Denník N

Na 11. september nikdy nezabudnime a vezmime si z neho to, čo nám môže pomôcť v budúcnosti

Photo by Alex Wroblewski/Getty Images)

V čase, keď píšem tieto riadky, sa na druhej strane Atlantického oceána odohráva niekoľko spomienkových ceremónií za účastí vrcholných politikov. Dnes je presne 20 rokov od najhoršieho teroristického útoku v dejinách, od najväčšieho teroristického útoku na Spojené štáty americké, od teroristických útokov 11. septembra 2001. Teroristi z Al-Káidy uniesli krátko po štarte štyri linkové prúdové lietadlá, s ktorými vrazili do oboch veží Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku, ktoré sa o pár desiatok minút zrútili, a do budovy Ministerstva obrany USA Pentagonu vo Virgínii. Štvrté lietadlo sa po hrdinskom pokuse pasažierov o prevzatie kontroly nad strojom zrútilo do poľa neďaleko mesta Shanksville v štáte Pensylvánia. Malo namierené smerom do Washingtonu DC, cieľom teroristov bol zrejme Biely dom alebo Kapitol.

Výsledok poznáme všetci. Celkovo zahynulo 2977 ľudí. Množstvo ľudí prišlo v okamihu o blízkeho člena rodiny, priateľa, alebo niekoho, koho osobne poznali. Išlo o bezprecedentný útok nielen na najsilnejšiu globálnu mocnosť a najväčšiu svetovú ekonomiku, ale aj na modernú spoločnosť a celkový spôsob života ľudí na západe. Hoci útoky trvali pomerne krátko, svet už po nich nikdy nebol taký ako predtým. Ich následky nás sprevádzajú až dodnes. Prakticky odštartovali 21. storočie, v ktorom ľudia zistili, že život a svet môžu byť ešte komplikovanejšie a nebezpečnejšie ako v minulosti.

Útoky zasiahli celý svet. Existujú štúdie, ktoré hovoria o tom, že množstvo ľudí si aj dnes presne pamätá na okamih, kde boli a čo robili v momente, keď sa o útokoch dozvedeli. Aj ja sám, hoci som mal iba 7 rokov, si na tieto silné chvíle pamätám. Prezident Biden v nedávno vydanom exekutívnom príkaze požadujúcom odtajnenie niektorých vyšetrovacích spisov o 11. septembri spomenul, že ide o udalosť, ktorá aj po 20 rokoch silno rezonuje v životoch mnohých ľudí a v americkej spoločnosti celkovo.

Z politického hľadiska útoky odštartovali medzinárodnú vojnu proti terorizmu pod vedením USA. Nasledovala intervencia do Afganistanu na konci roka 2001 a pád vlády Talibanu. V roku 2003 sa začala vojna v Iraku a pád vlády diktátora Saddáma Husajna. USA rozšírili svoju vojenskú a spravodajskú prítomnosť nielen na Blízkom východe, ale po celom svete. Začala sa éra vlády národnej bezpečnosti, v ktorej sa množstvo vecí vrátanie súkromia jednotlivca začalo podriaďovať snahe o predchádzanie teroristickým útokom. V roku 2011 USA dolapili a zabili vodcu Al-Káidy Usámu bin Ládina, strojcu útokov z 11. septembra. Medzitým sa začali objavovať stále nové ohniská terorizmu, ktoré vznikali najmä vo vojnových, konfliktných a slabo rozvinutých oblastiach Blízkeho východu a Afriky: v Sýrii, Jemene, Somálsku, Líbyi. Boj proti terorizmu trvá dodnes. Zvlášť po odchode amerických vojsk z Afganistanu spred pár dní a po prevzatí kontroly nad krajinou Talibanom existuje podstatné riziko, že skupiny ako Islamský štát si môžu nájsť nové základne, výcvikové centrá a organizačnú bázu.

Tento príspevok má za cieľ dve podstatné veci. Cez pripomenutie si udalostí, ktoré sa na východnom pobreží USA odohrali pred 20 rokmi, si chcem uctiť pamiatku všetkých obetí a vyjadriť hlbokú úprimnú sústrasť všetkým pozostalým. Druhým cieľom je odprezentovať niektoré názory bývalého britského premiéra, ktorý zastával funkciu predsedu vlády v čase útokov na USA a v čase začínajúcej vojny proti terorizmu, Tonyho Blaira. Myslím si, že pre dnešný svet sú veľmi dôležité a zaujímavé.

Blair tvrdí, že islamizmus zostáva na západe najdôležitejšou bezpečnostnou hrozbou. Taktiež tvrdí, že neštátne teroristické subjekty môžu v budúcnosti zaútočiť cez bioterorizmus, čo je obzvlášť zaujímavé v dnešnom pandemickom kontexte. Blair tiež vyzval prezidenta USA Joea Bidena, aby naliehal na demokratické vlády, aby nestratili dôveru v používanie vojenskej sily na obranu ale tiež na export svojich hodnôt. Naznačil, že radikálnemu islamizmu nemožno čeliť iba útokmi dronov, sledovaním a špeciálnymi silami, ako to naznačuje súčasný americký prezident, ale môže byť vyžadovaná aj kombinácia tzv. tvrdej a mäkkej sily. Dodal: „Pre mňa je jedným z najalarmujúcejších vývojov v poslednej dobe pocit, že západu chýbajú schopnosti formulovať stratégiu. Že jeho krátkodobé politické imperatívy vytlačili priestor pre dlhodobé myslenie.” Povedal, že je hlboko znepokojený tým, že severná Afrika a Sahel predstavujú budúcu bezpečnostnú hrozbu pre celú Európu, pričom uviedol, že „nemáme kapacitu pomôcť týmto krajinám ovládať ich priestor alebo sa postaviť na nohy“. „Necháme situáciu chradnúť, pokým sa k nám odtiaľ nedostanú vlny extrémizmu a vlny migrácie, alebo sa tým konečne začneme zaoberať?“

Terorizmus a extrémistické ideológie zostávajú aj po 20 rokoch od 11. septembra 2001 výzvou nielen pre USA, ale aj pre našu Európu a pre celý svet.

Prajme si, aby nielen náš odpor voči terorizmu a ústa k slobode a demokracii, ale aj empatia, súdržnosť a solidarita, ktorú USA a svet bezprostredne po útokoch zažili a na ktorých vieme ako ľudia aj ako spoločnosť pracovať aj dnes, vydržali a sprevádzali nás aj v budúcnosti.

Teraz najčítanejšie

Jakub Feltovič

Jakub Feltovič sa narodil v roku 1994 v Prešove. Prispieva blogmi o domácej i svetovej politike, medzinárodných vzťahoch, ekonomike, vede a klimatickej kríze. Usiluje sa o úspešnejšie, modernejšie, prodemokratické a proeurópske Slovensko bez klamúcich a nečestných politikov, karieristov, oportunistov, nezodpovedných populistov a nebezpečných extrémistov. Zasadzuje sa o rozvoj stredopravého politického spektra a kresťanskej demokracie. Zasadzuje sa o budovanie modernej, jednotnej, spravodlivej a ekonomicky, hospodársky i vojensky silnej a sociálne solidárnej Európskej únie. Jakub Feltovič was born in 1994 in Prešov. He contributes blogs on domestic and world politics, international relations, the economy, science and the climate crisis. He strives for a more successful, modern, pro-democratic and pro-European Slovakia without deceptive and dishonest politicians, careerists, opportunists, irresponsible populists and dangerous extremists. He advocates the development of the center-right political spectrum and Christian democracy. He advocates the building of a modern, united, just and economically and militarily strong and socially cohesive European Union.