Denník N

Generálnoprokurátordiáda

Niektoré médiá si vôbec nevšimli, že sa stali médiami propagandistickými. Ale všimli si, že generálny prokurátor ich nepozval na tlačovku. Mrzuté. Nevšimla som si však, že by pociťovali rovnakú solidaritu voči iným médiám, ktoré sa na iné tlačovky nedostali, kde mali privilegované miesta tieto „ukrivdené“ médiá.

Ale nechcem sa zaoberať vecami, ktoré sú zjavné všetkým, okrem tých, ktorých sa týkajú. Podobne ako o manželskej nevere vie každý, okrem podvádzaného manžela.

Čomu sa môžeme priučiť z ďalšej lekcie generálnoprokurátordiády ?

V prvom rade je už nad slnko jasnejšie, že post generálneho prokurátora podľa rečí politikov na tlačovkách má byť prísne apolitický, ale v skutočnosti nech sa generálny prokurátor chráni toho, aby nešiel po ruke aktuálnej politickej garnitúre. Na prípade pána Žilinku vidíme, ako sa vyvíja politický tlak. Prípad pána Trnku je dôkazom o tom, ako to skončí, ak človek takému tlaku podľahne.

Naučili sme sa, že táto politická garnitúra nemá vôbec žiadny rešpekt k právnemu štátu a rozhodnutia generálnej prokuratúry verejne komentuje štýlom,  ktorým úplne podkopáva dôveru verejnosti v prokuratúru ako takú. Ak sa domnieva, že spoločenstvo prsteňa nahradí všetkých prokurátorov, a dôveru bude budovať namiesto dôvery v panstvo práva na dôvere v neomylnosť a superspravodlivosť pár jedincov, veľmi sa mýli.

Deklamuje, Žilinka, ktorého sme si sami vyvolili, a ktorý doposiaľ rozhodoval štýlom, ktorému nebolo čo vytknúť, sa stal druhým Trnkom. Spreneveril sa svojmu poslaniu. Vedia politici čo od neho očakávali ? Že chceli, aby nepodľahol politickým a mediálnym tlakom ? Ostatné rozhodnutia generálnej prokuratúry sú podozrivé z toho, že pán Žilinka podľahol politickému tlaku. Keďže je nespokojná koalícia, asi tlaku opozície.

Nie všetky omyly sa stanú zjavnými hneď. Nemyslím si, že súčasní mesiáši a hrdinovia sa mýlia s dobrým úmyslom. Ak by sa malo jednať o nahradenie nezákonnosti a skorumpovaných spôsobov čistými, vyzeralo by to úplne inak. Teraz to vyzerá ako nechutná  a trápna snaha prevziať moc.

Je dobré, že sa všetci verejne obnažujú, aj keď taký exhibicionizmus určite neposilňuje dôveru v politikov, v inštitúcie, na ktorých stojí právny štát ? A je trestuhodným príkladom pre mladých a budúce generácie.

Ale ťažko sa bude pri takejto miere exhibicionizmu neskôr zametať kto kým bol a aký bol jeho hodnotový svet. Spomeňte si ako sa bývalí príslušníci a agenti ŠTB tragikomicky snažia očistiť za svoje niekdajšie pôsobenie.

Pán špeciálny prokurátor poukazuje na to, že oprávnenie generálneho prokurátora zrušiť rozhodnutie policajta alebo prokurátora, ak je nezákonné, nemá v iných krajinách obdobu.

Možno má pravdu. Organizácia prokuratúry vybudovaná na monokratickom princípe, že vyšší dozerá nad nižším a môže vstupovať do jeho rozhodovania, je terčom odbornej kritiky na Slovensku už dlhé roky. Zrušením jedného oprávnenia generálneho prokurátora sa však riadna reforma prokuratúry  realizovať nedá.

Mňa však zaujalo, že sa tejto mimoriadne potrebnej reforme doposiaľ nevenovala žiadna seriózna pozornosť, kým sa panstvu neznepáčilo rozhodnutie generálnej prokuratúry. Súčasní mocipáni dávajú veľmi okato najavo, že nestrpia iné, než politické rozhodovanie. Ak by generálna prokuratúra išla vždy po ruke súčasnej vláde a páčila sa pani prezidentke, verejnosť by ani nechyrovala o nejakom § 363 Trestného poriadku. Všetko by bolo ako doposiaľ.

Mocenské prejavy na Slovensku sú mimoriadne primitívne. Mocipáni si myslia, že čo si oni želajú je prirodzene najlepšie pre celú spoločnosť, a všetci kritici sú buď prívržencami skompromitovanej opozície, alebo konzervatívni zadubenci, ktorí sa boja zmeny. Odborné pripomienky politicky neutrálnych občanov v ich vesmíre nejestvujú. Nech, zrušenie § 363 oľutujú najviac tí, ktorí sa oň zasadia.

Rovnako ako teraz ľutujú tí, ktorí navzdory nálezu ústavného súdu nahradili špeciálny súd  špecializovaným a udržali pri živote špeciálne tribunály s ich špeciálnou prokuratúrou.

Najnovšie  sa zdvihla vlna spoločenského dojatia nad osudmi mladých ľudí, ktorí vo väzeniach pochovávajú svoje sny o úspešnom živote, keď si odpykávajú drakonické tresty za smiešne množstvo marihuany, ktoré u nich objaví polícia. Áno, sú to zmarené životy a smutné osudy, ktoré im už nikto nikdy neodškodní. Neprídu len o šancu zamestnať sa, rozbehnúť kariéru, ale aj založiť si rodinu, byť so svojimi blízkymi. Naozaj si myslíme, že sú hrdelnými a nebezpečnými zločincami ?

Paradoxne tvár, ktorá stojí za zavedením takýchto drakonických trestov, je tými istými médiami, ktoré oplakávajú osudy týchto ľudí, vyzdvihovaná ako ľudový hrdina.

§ 186 Trestného zákona číslo 140/1960 Zb. znel „Kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo prepadnutím veci. “

§ 186 odsek  (2) písmeno c) znel: “ Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1  opätovne.“

Zrušený bol súčasne platným Trestným zákonom 300/2005 Z. z., ktorý v § 171 uvádza:

(1)Kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.(2)Odňatím slobody až na päť rokov sa páchateľ potrestá, ak neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor vo väčšom rozsahu.

§ 172 odsek (2) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a už bol za taký čin odsúdený.

V ľudovej reči, druhýkrát vás chytia s jednorazovou dávkou marihuany a najnižší trest podľa nášho zákona je 10 rokov väzenia.

Vo Wikipedii sa k tejto novele Trestného zákona uvádza:

„V oblasti spravodlivosti sa vláde pod vedením ministra Daniela Lipšica podarila rekodifikácia Trestného zákona a Trestného poriadku[16]. Nové zákony znamenali prísnejšie tresty, nižšiu hranicu pre trestnú zodpovednosť (posun z 15 rokov na štrnásť).“
Ktorý národný hrdina stojí za drakonickými trestami, ktoré zničili mnohým mladým ľuďom budúcnosť ?
Myslíte, že odborná verejnosť k navrhovaným neprimerane prísnym trestom nemala vtedy  pripomienky ? Mala, ale zostali nevypočuté s rovnakou aroganciou, akú predvádza súčasná vláda.
Výsledok vidíte sami. Zničené životy. Ale vieme, komu za takéto tresty, ktoré obdobne, ako § 363 Trestného poriadku, nemajú obdobu v krajinách s porovnateľnou právnou kultúrou, aká je u nás, vďačíme.

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..