Umenie vládnuť a naše školstvo

A vlastne snaha o to, aby bolo niečo krátke a možno ešte hodnotné, dobre ohodnotené, je možno ten problém. Tak sme jednoducho naučení. A vidíme to i v reálnom živote. Teda dal som si včera taký krátky beh po žltej značke smer od Krasnian na Kolibu. Tu som nastúpil na trolejbus č. 203 a videl cestou tri základne občanov SR, ktorí majú zjavný problém s týmto spôsobom správy štátu, do ktorého i oni platia dane. Jedna skupinka bola pri úrade vlády, druhá pri sídle prezidenta SR a tretia sa presúvala smerom k parlamentu… Teda vystúpil som, prešiel podchodom a tam na zástavke MHD smerom do Petržalky som videl svoj autobus, ktorý sa už cez mohutných prád protestujúcich ku mne nedostal. Nebol to krátky proces. Podobne som sledoval trolejbus č. 203, v ktorom som mohol sedieť a márne čakať na prechod touto nešťastnou križovatkou (možno i križovatkou dejín?). Sledoval som šoféra… Teda moje pocity, úprimne, keby som bol ja premier, tak sa i bojím. Sledujúc ten chaos, ktorý som svojim „neumením vládnuť“ spôsobil.

A teda premýšľam, či myslím viac na tohto premiéra, či na toho, ktorý ho poveril…i s pani prezidentkou…

Teda myslím si, že tu dnes môžeme sledovať učebnicový príklad nejakej chyby demokracie ako takej.

Jednoducho, niečo bezbrehé, keď sa dá do pohybu, hra, ktorá nemá cieľ, kde nie je vidno žiadne svetlo na konci toho tunela… Keď teda víťaz volieb je niekto, ktorý je len súčtom hlasov, ktorého vlastne nik nechcel a ktorý tiež možno nikdy netušil, asi ani vo svojich zlých snoch a prebdených nociach, že by práve on mal tú „výsadu“ vládnuť cca. 5 000 000 podobných ľudí…ktorí hovoria jedným jazykom rodným, ktorí sú odchovaní tými istými procesmy, podmienkami, faktormi, ktoré nás formovali…

Pritom v princípe v každom zdravom organizme je to i o tom, aby sa rozvíjal, rástol, spoznával, naberal moc, možnosti upravovať si podmienky, zabezpečovať cestu smerom do budúcnosti…Teda politika, ako snaha zlepšovať množstvo dobra medzi ľuďmi, je prirodzená. A toto je asi u nás choré, že sa tvárime ..inak…

Prečo teda školstvo sa nesnaží o takýto rozvoj, ktorého výsledok bude ten, že práve ten najschopnejší, najmúdrejší, spolu s ostatnými v teame, sa stane uznávaný „vládca“. Ten, ktorý ovláda umenie vládnuť?

Prečo sme schopní prijať výsledok, ktorý „nikomu“ nevyhovuje? Prečo sa nesnažíme zmeniť ten systém?

Prečo sa teda snažíme o hľadanie cesty, ako umožniť vyhlásenie referenda, keď – vďaka zmätku a nemohúcnosti- je stále jasnejšie, že bude úspešné?

Ak by som ja bol príčetný premiér, budem sa snažiť – asi o to, čo možno i títo – postupne sa zbaviť zodpovednosti, aby ľudia zabudli, s cieľom, neskončiť pred nejakým „občianskym tribunálom“, vystavený hnevu ľudu…

Teda jednoducho dohodnúť sa v tej koaličnej rade, ktorá má (žiaľ) zjavne vyššiu váhu v rámci našej parlamentnej demokracie, ako parlament. zákon o skrátený volebného obdobia. Bolo by to o tom, áno, máme ľudské právo vládnuť, ale sme sa ho dobrovoľne zbavili….necháme to na tých lepších, ktorých naše nezreformované poddimenzované a nemotivované školstvo za celé desaťročia práce vyprodukovalo…

Jednoducho, vravel to i včera odborník na školstvo z ČR, život je už tak zložitý, tak sa rýchlo mení, že ťažko dnes niečo učiť. Poznatky, informácie, chápanie zmeny, poriadku…

A to je asi i to, čo by „moderne vzdelaný občan“ mal vidieť. Zjavne je tu skupina občanov, možno vychovaných takýmto školstvom, možno prirodzne zrodenými so všetkými právami občana, tak ako sa zrodili, a formovaní takýmto „neumením vládnuť“, tlačeným do kúta, s hnevom a pocitom bezprávia…skupina občanov, ktorí si zjednodušia vnímanie skutočnosti, stavou, ktoré nastali a vidia jedného vinník,a jednu príčinu…možno formovaní hybridnou vojnou, ktorej nitky v globálnom informačnom svete ťažko rozpletať, sú súčasť chaosu, ktorý sa „darí“ vytvárať.

Potom je tu skupina spokojných, ktorí si tiež v nejakej ilúzií v rámci digitálnemo spôsobu myslenia s logikou biela – čierna, pravda – nepravda, odvykli vidieť „dúhu“, prechody farieb, proces zmien…spektrá možností medzi krajnosťami.

A potom tu je sieť, i sociálna, ktorá to vlastne podporuje. Bráni skutočnému dorozumievaniu, chápaniu a porozumeniu. Tlačí nás niečo do pocitou neistoty, neurčitosti, snažíme sa mať stále viac, aby bolo možno dosť. Snažíme sa o zisk tam, kde by sme sa mali možno zastaviť, zamyslieť a potrieť sa na toho druhého ako na možného partnera, nie ako na človeka, s ktorým nič nemám, o ktorého sa potom, keď ho oberie, postará štát…

Takto prirodznee sa žilo kedysi, takto to mali i indiáni. Pomáhali si v komunite…

Predstavme si matku, ktorá dojčí svoje dieťa a myslí na to, tak, ty môj ľúbezný, aký zisk by som mohla mať za to, že sa o teba starám?

Znie to absurdne, ale sem sme v princípe naozaj prišli. Ako je to potom s našou „Matkou Zemou“? Aký zisk by mala mať ona, ze to, že sme tu?

:-)

Teda len pár myšlienok. Možno na zamyslenie. Musím ísť makať. plniť úlohy…

Kamienok, ktorý sem dávam na ilustráciu, je moje včerajšie dielko. Bude možné ho nájsť na brehu Dunaja, v rámci nedeľnej trasy v hre Kamene, v rámci nášho nedeľného runningu. Stretávame sa o 9 40 h pri Ekonomickej univerzite v Petržalke, a dáme si nejaké cca. 4 km…po blízkej prírode, smer rezervácia Starý háj, …aby sme našli viac seba, … v tej správnej učebni…

Hra Kamene má prvky vlastivedy, geocachingu, veselých kameňov a občianskeho aktivizmu…

 

Navzájom sa obdarujeme, t…voríme tie maľované kamene, …ako tie kamene, ktoré spoločne tvoríme múr, taký, ktorý nás (možno) presahuje…

 

…a ešte, keď už píšem…skôr ako rozpustia túto NR SR, mohli by ešte prijať zákon o zrušení jedného volebného obvodu, keď chcú naozaj bojovať proti mafiánskému štátu..tým by aspoň trochu niečo napravili…zmena volieb…