Máme najhoršiu udržateľnosť verejných financií v EÚ. Môže za to Fico a Pellegrini. Zmeňme ústavu
Včera, 3. septembra, viaceré slovenské spravodajské portály a periodiká priniesli informáciu o tom, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií Slovenska je podľa nezávislej rozpočtovej rady najhoršia z celej EÚ. Príslušný ukazovateľ dosiahol vysoké riziko pred vypuknutím koronakrízy, ktorá ho ešte zhoršila. Rada to uviedla v hodnotiacej správe za rok 2020. Ak nič neurobíme, dlh krajiny prekročí hranicu 100 % HDP v roku 2040 a hranicu 200 % v roku 2054.1
Rozpočtová rada i analytici v minulosti opakovane upozorňovali, že krajina dostatočne nevyužila skorší ekonomický rast a dodatočné príjmy na výraznejšie ozdravenie štátnych financií.2 Tento stav ide teda jednoznačne na vrub vládam Smeru, vládam Roberta Fica a Petra Pellegriniho, ktoré na Slovensku vládli kumulatívne 12 rokov a voči rozpočtu boli nezodpovedné.
1. septembra, na Deň ústavy Slovenskej republiky, sa stala iná udalosť. Na Hlavnej ulici v Košiciach, v blízkosti budovy Ústavného súdu, šíril svoje lži a manipulácie Robert Fico. Z protestu v deň štátneho sviatku si spravil stranícky míting a kampaň.
Slovenská ústava je pomerne kvalitný dokument, avšak z hľadiska možných ústavných spoločenských scenárov je, bohužiaľ, až priveľmi nedokonalá. Bola vytvorená v čase začínajúcej éry mečiarizmu. Ak chceme zmeniť nesprávny politický a spoločenský systém, ktorý je definovaný ústavou, a ktorý pomohol priviesť našu krajinu k väčšiemu zneužívaniu moci politikmi, ku korupcii a všeobecnej stagnácii až medzinárodnému zaostávaniu, je potrebné zmeniť ústavu. Radikálne. Ukončiť platnosť starej a spísať novú.
Viete, prečo sa Robert Fico odvoláva na ústavu? Nie preto, žeby chcel slobodu pre obyčajných ľudí. On chce slobodu iba pre svojich ľudí a na mysli ma tým slobodu pred ich trestným stíhaním. Využíva pandemickú situáciu a manipuluje davmi len preto, aby si prinavrátil moc. Ústava mu už raz a potom aj opakovane dovolila zneužiť krajinu, tak to skúša znova.
Fico svojho času nadával na privatizáciu počas pravicových vlád, pritom on sám potom s rádovo horšími privatizérmi zostavil koalíciu a znovu priviedol k moci Mečiara, človeka, pod ktorého vedením krajina upadala do medzinárodnej izolácie. Rozdal zisky štátneho rozpočtu spriazneným oligarchom. Vytvoril na Slovensku korupčno-klientelistický systém, ktorý sa ponášal na mafiu. Koniec koncov, sám si taliansku mafiu skrz svojich ľudí priviedol až na Úrad vlády. Za jeho vlády Slovensko stagnovalo a objektívne sa v ekonomickom progrese začalo zaraďovať na koniec rebríčka európskych postkomunistických krajín. Dokázateľne nespočetne veľakrát klamal, zavádzal, manipuloval, správal sa populisticky. Využíval predsudky svojich voličov a obyčajných ľudí, aby zradil ich najlepšie záujmy. Robert Fico nemal morálne právo na Deň ústavy čokoľvek v Košiciach hovoriť a ani o sekundu dlhšie zostať v politike.
Po moci bažiaci Robert Fico a Peter Pellegrini vymenili budúcnosť Slovenska za hlasy vo voľbách a za svoje politické fleky spojené s veľkými peniazmi pre nich samotných a pre ich spojencov. Verejné financie nezlepšovali či dokonca vedome zhoršovali, boli nekompetentní a neschopní prekročiť tieň vlastného populizmu a presadiť potrebné kroky na zlepšenie budúcnosti terajších a budúcich generácií Slovákov. Poškodili Slovensku a jeho obyvateľom s dlhotrvajúcimi následkami.
Je potrebné vyššie popísaný stav zmeniť. Ani nie hneď vymeniť figúrky vo vláde či parlamente, ale predovšetkým presadiť radikálne ústavné zmeny. Zmeniť politický a spoločenský systém tak, aby slúžil ľuďom, nie politikom a politickým stranám ako je tomu teraz. Aby jednotlivé zložky moci boli na sebe naozaj nezávislé, aby systém bŕzd a protiváh skutočne fungoval. Aby politická práca mohla byť skutočne efektívna a aby vplyv chýb a zámerne nesprávnych rozhodnutí bol minimalizovaný. Aby sme mali po inšpirácii sa švajčiarskou ústavou limit na výdavky a verejné financie v rovnováhe, prispôsobené každoročným príjmom. Až potom je potrebné vymeniť zlých politikov za takých, ktorí budú mať na prvom mieste záujmy krajiny a jej obyvateľov, pričom záujmy vlastnej strany či ich samých budú až na samom konci ich záujmového rebríčka. Takých politikov, ktorí Slovensku prinesú správnu víziu a následne ju aj presadia.
Na tejto pozitívnej zmene a na budovaní lepšej budúcnosti Slovenska sa chcem či už apoliticky alebo politicky podieľať.
