Hlások Petra Pellegriniho.
Príde mi čudné, ďakovať pri poklese o 3% za dôveru. Najmä ak 40% respondentov v zásade nemá chuť ísť k voľbám. Pellegrini stráca a polovica z nich už našla cestu späť (k Ficovi), pre tú druhú zostáva sklamanie zatiaľ intímnou záležitosťou. Niekde tu sa skrýva potenciál ďalšieho Ficovho rastu aj v prípade, že ostatní už nebudú preferenčne klesať. Pelle nemá témy a aj opakované referendum bude nakoniec prehrou Roberta Fica … teda ak platí, že opakované akcie mávajú slabšiu odozvu ako tie pôvodné. Verbálna zručnosť bez obsahu býva zradná a evergreen “keď som ja bol predsedom vlády“ … hmmm.
Robert Fico relativizuje a spochybňuje. Ak sa skutok stal, tak pod nátlakom, inovovaná to stratégia onoho “skutok sa nestal“. Porovnávanie s neporovnávateľným a hrubozrnný folklór na adresu tých, ktorí ho ohrozujú. Emócia ako kategória (triednej) pravdy a pravda ako kategória moci. Prebúdzanie tých, ktorí už neverili v návrat. Majster poriadok našiel svoj etalón špiny a možno prišiel čas, aby “etalón“ (obrazne) osedlal bájneho Pegasa a priniesol “informačné svetlo“ do udalostí hodné povesti, ktorá ho predchádza. Korupcia slobodou ako vyšší stupeň korupcie peňazí. Poznanie, že rozkrytím algoritmov sa možno “vykúpiť z hriechov“ ako finále poznania, že druhá strana je v obraze, len to chce počuť nahlas.
Ak platí, že “tolerancia je podozrenie, že druhá strana by mohla mať pravdu“, potom Ficovo správanie je výsledkom opačného procesu. Procesu získavania istoty, že ho nemá kto ohroziť. V rámci príbehu o žabe striehnucej na mušku sme sa dostali po úroveň hada, chystajúceho sa uloviť žabu pred ním. Ak orla sledujúceho z výšku pohyb hada nahradí bájny Pegasus, príbeh môže mať svoje pokračovanie. V opačnom prípade sa had nasýtil a orol … uzavrel s hadom dohodu o neútočení.
Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých som pri hodnotení aktuálneho Focusu nespomenul a želám daždivý deň.
