečnú… Čas plynie. Ale vieme s ním užitočne naložiť?

Plánovanie času

V podobnom duchu pokračuje Ferriss keď hovorí, že deň si treba vopred naplánovať – čo ma čaká na ďalší deň.

Do práce by sme mali prísť s tím, že vieme, čo treba urobiť. Nemyslím celý zoznam. Dôležité sú priority. Najlepšie dve naozaj dôležité veci. Je možné, že budú potrebovať viac času. A vždy možno popri nich urobiť ja niečo iné.

Ak si sadnete len za PC, prípadne email, čas rýchlo ubehne. Internet, email, to sú žrúti času.

V podstate je to odpoveď na otázku – dnes budem spokojný, ak stihnem urobiť …

Efektívni sme vtedy, keď robíme veci, ktoré nás približujú k našim cieľom. Výkonní sme vtedy, ak úlohy robíme najlepším možným spôsobom.

Delegovať a delegovať

Jedným z prehreškov manažovania je ponechať určité rozhodovania a posledné slovo na jedného človeka. Tá vec mohla byť dávno vyriešená, uzavretá, objednaná či ukončená, ale čaká sa na podpis pána „dôležitého“.

Koľko vecí tak stojí. A ľudia s nimi. Práca ľudí hoci v rámci určitej hierarchie, nesie so sebou isté právomoci a možnosti. Treba klásť dôraz na to, aby čo najviac vecí bolo delegovaných na ľudí, ktorí naozaj vedia rozhodnúť a aby sa nešlo striktne vertikálnou cestou. Strašne to zdržuje.

Z hora nadol treba veci riešiť, keď nefungujú a len kým nezačnú fungovať. Ľudia rastú, keď majú dôveru a sú výkonnejší. Fungovanie po starom je len ďalší prežitok manažérov ktorí si myslia, že týmto spôsobom budú mať veci pod kontrolou. Je to vlastne zastaralý nástroj kontroly…

Ako pracovať s emailom

Zaujímavé postrehy sa týkajú emailu. Vypnite zvuk spojený s príchodom správy. Nie, nebudete utekať čo a od koho. Vypnite aj automatické sťahovanie. Vy budete určovať kedy dostane email priestor.

Venujte sa pošte dva krát denne – okolo obeda a pred koncom pracovnej doby. Čo máte robiť hneď z rána – tie dva dôležité body – spomínate? To treba urobiť a emaily musia ísť bokom. Okolo obeda by ste už mali mať k dispozícií odpovede na emaily z predchádzajúceho dňa. Môžete sa venovať aj novým.

Zaveďte automatickú odpoveď – nech druhá strana vie, že email prišiel. Vy sa mu môžete venovať neskôr.

V emaily buďte struční a vecní. Je to nástroj komunikácie, nie diskusie. Ak si treba niečo vydiskutovať, lepšie a efektívnejšie bude stretnúť sa, alebo si zavolať.

Odosielanie emailov nastavte na koniec pracovného dňa. Vždy sa totiž nájde niekto, kto má potrebu o tých veciach diskutovať, prípadne ich rozoberať. To Vás oberie o čas prípadne spôsobí, že pôjdete domov neskôr.

Ak Vám niekto volá, pravdepodobne ide o niečo dôležité a treba reagovať. Dôležité čísla už asi poznáte. Nedovoľte otravným ponukám na bambusové niečo a finančne výhodné oné, aby Vás dohnali do stavu, že prestanete dvíhať. Ak ide o niekoho otravného, ľahko ho zablokujete…

Ak treba, tak nový postup práce s emailmi prekonzultujte s okolím. Nech si nemyslia, že ich ignorujete. Snažte sa neriešiť emaily na konci pracovnej doby. Ľahko totiž zahltia myseľ, často tam bude niečo, čo Vás bude prenasledovať a čo Vám nedá spať. Radšej posledný časový úsek venujte niečomu z fuj kategórie, napríklad administratíve. V tomto prípade nudná a stereotypná práca príde vhod. Hovorí sa tomu pracovná hygiena. Mozog vďaka nude vypne a Vy sa môžete mentálne pripravovať na život po práci.

Všetko má svoj čas

Pokiaľ máte problém stihnúť všetku prácu, netrápte sa tím. Máte k dispozícií len určitý čas. Je kompetencia niekoho iného prideliť Vám prácu, ktorú je možné stihnúť.

Vy sa zamerajte na to podstatné. A ak niečo ostáva a nie je možné to stihnúť, to nech riešia tí, ktorí sú za takéto rébusy platení.

To čo stihne zamestnanec urobiť, nie je spojené s delegovaním. Ak zamestnanec nemá k tomu dostatok času, môžu ho delegovať všetci okolo a aj tak to nepomôže. Treba jednoducho dávať primerané ciele a úlohy. Zamestnanec nie je zdutá koza, ktorú treba hnať, aby nezdochla.

Naučte sa po práci vypínať telefón a neriešiť pracovné emaily. Ak za takúto pohotovosť nie ste platení.

Príbeh pre potechu upracovanej duše

Bohatý Američan bol na dovolenke v Mexiku. Ráno sa prechádzal pri mori – chcel si vyčistiť hlavu. Keď v tom zbadal rybára, ako s malou loďkou pláva k brehu. V loďke mal zopár tuniakov. Pochválil jeho úlovok a spýtal sa ho, ako dlho ich chytal. „Len chvíľu“, odpovedal rybár. „A prečo nezostaneš na mori dlhšie a nechytíš ich viac?“ Spýtal sa Američan. „Mám dosť, aby som uživil rodinu a dal zopár rýb priateľom.“ Odpovedal rybár. „A čo budeš robiť vo voľnom čase?“ Spýtal sa Američan. „Budem spať, venovať sa rodine a stretávať sa s ľuďmi, ktorých mám rád.“ Američan mu ponúkol biznis plán – kedy bude vlastniť množstvo lodí, bude ovládať celý proces spracovania a predaja a nakoniec to celé „strelí“ za milióny. „A čo potom?“ Spýtal sa rybár. Američanovi to ešte stále nedošlo. A hovorí: „no budeš spať, venovať sa rodine, tráviť čas s priateľmi…“ Pre toho rybára bola práca koníčkom a robil len toľko, aby mohol žiť…

.

Ak dáme bokom veci, ktoré sú písané pre americký trh, alebo uplatniteľné v americkom priestore, potom tu naozaj nájdete veľa dôležitých vecí. Základom je však presvedčenie, že človek môže efektívne pracovať, ak sa zameria na to podstatné, ak má pre prácu vhodné prostriedky a ak mu jeho vedenie dôveruje.

Štvorhodinový pracovný týždeň v našom priestore nie je reálny. Ale môžeme pracovať menej a efektívnejšie a môže nás práca baviť a mať dosť síl aj na svoj súkromný život.

Tomáš Hupka

Timothy Ferriss od roku 2003 prednáša na unierzite v Prinstone o modernom podnikaní v kontexte životného štýlu a moderných technológií. Preto neprekvapí, že kniha o štyroch hodinách z roku 2007 mala svoje racio a aj veľký úspech. Nejde o obyčajného „spíkra“, ktorý má dar ukecať. Treba spomenúť, že ako študent sa venoval skúmaniu nervovej sústavy a východoázijských štúdií, čo je jazyk, kultúra a zvyklosti východu. Všetko sú to národy, ktoré sú veľmi pracovité. Ako mnohí iní Ferriss neodolal pokušeniu rozvíjať svoj koncept ďalšími smermi a tak téma štyroch hodín rezonuje v jeho knihách z rôznych strán. My sme si dnes priblížili jeho knihu Štvorhodinový pracovný týždeň.

Zdroj fotografie:

www. criteriaforsuccess. com

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa. Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.  Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia... Prajem Vám príjemné čítanie! Tom