Bez reformy vzdelávania sa nepohneme
Jeden z kľúčových problémov slovenského zdravotníctva je dlhotrvajúci exodus zdravotníckych pracovníkov do zahraničia. Práve s ním súvisí akútny nedostatok zdravotníkov na Slovensku. Ďalším kľúčovým faktorom, ktorý negatívne ovplyvňuje personálne poddimenzované zdravotníctvo je absencia reformy vzdelávania.
Podľa údajov z roku 2019 hlásili spravodajské jednotky v ústavnej starostlivosti 1 312 chýbajúcich zdravotných sestier: oproti roku 2010 zhoršenie o 2,7 percenta. Za rovnaké obdobie narástol nedostatok lekárov o 8,5 percenta: chýba ich 1 127. A to v týchto dátach ešte nie sú zahrnuté reporty z VÚC, ktoré reportovali, že im chýba ďalších 1 532 lekárov a 1 762 zdravotných sestier. Ako von z konopy?
Posilnenie rezidenčného štúdia
Ak chceme trend odlivu zdravotníkov zastaviť musíme zmeniť paradigmu vo vzdelávaní už od stredných zdravotníckych škôl až po vysoké školy a postgraduálne vzdelávanie. Rezidentské štúdium pre všetkých absolventov medicíny musí byť nielen plne refundované, aby budúcim špecialistom nevznikali dodatočné náklady spojené so štúdiom, ale hlavne by malo poskytnúť skrátenie doby trvania špecializačného štúdia, aby sa zabezpečil príliv čo najviac špecialistov do systému a zároveň sa zamedzilo ich odchodu do zahraničia. Výchova budúcich špecialistov a ich následne uplatnenie sa vo vybraných špecializáciách je bytostne dôležitá otázka pre samotných lekárov, pacientov ako i pre celý zdravotnícky systém. Ministerstvo, nemocnice a všetci účastníci trhu bijú na poplach kvôli nedostatku lekárov, no napriek tomu sa kapacity pre postgraduálne štúdium skokovo nezvyšujú, čo je fatálnou a nevysvetliteľnou chybou. Úplne bazálnou logikou je, že ak máme niečoho nedostatok, tak zvýšime kapacity, čo sa deje vo všetkých segmentoch trhu, bohužiaľ s výnimkou rezidenčného štúdia.
Zmena do predošlého stavu
Trpíme i nedostatkom kvalifikovaných sestier, ktoré okrem iného zapríčinila i zmena klasifikácie pri štúdiu praktickej sestry na zdravotníckeho asistenta, ktorý nemá v očiach potenciálnych študentov dostatočný cveng a prestíž. Študenti po absolvovaní oboru zdravotníckeho asistenta musia v princípe nutne pokračovať v ďalšom štúdiu a musia dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie minimálne prvého stupňa. V opačnom prípade ich za zdravotné sestry nepovažujeme. I z toho dôvodu je potrebné slová „zdravotnícky asistent“ nahradiť vo všetkých príslušných zákonov slovom „praktická sestra“.
Nechýbajú nám len zdravotné sestry, ale i sanitári. Pre pokrytie dopytu nemocníc po sanitároch je nutné legislatívne upraviť minimálne kvalifikačné požiadavky v odbore sanitár nielen podľa vzoru z ČR. Ale hlavne s legislatívou EÚ. Akreditovaný kurz sanitára trvá v ČR 180 hodín (100 hodín teoretická príprava, 80 hodín praktická príprava). Súčasný stav na Slovensku je nezmyselne prísny. Sanitár musí mať podľa aktuálnej legislatívy ukončené stredoškolské vzdelanie v odbore sanitár. Ak preberieme český model, tak dokážeme za nepomerne kratšiu dobu a nižšie náklady získať nových sanitárov.
Po ďalšie je potrebné umožniť vznik novým pozíciám, ako je napríklad asistent lekára, podobne ako tomu je napríklad vo Veľkej Británii. Pre vytvorenie takejto pracovnej pozície je potrebné nastaviť minimálne kvalifikačné požiadavky tak, aby stačili tri roky lekárskej fakulty. Ak niekto neabsolvuje lekársku fakultu a má skončené minimálne tri roky, mohol by prevziať kompetencie ošetrovateľstva, klinické a manažérske a ostať v systéme, prípadne vytvoriť nové kompetencie. Teraz študenti, ktorí absolvovali tri roky medicínskeho štúdia zo systému odchádzajú a nie je možné zamestnať ich na žiadnej zdravotníckej pozícii v prípade, že nemá stredoškolské zdravotnícke vzdelanie.
Potrebné legislatívne zmeny tu však nekončia a je nutné zmeniť i vzdelávanie v programe Master of Public Health. Je žiadúce upraviť legislatívne normy tak, aby záujemcovia o štúdium MPH mohli byť zaradení do špecializačnej prípravy MPH aj v prípade, že už sú zaradení do špecializačnej prípravy v niektorom z klinických odborov, nakoľko sa jedná o špecializáciu manažérsku nie medicínsku. Je potrebné zrušiť aj bizarnú reguláciu, ktorá zakazuje študovať program MPH tým, ktorí pracujú mimo územia SR.
Evergreen zahraničných zdravotníckych pracovníkov.
Ani ak sa schvália všetky vyššie uvedené zákony, tak i napriek tomu sa nevyhneme zjednodušeniu legislatívy pre zdravotnícky personál prichádzajúci z tretích krajín. Ak na Slovensku príde lekár, ktorý svoju odbornú prax vykonával hoc i desať rokov, dokým si nespraví aprobačnú skúšku, tak nesmie vykonávať svoje povolanie, pričom kritériá aprobačných skúšok sú nastavené príliš prísne, čím príliv zdravotníckeho personálnu spomaľujeme a potenciálnych zdravotníckych pracovníkov demotivujeme k tomu, aby si Slovensko vybrali ako svoj nový domov. Byrokracia je danajský dar, ktorý strpčuje život azda všetkým obyvateľom Slovenska. Našťastie však málokto musel čeliť byrokratickej mašinérii na cudzineckej polícii. Zahraniční pracovníci si musia vybaviť povolanie na pobyt, čo sú často hotové galeje.
Zmeny v zdravotníckom systéme sú nevyhnutné a rozhodne nemáme času nazvyš. Už totiž nie je ani len o päť minút dvanásť, ale čas pokročil.
