Denník N

Pandémia už vraj všetky školy nezatvorí

Otvorenie školského roka na Základnej škole Hroncova 23 v Košiciach | Foto – TASR
Otvorenie školského roka na Základnej škole Hroncova 23 v Košiciach | Foto – TASR

Témy týždňa 30. 8. 2021 – 5. 9. 2021 | Pod hrozbou tretej vlny pandémie sa začal nový školský rok • Dostupnosť testov pre žiakov viazne pre školy i rodiny • Minister školstva prisľúbil viac peňazí na platy učiteľov i prevádzkové náklady škôl • Vysoké školy si budú o forme výučby rozhodovať samy

Výrok týždňa

Ak sme doteraz boli nastavení do módu vyhnúť sa nákaze za každú cenu, teraz sa máme úplne preladiť a prijať to, že naše neočkované deti nemajú šancu nenakaziť sa, ako fakt. To je mentálne salto, ktoré len tak hocikto nezvládne skočiť za jedny prázdniny. Samozrejme, že chceme, aby (nielen) naše deti chodili do školy. V tejto krajine je ešte stále veľa ľudí, ktorí chápu, že to je najdôležitejšia úloha na tento školský rok.“

Michaela Terenzani
novinárka, matka prváčky na ZŠ
komentári pre denník SME | 27. 8. 2021

 

Výber z udalostí

• Napriek silnejúcej tretej vlne pandémie koronavírusu školský rok odštartoval na všetkých školách prezenčne. Základné a stredné školy otvorili svoje triedy pre viac ako 706-tisíc žiakov a žiačok, z toho viac ako 65-tisíc detí nastúpilo do prvého ročníka ZŠ.

K novému školskému roku ministerstvo školstva zverejnilo materiál so základnými usmerneniami a odporúčaniami pre výchovno-vzdelávací proces. Je v ňom zahrnutý aj rozpis prázdnin a termíny testovania žiakov a žiačok 5. a 9. ročníkov (dostupné aj tu či tu).

Vybrané školy pri príležitosti nového školského roka opäť navštívili najvyšší ústavní činitelia. Prezidentka Zuzana Čaputová sa osobne prihovorila žiakom ZŠ Dubová v Bratislave. „Ak urobíte chybu, ak sa niečo nevydarí, to vôbec nevadí – každému sa to stáva, z chýb sa učíme a stávame sa múdrejšími. Škola nech je pre vás všetkých miestom inšpirácie a pohody. Učiteľkám, učiteľom a ďalším zamestnancom škôl želám veľa síl a energie pri plnení ich dôležitého poslania,“ zapriala prezidentka.

Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) navštívil modelovú ZŠ na Tomášikovej ulici v Bratislave spolu s ministrom školstva Branislavom Gröhlingom (SaS), ktorý nový školský rok otvoril aj na bratislavskej ZŠ na Železničnej ulici.

• Pri nástupe do školy, ale aj po každom prerušení školskej dochádzky na tri a viac dní, je potrebné sa v škole preukazovať písomným vyhlásením rodiča o bezpríznakovosti žiaka. Predloženie vyhlásenia je povinnosťou, ak nejde o školu v zelenom okrese.

Povinné je aj nosenie rúšok v škole. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) v tejto súvislosti apeloval na rodičov, aby deti poučili o správnej manipulácii s rúškom a umývaní si rúk. „Vhodnou komunikáciou prispejeme k ľahšiemu pochopeniu situácie dieťaťom. Dieťa bude vedieť, ako si chrániť svoje zdravie, a tým prispievať k ochrane zdravia svojich najbližších,“ zdôraznil ÚVZ.

To, ktoré deti majú výnimku z povinnosti nosiť v škole rúško či okolnosti testovania žiakov na ochorenie COVID-19, zhrnul portál Aktuality.sk. Opatreniam pre školákov sa venovali aj Hospodárske noviny. Na to, ako sa deti môžu čo najlepšie chrániť pred vírusom v denníku SME odpovedala pediatrička Eva Dzurillová i virológ Boris Klempa.

• Ešte počas letných prázdnin ministerstvo školstva ponúklo rodičom a školám možnosť objednať si antigénové či PCR testy pre deti. Pred otvorením školského roka minister Gröhling konštatoval, že záujem rodičov o dobrovoľné testovanie žiakov doma bol veľmi vysoký. „My sme vyčlenili prvé dva milióny testov, z ktorých sme už prvý balík distribuovali. Viacej sme nevedeli distribuovať z dôvodu kapacity okresných úradov,“ skonštatoval minister.

„Testy sme ešte nedostali a informácie z ministerstva máme také, že sa ich ďalšie dodanie zariaďuje. Takže sa to celé posúva,“ priblížila situáciu v praxi riaditeľka bratislavskej ZŠ Za kasárňou Monika Hulenová. „Zatiaľ nemali na sklade na okresnom úrade toľko testov, aby sa ušlo aj nám. Čakáme na dovezenie ďalších zo štátnych rezerv,“ pridala sa riaditeľka školy z Oravskej Polhory Jolana Tarčáková.

„Štátne hmotné rezervy tvrdia, že pokryli požiadavky ministerstva školstva. Najprv pre školy vyskladnili 2 milióny testov, v týchto dňoch pripravili ďalších 2,5 milióna. To však stále nepokrýva ani polovicu záujmu,“ sumarizoval v úvode školského roka Denník N.

• Nové pandemické pravidlá a odporúčania vyvolali aj kritiku. 21 organizácií v uplynulom týždni zverejnilo výzvu Dajme prednosť školám a aktivitám pre deti a mládež. Iniciátori navrhujú neobmedzovanie detí v rozvojových aktivitách, vytvorenie plánu kompenzačných opatrení či skrátenie karantény.

„Myslím, že karanténu pre deti musíme zmeniť. Diskutujem o tom s ministrom zdravotníctva aj epidemiológmi. To nastavenie je také, že by sme ju skrátili zo 14 dní na 10 dní. Desať dní je najdlhšia karanténa v okolitých krajinách. A myslím, že po piatich dňoch, keby išli na test a bol by negatívny, tak na šiesty a siedmy deň, kedy dostanú výsledok, by sa mohli žiaci vrátiť naspäť,“ zareagoval Gröhling.

• Minister zároveň v úvode školského roka zopakoval (napr. tutu), že už nedôjde k plošnému zatváraniu škôl. Podľa rezortu školstva je však pravdepodobné, že v okresoch s nižším podielom zaočkovaných budú ohniská nákazy a dôjde tam k zatváraniu tried.

„V prípade základných škôl ide o rizikové okresy Námestovo, Veľký Krtíš, Poltár, Rimavská Sobota či Gelnica – je tam výraznejší predpoklad, že budú uzatvorené jednotlivé triedy a prechod do dištančného vzdelávania,“ spresnilo ministerstvo.

• Na to, že s otvorením nového školského roka sa výrazne zvýšia kontakty medzi deťmi, upozornila aj iniciatíva Veda Pomáha – COVID-19, ktorá rodičom detí nad 12 rokov odporučila očkovanie. „Mládež vo veku 12 až 18 rokov, na rozdiel od menších detí, výrazne prispieva k šíreniu nákazy. Obzvlášť odporúčame očkovanie tínedžerom, ktorí majú súrodencov novorodencov, respektíve malé deti a príbuzných s vážnymi ochoreniami, napríklad po transplantácii orgánov, s autoimunitnými poruchami či nádorovými ochoreniami a mnohými ďalšími,“ uviedli vedci.

Zaočkovanosť detí vo veku od 12 do 17 rokov bola v uplynulom týždni na úrovni 22 %. Najvyšší podiel zaočkovaných detí je v okresoch Bratislava, Senec a Pezinok, najnižšia v Medzilaborciach, Gelnici, Revúcej, Rimavskej Sobote a vo Svidníku.

• Projekt na podporu očkovania mladých ľudí pod názvom Študenti študentom o očkovaní pod záštitou predsedu vlády v minulom týždni spustila Aliancia stredoškolákov. Iniciátori sa rozhodli šíriť do škôl osvetu o očkovaní prostredníctvom letákov a 300 dobrovoľníkov, ktorí majú o téme diskutovať so svojimi rovesníkmi.

Viac o iniciatíve pre Denník N hovoril prezident aliancie Kristián Krivda. Chceli by sme do tejto služby pozvať aj vysokoškolákov, ktorí majú ešte mesiac do začiatku semestra. Najmä študentov zdravotníckych odborov,“ priblížil Krivda s tým, že dobrovoľníci prejdú expertným školením.

V súvislosti s očkovaním Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Detský fond OSN (UNICEF) skonštatovali, že učitelia a ďalší zamestnanci škôl by mali dostávať vakcíny prednostne. Podľa oboch organizácií je kľúčové, aby prezenčné vzdelávanie prebiehalo aj napriek šíreniu nákazlivejšieho delta variantu koronavírusu.

• O pedagogických aj nepedagogických zamestnancoch škôl sa v uplynulom týždni diskutovalo v súvislosti s ich platovým ohodnotením. Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) vyzval k dokončeniu procesu zjednotenia financovania regionálneho školstva, a to aj vo vzťahu k škôlkam, základným umeleckým školám, školským klubom detí a ďalším školským zariadeniam.

Minister školstva na výzvu zareagoval konštatovaním, že pri tvorbe rozpočtu bude myslieť aj na navýšenie platov a normatívov. „Okrem toho uvažujeme nad príspevkami v rámci stabilizačných miest, pretože máme problémy v niektorých predmetoch,“ uviedol Gröhling. Druhá naša priorita je po desiatich rokoch zvýšiť prevádzkový normatív. Myslím si, že si to zaslúžia samosprávy, školy a následne aj riaditelia a žiaci, aby sme mohli obnovovať vnútro budov,“ dodal.

• Ministerstvo školstva informovalo, že pre vysoké školy vyčlenilo finančné prostriedky vo výške 15,5 milióna eur ako príspevok na kompenzácie dopadov pandémie. V súvislosti s nadchádzajúcim akademickým rokom štátny tajomník Ľudovít Paulis (SaS) dodal, že rozhodnutie o jeho organizácii rezort ponecháva na samotné školy. Tie sa rozhodnú, či výučba prebehne prezenčne, dištančne alebo hybridnou formou.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave už odsúhlasil podmienky prezenčnej výučby v zimnom semestri pre fakulty, ktoré pôsobia v bratislavských okresoch. Hlavný hygienik SR Ján Mikas zároveň avizoval prípravu usmernenia, z ktorého budú môcť školy vychádzať pri príprave na nový akademický rok. „Tieto všeobecné pravidlá si môže každá škola nejakým spôsobom upraviť. Môže si ich sprísniť alebo povedať si, že nejde v oranžovej fáze do 100 osôb ale iba do 50, či určiť, ako bude narábať so svojimi kapacitami internátu,“ objasnil hygienik.

„Náš prieskum ukázal, že 82 % ubytovaných študentov je očkovaných a ďalších 14 % sa pred začiatkom semestra očkovať plánuje. Máme preto dôvod predpokladať, že internáty budú bezpečným miestom na štúdium,“ priblížil rektor Univerzity Komenského v Bratislave Marek Števček.

Fungovaniu nového akademického roka sa venovali Hospodárske noviny a Konzervatívny denník Postoj (tutu).

• Ďalšie školské správy v skratke:

x Do aktuálneho svetového rebríčka najlepších vysokých škôl sa ako jediná slovenská univerzita dostala Univerzita Komenského v Bratislave, patrí jej 801.-900. priečka.

x Štátny tajomník rezortu školstva Paulis v uplynulom týždni vyhlásil, že nový návrh vysokoškolského zákona ministerstvo pripraví do konca tohto kalendárneho roka.

x Reportérka denníka Korzár Jana Ogurčáková pripravila ďalší zo série článkov o kontroverznej strednej odbornej škole v Trebišove. Ide o školu, ktorú Štátna školská inšpekcia posledné roky opakovane navrhovala vyradiť zo siete pre závažné pochybenia a na ktorú podala aj trestné oznámenie pre podozrenia zo spáchania subvenčného podvodu. Škola v tomto školskom roku funguje naďalej.

x Analytická jednotka Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) zverejnila výsledky analýzy, v ktorej posudzovala účinnosť projektu na zmiernenie dopadov pandémie pod názvom Spolu múdrejší. Podľa NKÚ sa doň zapojilo maximálne 30 % detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.

 

Všimli sme si

• Česká televízia pripravila nový desaťdielny seriál Ochránce, v hlavnej úlohe s Lukášom Vaculíkom. Ten v seriáli vystupuje ako Aleš Pelán, školský ombudsman.

„Pedagógov je v Českej republike okolo 150-tisíc. Niekoľko stoviek z nich sme už oslovili, boli to naši prví a veľmi dôležití diváci. Spoločne s Učiteľskou platformou sme ich pozvali na premietania a následné diskusie. (…) Na otázku, aké slovo náš nový seriál vystihuje, najčastejšie padala bezmocnosť, zodpovednosť, úzkosť a úplne najčastejšie – realita,“ povedal generálny riaditeľ ČT Petr Dvořák.

Autor námetu seriálu Tomáš Feřtek pre portál spoločnosti EDUin priblížil, akým témam sa jednotlivé epizódy venujú. Viac o seriáli porozprávali aj scenárista Matěj Podzimek a herec Lukáš Vaculík v podcaste Českej televízie Kavky.

• V úvode uplynulého týždňa v Maďarsku schválili požiadavku budapeštianskeho primátora Gergelyho Karácsonyho na usporiadanie referenda za zrušenie výstavby čínskej univerzity Fudan, ktorú podporuje premiér Viktor Orbán. Ak rozhodnutie úradu, ktorý povolenie vydal, nenapadne žiadna zo strán, začne sa so zberom 200-tisíc podpisov potrebných na uskutočnenie referenda.

• Kde robíme chyby pri učení dejepisu a prečo je potrebné prepájať minulosť, o ktorej sa učíme, s aktuálnym dianím v spoločnosti? Akú kvalitu majú učebnice dejepisu, ktoré dnes školy využívajú? Aj na tieto otázky v rozhovore pre Denník N odpovedá Alžbeta Śnieżko, didaktička dejepisu.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie