Denník N

Príhody a skúsenosti neatletického knihomolníka alebo Ako začať a neprestať

Naložených 275kg, lebo dnes som sa cítil odvážne :) A to som kedysi začínal na 75 :) Zdroj obr.: vlastné foto
Naložených 275kg, lebo dnes som sa cítil odvážne :) A to som kedysi začínal na 75 :) Zdroj obr.: vlastné foto

Na napísanie tohto článku som sa chystal a odhodlával poriadne dlho. Veď čo už môže dosť neatleticky vyzerajúci týpek ako ja ponúknuť verejnosti o cvičení?  Možno prekvapujúco dosť. Existuje totiž nemálo zdanlivo drobných vecí, ktoré vám máloktorý článok alebo hoc aj odborník nepovie. Nie preto, že by nechcel alebo vedome zadržiaval informácie. Jednoducho takmer nikomu nenapadne, že by tieto ždibce niekto potreboval, resp. ich nevedel. 
Pritom ich znalosť môže v niektorých situáciách predstavovať to, čo vás zachráni pred potenciálnym zranením.

Bez pátosu a preafektovaného predstieraného nadšenia. Tak, ako to bolo a je. Moja vlastná cesta, ktorá FUNGUJE… PRE MŇA. Pre vás nemusí :)

Plus zopár drobností, ktoré vám môžu vo fitku uľahčiť život. Chaoticky ako vždy a aj so štipkou miestami nekorektného humoru O:)

You’re welcome.

 

Hovädo je dobré na burgri, nie vo fitku

Alebo štipka slušnosti nikdy nie je na škodu.

Nie ste doma a vybavenie nie je vaše. Keď činky alebo závažia odniekiaľ zoberiete, bolo by fajn ich dať na miesto, alebo aspoň nie tam, kde sa o ne bude potkýnať polovica cvičiacich.

Každý chce byť aspoň približne ako Arnold, resp. nie ďaleko od nejakého ideálu. Je mi jasné, že veľmi chcete a snažíte sa dosiahnuť cieľ, ale to aj ostatní. Pri používaní náčinia ho skúste nedolámať na x častí. Palec hore za intenzitu, nemusíte však svoju prítomnosť a skills oznamovať celému fitku búchaním a trieskaním, prípadne zvukmi pripomínajúcimi zrodenie aliena zo známej série scifi filmov.

Takisto ako tak rešpektujem potrebu lidiček komunikovať a ísť si instagramček. Už menej rád vidím, keď si niekto škrečkuje nejaký stroj, bez zhonu si pritom ťuká do mobilu a zaberá tak miesto niekomu, kto tam chce reálne cvičiť. Vo fitku sa maká, hergotmaríju :D

 

Sú cviky, ktoré nezvládnete hneď (surprise!)

Kliky (sorry, na výraz „kľuky“ si neviem zvyknúť, so bear with me :), drepy s čínkou alebo pull-up-y (slovenský výraz mi nenapadá :). To je len zopár, ktoré mi napadajú z hlavy. Pomysleli by ste si, že ich predsa musí dať každý z fleku, hneď ako prvý raz vykročí na plochu.

Držadlá na kliky. Jednoduchá pomôcka za pár eur, ktorá presmeruje záťaž zo zápästí tam, kde kliky majú pôsobiť (podľa úchopu na ruky, hrudník, chrbát…). Foto: vlastné

Wrong. Všetky spomínané cviky spadajú pod niečo, čo v angličtine zvyknú nazývať aj „compound exercises“, čiže cvičenia vyžadujúce viacero svalových skupín. Ak dané svaly nemáte aspoň ako-tak pevné, počet opakovaní bude veľmi nízky, ak sa vôbec odlepíte od nuly. Pri bench presse zas nebudete schopní dvihnúť akúkoľvek vyššiu váhu.

Je veľký rozdiel, či pri niektorých z nich vážite 60 alebo 110kg, keďže operujete s vlastnou váhou.

Pri benchi sa budete trápiť, ak nemáte pevný chrbát, delty a ruky, okrem iného.

Pri drepe s činkou zažijete veľa bolesti, ak vám chýba trocha trapézov, ktoré prídu vhod, keďže je na čo vyložiť činku. Nezaškodí ani investovať trochy času do spevnenia kolien. Isto nechcete, aby sa vám počas inak fajn série bolestivo „poskladali“ kolenné kĺby.

Všeobecne trocha bolesti nezaškodí, neignorujte však signály tela. Netreba sa zas hrať na hrdinu. Ako ide pri niektorých cvikoch váha hore, stúpa aj možnosť, že a malá chyba vás môže poslať na pohotovosť a dlhú a bolestivú rehabilitáciu.

 

Musí vás to hlavne baviť

Existuje nespočetne veľa fancy programov na cvičenie aj stravu. Žiaden poriadny nie je rýchly, na akýkoľvek výsledok je treba čas, energiu, snahu… a chuť.

Ak má celé to snaženie byť len čistým koncentrovaným utrpením, žiadna vôľa na svete vás pri ňom neudrží. Musíte si teda nájsť prvky, elementy, ktoré vás bavia, tešia a prinášajú vyslovene pozitívne emócie.

Pokojne to môže byť aj vec, pri ktorej sa väčšina fitness heroes okamžite prežehnáva. Nemakáte (a hlavne nemakajte) pre nich ani nikoho iného. Len pre seba. Nikto iný v tom tele nebude fungovať.

Keď už tu toľko filozofujem, až mi skoro brada narástla, podelím sa s vami, prečo driem ja.

Nie som natoľko povrchný, aby som si myslel, že lepší, foremnejší vzhľad zo mňa šmahom ruky spraví magnet na ženy (to ani nechcem, k spokojnému životu stačí jedna :)

Rozhodne však nezaškodí si trocha zvýšiť šance :)

Nepotrebujem ani netúžim vyzerať ako Arnold alebo niektorý zo súčasných bodybuilderov (ich tréningové videá si rád kuknem, dá sa z nich mnohé naučiť, povedzme typy cvikov na rôzne svalové partie). Od Arnolda som si akurát „požičal“ akúsi zásadu – v zrkadle si predstaviť, ako asi chcem vyzerať a následne (krok za krokom) robiť veci, ktoré ma k tomu imaginárnemu obrazu dostanú.

Ak si nastavíte cieľ realisticky, je možné ho dosiahnuť – dôraz kladiem práve na slovo „realisticky“. Návod vám nedám, vy musíte postupne spoznať svoje telo, zistiť, ako reaguje na stravu aj záťaž. Nie je hanba si zohnať pomoc iných, nakoniec to ale musíte odmakať vy (a musí vás to baviť).

Môj cieľ bol a je dať tej kope rôsolu nejaký vzhľadnejší, estetickejší tvar. Nech vyzerám ako muž, ktorý nemá alles v… :D

Čiže trošku spevniť ruky, zaobliť plecia (delty), dať hornej polovici tela V-taper (hore širšie, zužujúce sa smerom k pásu). Keďže (realisticky!) nikdy nebudem mať osí pás (ani keby ma dali do lisu :D ), v preklade to znamená vybetónovať brušné svaly a spodný chrbát a rozšíriť vrch (plus vytvarovať hrudník).

No a vytesať kvalitné nohy :) Našťastie leg press a ďalšie cviky zamerané na dolnú polovicu tela ma vyslovene bavia (aj keď občas kĺby kričia „Kámo, upokoj sa, máš čas“). Čiže by som nemal dopadnúť ako istá časť mužských cvičencov, ktorí sú na horných poschodiach total korby a keď kuknete viac dole, uvidíte špáratká. Ako Johnny Bravo :)

Dámy, vy sa tiež nebojte cvikov na nohy (a všeobecne silového tréningu) – pokým nebudete hltať rôzne „podporné látky“ ako lentilky, užívať mužské pohlavné hormóny (napr. testosterón) a zamestnáte pri tréningoch aj ostatné časti tela, bude výsledok stále pôsobiť esteticky.

Whatever, ak sa budete páčiť sama sebe v zrkadle, ostatní si svoje nevyžiadané hodnotiace úsudky môžu vopchať rovno do… :D

Veľmi sa všade zdôrazňuje úloha stravy. Bez dobrej výživy samozrejme môže vyjsť veľká časť snahy navnivoč.

Na druhej strane, ak do seba budete tlačiť jedlá a nápoje, pri ktorých stačí samotná myšlienka, aby sa vám obrátil žalúdok ako automatická práčka, nikdy pri „zdravej strave“ nevydržíte. Ani neustále sebaobviňovanie, ak si dáte niečo „nezdravé“ (neexistuje nezdravé jedlo, iba nesprávne množstvo vzhľadom na aktivitu), vám absolútne nepomôže. Nežijete vo vojenskej pevnosti, tak sa občas aj uvoľnite, odviažte. Dajte si, doparoma, aj ten burger. No tak budete musieť cvičiť trochu viac, nikto vás neobesí, nechystáte sa zomrieť hneď zajtra.

Okrem štipky režimu a viditeľných výsledkov (ešte nie som celkom TAM, ale blížim sa :) je skvelý pocit, keď si po cvičení doprajem fajnú poživeň (zvyčajne hľadám niečo s vysokým obsahom bielkovín, z protein shake-ov sa mi dvíha žalúdok) a o chvíľu už ledva cítim, že som jedol. No a čo, že mi práce na bruchu potrvajú dlhšie? Aspoň si tú cestu užijem :)

Môj „režim“ je veľmi voľný, inak (ako sa poznám) by som dlho nevydržal. Pred cvičením si dám len niečo ľahké (v opačnom prípade by som strávil čas na WC a nie na ploche fitka) – momentálne fungujem na kombinácií malého energeťáku a dvoch kusov suchého pečiva (podľa toho, čo majú) a po cvičení spomínané sýtejšie jedlo s mäsom (podľa toho, čo mám blízko a je otvorené).

Zrejme by som viditeľnejšie výsledky dosiahol skôr, ak by som šiel podľa striktnejšieho programu, ale to by som skončil veľmi rýchlo. Fun is everything :)

 

Prečo fitko?

Na zníženie telesnej hmotnosti, spevnenie tela a vôbec hocijakého cieľa, ktorý chcete so svojím telom dosiahnuť, je spôsobov „mrte“. Opäť u mňa platí zásada robiť to, čo ma teší, aby som sa na dané miesto chcel vrátiť.

Fitko je pre mňa ako také ihrisko so železom. Za cenu dvoch lístkov do kina (je drahé, ale čo narobím) tam môžem ísť kedy chcem, ako často sa mi chce a môžem tam zostať tak dlho, koľko vydržím.

Otvorení sú fakt skoro celý deň, takže hocikedy si zmyslím, spakujem veci do batohu, sadnem na 98čku a odvezem sa na miesto činu :)

Odmenou mi je, že si môžem dopriať „pošušníčko“, aké mám rád a okrem pohľadu na samého seba v zrkadle, ktorého sa nezľaknem, aj paleta iných, občas prekvapujúcich praktických benefitov.

V robote sa ide na 12-ky, čo pre nepripravených predstavuje (minimálne spočiatku) riadnu záťaž. Vďaka cvičeniu to znášam citeľne lepšie, únavu väčšinou pocítim, až keď si cez pauzu sadnem. Vtipným vedľajším účinkom je, že som v práci privolaný pri silovejších úkonoch, ako napríklad vyložiť ťažšie krabice na vozík. Kto by to o mne povedal, že? :D

 

Náhľad do rutiny

Základ tvorí dobre zbalený batoh – oblečenie, uterák, zopár pomôcok na cvičenie a samozrejme nevyhnutné tekutiny, v mojom prípade veľká minerálka, najlepšie s vysokým obsahom vápnika a horčíka (okrem iných benefitov pomáha predchádzať kŕčom).

Neodsudzujem tých, ktorí si na plochu berú mobil, pre mňa by však bol nežiaducim rozptyľujúcim elementom.

Skrátka “nabehnem” oháknutý vo funkčnom oblečení (netrápte sa s fancy vecami, je len dôležité, aby boli z funkčného materiálu – posledné, čo chcete, je byť celý mokrý ako po ice bucket challenge) a začnem mojim základom – pár cvikov na ruky, nohy a chrbát, samozrejme bench a leg press. Podľa časových možností (či mám obmedzenie, odkedy dokedy môžem byť, aby som postíhal iné veci, alebo nie) a potreby si pridávam ďalšie cviky.

Finišujem, keď si cítim každú časť tela (to je môj prístup, iní majú radšej špecializované sessions napr. na ruky, nohy či plecia a pod.). Ako posledný si vždy dávam tento konkrétny cvik:

Tak v tichosti a nenápadne, ako som vošiel a potom cvičil (bez orgastických zvukov či ozvien mučenia), aj odchádzam. Prídem, odmakám si bez fanfár a potreby na seba upozorniť, a odchádzam.

Doma sa dám dokopy a do postele sa ukladám aj s miernym očakávaním, čo uvidím najbližšie, keď sa kuknem do zrkadla, či niečo nevystúpi zas o kúsok viac :)

Nepijem protein shakes a málokedy si kúpim proteinovú tyčinku. Radšej si doprajem normálne jedlo s obsahom bielkovín, či už mäso alebo strukoviny a pod. Nepoužívam ani iné doplnky výživy – jednak nestoja dve koruny, ako sa vraví, a treba dobre vedieť, ako ich správne užívať, aby pomohli k výsledku (plus nemám profesionálne ambície :).

Čiže počítanie, presné postupy, gaaah, zaváňa mi to striktným režimom, čo je jedna zo spoľahlivých ciest, ako ma od cvičenia a súvisiacich vecí odradiť. Poskladám si pestrú stravu z potravín a jedál, ktoré mi chutia, a ako to zafunguje, tak to zafunguje. Chcem sa cítiť dobre a nie ako na obhajobe doktorského titulu na Harvarde :D

 

Kapsaicín, moja láska

Keďže si málokedy viem povedať dosť vo vhodný moment, na ďalší deň viem často ledva vstať z postele. Teda vedel. Potom som objavil “zázrak” zvaný konská masť s chilli extraktom (zámerne neuvádzam značku, ide o pomerne rozšírený produkt).

Nejde o magický elixír, ktorý okamžite zbavuje od bolesti. Zložky z pagaštanu konského sa postarajú o samotný hojivý účinok na kĺby and co., zatiaľ čo kapsaicín (čiže látka, “vďaka” ktorej sú štipľavé papričky ohnivé) sa postará o potrebné prekrvenie. Preto po aplikácii vyzeráte, ako keby ste sa práve vonku spálili. Nebojte sa, to je jedno zo znamení, že účinkuje.

Plus máte pocit, že sa práve smažíte na grile. Páli to jak sviňa, ale tá úľava potom, my Džízs :D

Predovšetkým ďalší deň som schopný normálne fungovať, aj keď zvyšková trocha bolesti ostane.

Bezpečnostné upozornenie – po aplikácii si ruky umyte naozaj PORIADNE. Inak si môžete pri mimovoľnom poškrabkaní sa a podobne prichystať nepríjemné prekvapenie v podobe šialenej páľavy. Pri tej značke, čo momentálne používam, dokonca nemusí fungovať ani to. Stalo sa mi, že aj deň či dva PO ma niekde začalo svrbieť a logicky som sa poškrabal. O pár sekúnd oheň, nechápal som. Takže páni aj dámy, opatrne s tým :D

Zdroj obr.: Zápisky knihomolníka FB / Know Your Meme

 

Ešte trocha o motivácii

Prvý raz som sa pokúšal systematickejšie cvičiť zopár rokov dozadu, keď som ešte aktívne jazdil na bicykli. Neskôr som s tým sekol, chýbala vôľa aj motivácia.

Až s “novým” zamestnaním v Auparku, keď som po dlhšej dobe nerobil na viacerých miestach naraz (aka full job plus vedľajšie veci), som získal viac voľného času aj chuť robiť dačo pre seba. Reku, skúsim to znovu – nastavím si všetko tak voľne, ako sa dá a na prvé miesto šuchnem faktor “musí ma to baviť”.

Nielenže som sa do fitka vracal pravidelne, ale začali stúpať aj viaceré moje maximá – napr. môj obľúbený leg press na 225 kg a pod. Potom prišiel Covid a všetko sa zavrelo. Doma ma cvičiť nebaví, a tak som mimo občasných dlhších peších túr nevyvíjal výraznejšiu aktivitu. Všetky “gains” okrem stehien (tvarovo viacmenej ostali, silovo išli brutálne dole) odfrčali do tralala.

Znovuotvorenie fitness centier ma preto nesmierne potešilo. Prvých zopár návštev bolo drsných, bojoval som nielen s “chcením”, ale aj s omnoho nižšími váhami. Fast forward niekoľko mesiacov potom a spomínaný leg press mi vyskočil na 300 kg full sériu, teda momentálne 12 opakovaní a 250 kg je moja terajšia ukončovacia váha (začínam so 175 a pridávam po 25). Jasné, sú korby schopné aj vyšších čísel, nehovoriac o cifrách, keď sa do rovnice pridajú rôzne sťahovače na kĺby. Som však maximálne spokojný – o takýchto výkonoch by som si pred časom ani nepomyslel, že sú pre mňa reálne :)

Svoju terajšiu dovolenku tiež využívam aktívne. Snažím sa cvičiť každý druhý deň a zatiaľ sa mi darí plánu držať, aj keď to neni ľahké :) Pred nástupom naspäť do roboty si samozrejme hodím viac rest days za sebou O:)

 

Nebojte sa fitka

Možno si vravíte, čo by som tam ja vôbec robil, veď sa na mňa pozrite. Budú sa mi smiať. Nemá to zmysel.

Ale ****. Ak ste práve nenatrafili na pár buranov v nejakom malomestskom/dedinskom gyme, ktorí si potrebujú dokazovať svoju alfa pozíciu huhu ako gorily (ospravedlňujem sa týmto reálnym opiciam), tak sa vám nikto vysmievať nebude. Okrem toho, že väčšina ľudí ako tak ovláda základnú slušnosť, sú až príliš zabratí do svojho cvičenia, aby mali čas a energiu kukať a hodnotiť každého, kto sa mihne okolo.

Vy sa už vonkoncom hanbiť ani báť nemusíte. Uvedomte si, že všetci tí nabúchaní chlapi a vyšportované ženy tam nechodia ani deň, ani týždeň alebo mesiac. Vyzerajú tak, lebo viac rokov systematicky makajú a dodržujú rôzne pravidlá stravovania. Inak povedané, venujú tomu aj nemálo času.

Vy ste urobili prvý krok tým, že ste do fitka prišli a podľa možnosti sa aj zapísali na členstvo (alebo permanentku). Treba niekde začať, pravidelne pokračovať, napredovať a ak vydržíte dostatočne dlho, výsledky prídu.

Nenechajte sa odradiť faktom, že na začiatku budete dvíhať menšie váhy. Teraz sú menšie, časom zosilniete a zvládnete viac. Neponáhľajte sa, aby ste neskončili s nepekným zranením.

Ak niečo neviete, napr. si nie ste istí, ako sa správne používa niektorý stroj a pod., máte viacero možností – spýtate sa niekoho nablízku, prípadne obsluhy fitka, ak je v dosahu. Dnes sú mnohé mašinky tak user-friendly, že sa ich používanie dá pochopiť aj zo štítkov. Alebo skúste chvíľu pozorovať iných cvičiacich a následne by nemalo byť náročné napodobiť to, čo robili oni. V momentoch oddychu teda nie je zlé sa občas porozhliadnuť okolo seba, pozorovať a snažiť sa z toho odpozorovať drobnosti pre seba.

Ako sa vraví, nikto učený z neba nespadol, a to v mnohých ohľadoch platí aj vo fitku :)

 

Skúška správnosti

Pózovanie môže ľuďom cvičením (alebo celkovo bodybuildingom či fitness) nezasiahnutým pripadať mierne komické. Nejde ani o to nabehnúť na random miesto, zhodiť zo seba šaty (okrem spodného prádla) a upriamiť na seba pozornosť, že heeej, kukajte na môj progress (prípadne online ekvivalent).

Ani ja nemám túto ambíciu. Niektoré pózy, ktoré som odkukal z videí (sledujem zopár kanálov, najmä Nick Strength And Power), som len tak z prdele skúsil pred zrkadlom.

Na reálnych súťažných pódiách slúžia na to, aby ukázali rôzne svalové skupiny tela, pokiaľ možno z viacerých uhlov. V podstate na rovnaký účel môžu poslúžiť aj vám v súkromí.

Zopár základných póz plus niekoľko iných (inšpirácii sa medze nekladú) vám v zrkadle pomôže zhodnotiť, nakoľko napredujete k vašej spokojnosti. Prípadne si zaexperimentujte s rôznymi spôsobmi “zatnutia” svalov a uvidíte, do akej miery vyskakujú do popredia.

Celá táto “maškaráda” vám pomôže nielen všimnúť si, ako vaše svaly vyzerajú pri naťahovaní aj skracovaní, ale najmä vybudovať si spojenie medzi mysľou a svalmi.

Dostanete tak pomerne spoľahlivú “skúšku správnosti”. Ja som sa takto naučil, ako napnúť svaly horného chrbta a skontrolovať si, či cesta za V-taperom úspešne napreduje (so close now :) a momentálne si takýmto spôsobom overujem, či ten zradný zadný delt konečne začne dodávať celému deltovému svalu správny tvar.

 

Opatrnosť nikdy nezaškodí

Vďaka všakovakým strojom a multimašinke s kladkami je cvičenie bezpečnejšie a prístupnejšie. Ak sa predsalen preceníte a skúsite vyššiu váhu, ako zvládnete, zväčša stačí pustiť rukoväť a okrem omráčených ušných bubienkov sa vám nemusí dokopy nič stať.

Jednoručky alebo fixné obojručky zas stačí v najhoršom prípade pustiť na zem.

Sú však minimálne dva cviky, pri ktorých si treba dať veľký pozor.

Prvým je vyššie spomínaný drep s veľkou činkou položenou na trapézoch. Nerobte zo seba hrdinu, nakladajte si postupne a s rozumom. Keď už príde moment vyslobodiť činku zo stojana, neponáhľajte sa a dbajte na to, aby ste udržovali balans. Pri zakladaní naspäť si tiež dajte záležať.

Ak cítite, že nie ste schopný činku vytlačiť naspäť hore a bezpečne ju založiť, NENAKLÁŇAJTE SA DOPREDU, môžete si tak fajnovo dochrámať krk či utrpieť zranenie hlavy, a to naozaj nechcete.

Druhým je bench press (aka tlak na lavičke). Najväčšou istotou je mať alebo zohnať si spottera, teda človeka, čo vás bude istiť v prípade, že už činku nemáte silu založiť naspäť. Nie každý má však tento luxus, resp. nie je dostatočne “smelý”, aby oslovil niekoho neznámeho (hellou, introverti, zdravím vás :).

Bench press je asi jediný cvik, pri ktorom ak neviete, ako zlyhať, môžete veľmi ľahko poputovať z gymu rovno do nemocnice, alebo aj do márnice. Nesmejte sa, stať sa to môže.

Vysoko odporúčam si pozrieť videá podobné tomuto, aby ste vedeli, čo v núdzovej situácii robiť.

Predídete tak potenciálne strašidelným momentom. Pred asi týždňom som pred benchom robil niekoľko cvikov na plecia a ruky a zrejme som to trošku prehnal a presilil si niektoré svaly. Pri bench presse v poslednej sérii som si naložil svoje momentálne maximum a začal som prvú krátku sériu. Chystal som sa odložiť činku naspäť, ale reku dám ešte jedno opakovanie. Ibaže pravý lakeť náhle opustila sila v momente, keď som už bol skoro hore. Pokúsil som sa teda rýchlo dať činku na úchyty, neodhadol som však situáciu. V sekunde činka pomaly (len s čiastočnou kontrolou) padala na lavičku. Nejakým zázrakom (možno pohyb činky plus jej hmotnosť?) som sa “šuchol” kúsok dopredu a činka dopadla len pár centimetrov od mojej hlavy.

Venujte preto pozornosť aj takýmto “drobnostiam” a naučte sa, čo robiť, ak to nedávate.

Asi som to mal spomenúť hneď na začiatku tohto oddielu, ale buďte realisti, resp. začnite radšej s menšou váhou a ak sa vám zdá málo, pridajte si potom. Netrvá to dlho odhadnúť, odkiaľ a približne kam viete zájsť.

Je samozrejme skvelé, ak sa rozhodnete posúvať svoje možnosti a limity, but again, s rozumom. Ak momentálne zvládate napríklad 40 kg plus tyč, nebláznite spôsobom, že si pridáte ďalších 20. Skúste najprv povedzme 5. Dokážete aj potom s činkou + váhou bezpečne manipulovať? Ak nie, radšej sa zastavte, dokončite prípadne ešte jednu sériu s váhou, ktorú udvihnete, a skúste nabudúce. Pamätajte, zdravie máte len jedno :)

Ja som sa z tej miniinfarktovej situácie poučil. Hneď po príchode domov som si pozrel niekoľko videí. Nerobím sa zbytočne hrdinom, ak cítim, že už v rukách nemám dostatok sily, radšej preruším sériu a dám si krátku pauzu. Kúpil som si dva spevňovače na lakte, jeden tuhší na pravý a jeden voľnejší na ľavý. Jednak poskytujú dodatočnú oporu pri lifte a ku koncu série mi pomáhajú zhromaždiť dostatok síl, aby som činku bezpečne založil na miesto. Malá investícia pre veľkú dávku istoty :)

 

Auf dovidenia

Aj by stačilo mudrovania, že? Ak ste sa dostali až sem, samozrejme ďakujem za pozornosť a dúfam, že aspoň niekto z vás nájde motiváciu zodvihnúť svoju kráľovskú zadnicu a ísť si trošku do fitka zamakať. Alebo inde a inak, ak vás to baví.

Či už len kvôli spevneniu tela a zlepšeniu kondície alebo aby ste si prebudovali postavu (páči sa mi anglický výraz „physique“), fandím vám, aby ste to dotiahli tam, kam chcete a ešte ďalej.

Tento fist pump je pre vás :D

Zdroj obr. Pinterest / Napoleon Dynamite (film)

Teraz najčítanejšie

Miroslav Kizák

Metalista, ktorému nie je jedno, čo sa deje vo svete i doma :)))