Denník N

3 zistenia o stredoškolákoch z Ekonomickej olympiády

Poslaním Ekonomickej olympiády je prispievať k zlepšeniu znalostí mladých ľudí v oblasti ekonómie a finančnej gramotnosti. Nielen preto, aby malo Slovensko vo vedení kompetentných ekonómov, ale aj preto, aby „obyčajní“ pracujúci či podnikatelia nielen mechanicky platili účty, dane a šetrili si na dôchodok, ale aj ako občania rozumeli základným zákonitostiam verejných financií. Bez týchto znalostí nebudú schopní robiť racionálne a informované (najmä volebné) rozhodnutia a teda ideál občianskej spoločnosti zostane naďalej len vzdialeným ideálom.

V Ekonomickej olympiáde preskúšavame vedomosti z ekonómie a financií u stredoškolákov v štyroch  kolách – v školskom, do ktorého sa zapojilo tento rok až 8500 študentov z celého Slovenska, v krajských kolách, v celoslovenskom finále, do ktorého postúpilo 50 najlepších riešiteľov zo všetkých krajov a v medzinárodnom finále, v ktorom súťaží pätica najúspešnejších študentov z každej zapojenej krajiny. Sprievodným pozitívnym efektom zapájania sa do Ekonomickej olympiády je zvyšovanie záujmu o (samo)štúdium ekonómie medzi mladými ľuďmi, a tiež neformálne vzdelávanie skrze sprievodný program krajských a celoslovenských kôl, ktoré zastrešujú analytici z INESS.

Každým rokom z tisícov vyplnených testov získavame komplexnejší prehľad o stave ekonomickej a finančnej gramotnosti, o silnejších a slabších stránkach vo vedomostiach stredoškolákov zapojených do Ekonomickej olympiády. Z analýzy písomných testov 50-tich finalistov tohtoročnej olympiády vyplynulo niekoľko zaujímavých zistení a postrehov. Prinášame vám 3 z nich.

1. Mladí ľudia majú skreslenú predstavu o verejných výdavkoch
Najčastejšia chyba v písomnom teste sa týkala slovenských verejných financií. Na otázku, čo z vymenovaných je najväčšou položkou verejných výdavkov, odpovedalo až 78 % študentov nesprávne. Väčšina z nich si myslí, že jednou z najväčších položiek štátnych výdavkov sú dávky v nezamestnanosti. Tie pritom v skutočnosti tvoria v rozpočte 4-krát menší výdavok, ako napr. dotácie do poľnohospodárstva, ktoré patrili tiež medzi možnosti.

Prehľad o verejných výdavkoch a ich proporciách je v spoločnosti značne skreslený, čiastkový obraz o nich si tvoríme hlavne z médií, pričom uchopenie výdavkov v miliónoch a miliardách je náročné, keďže ide o sumy, ktorých sa bežný smrteľník v živote nedotkne. Ako praktická pomôcka pre lepšie pochopenie výdavkov štátu slúži Vesmír verejných výdavkov ako jeden z nástrojov projektu Cena štátu. Vesmír vo forme plagátu graficky proporčne znázorňuje každoročné výdavky všetkých zložiek verejnej správy, štruktúru verejných príjmov a taktiež výšku štátneho dlhu. Vďaka tomu môžete zistiť, na čo štát míňa vybraté dane, koľko stojí ktoré ministerstvo, či ktoré výdavky medziročne stúpli, resp. klesli. Vesmír verejných výdavkov slúži ako učebná pomôcka pri vyučovaní ekonómie a financií na hodinách občianskej náuky, ale tiež ako pomôcka bežnému občanovi, ktorý sa zaujíma o to, ako sú jeho dane a odvody použité.

2. Iba 40 % preskúšaných študentov vie, ako sa počíta HDP
Aj keď je hrubý domáci produkt najčastejšie používaným ukazovateľom v makroekonómii, iba necelá polovica finalistov dokázala správne odpovedať na otázku, čo sa do HDP započítava a čo už nie. Najčastejšiu chybu robili študenti v dvojitom započítaní medziproduktu, no mnohí do HDP tiež nezapočítali výdavky súkromného sektora.
Napriek tomu, že je HDP všeobecne zaužívaným a pomerne jednoduchým ukazovateľom ekonomickej výkonnosti krajín, málokto vie, ako sa počíta, či to, aký je rozdiel medzi ním a skutočným bohatstvom krajiny. Práve logika a metóda výpočtu napovedia viac o tom, čo sa skrýva za správami o ekonomickom raste, poklese či výške HDP.

3. 60 % študentov pozná riešenia na problémy dôchodkového systému
Jedna z častí písomného testovania bola zameraná na analýzu rizík súčasného dôchodkového systému.  Finalisti mali zároveň zhodnotiť pozitívne a negatívne dôsledky zavedenia dane z dôchodku.
Pozitívnou správou na záver tohto textu je, že až 60 % finalistov pozná hlavné riziko dôchodkového systému, ktorým je  udržateľnosť financovania dôchodkov vzhľadom na starnutie obyvateľstva. Stredoškoláci poznali aj možné riešenia tohto problému, ako napríklad zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, zníženie dôchodkov či reforma smerom k individuálnemu sporeniu.

Z toho môžeme dedukovať, že väčšina študentov je dobre informovaná a problémoch, ktoré sa ich budú priamo dotýkať v ich produktívnom a postproduktívnom veku. Títo mladí ľudia si (na rozdiel od niektorých politikov) uvedomujú, že aj keď solventnosť Sociálnej poisťovne je problémom budúcnosti, nepopulárne riešenia je potrebné do verejnej politiky priniesť už dnes.

Výsledky súťažiacich v Ekonomickej olympiáde nám každoročne podávajú obraz o stave ekonomickej finančnej gramotnosti medzi stredoškolákmi. Najväčší úžitok však prinášajú samotným študentom a ich pedagógom, ktorí sa na základe porovnania vlastných výsledkov s celoslovenskou konkurenciou a spätnej väzby môžu posunúť medzi špičku študentov ekonómie nielen na Slovensku. Pre nás je najdôležitejším zistením, že počet stredoškolákov, ktorí sa chcú dobrovoľne učiť viac ako od nich vyžaduje sylabus občianskej náuky, je na Slovensku každým rokom viac. Veríme, že aj vďaka Ekonomickej olympiáde posunú svoje poznanie výrazne vpred.

Prihlasovanie do 5. ročníka Ekonomickej olympiády je spustené. Prihlasovací formulár ako aj všetko potrebné informácie nájdete na www.ekonomickaolympiada.sk

Teraz najčítanejšie