Denník N

Ako pandémia ovplyvnila dohľad nad zdravím, ale aj potvrdila roky vedeckých zistení o epidemiológií gastrointestinálnych patogénov

zdroj: rawpixel.com
zdroj: rawpixel.com

Mnohé protipandemické opatrenia dopomohli k zníženiu prípadov ochorenia COVID-19. Avšak pandemia ovplyvnila aj mnoho iných oblastí verejného zdravotníctva, ako napríklad rutinný dohľad nad zdravím populácie (eng. Health Surveillance). V akademickej publikácii, ktorá nám bola publikovaná koncom augusta, sme poukázali na to, ako rozdielne pandémia ovplyvnila monitorovanie aktivity dvoch najčastejšie sa vyskytujúcich gastrointestinálnych patogénov. Rozdiely, ktoré sme pozorovali, vo veľkej miere vyplývali z doterajších poznatkov o ich epidemiologií a to je oblasť, na ktorú sa zameriava aj tento článok.

Na začiatok si predstavíme našich hlavných aktérov – norovírus a Kampylobakter. Norovírusy spôsobujú krátkodobé, ale zato intenzívne gastrointestinálne symptómy, ako hnačka a zvracanie. Práve norovírusy sú často príčinou črevnej chrípky, ako túto chorobu ľudovo nazývame. Sú známe rýchlosťou šírenia z človeka na človeka, čo môže následne viesť k vzniku lokálnych epidémií najmä v polo-uzavretých priestoroch, ako sú nemocnice, školy a domovy dôchodcov. Tesne pred pandémiou v decembri 2019 bol zvýšený výskyt norovirusových infekcií hlasený aj na Slovensku, napríklad v Banskobystrickej nemocnici, kde ochoreli pacienti aj personál. Ďalej sa norovírus môže do tela dostať z prostredia alebo cez potraviny, ako čerstvé ovocie a zelenina.

Kampylobakter je bakteriálny patogén, ktorý sa naopak primárne vyskytuje v nesprávne spracovaných potravinách živočíšneho pôvodu, ako rôzne druhy mäsa a mlieko. Tak, ako v prípade norovírusov, aj pojem Kampylobakter zahŕňa viaceré druhy mikroorganizmov. Väčsina z nich je citlivá na zmeny prostredia (napr. vyššia teplota) a výskyt je skôr sporadický, pričom hromadné ochorenia sú ojedinelé.

Obrázok bol vyrobený v programe Canva a je založený na úvode a diskusii nášho článku v PLOS ONE. Zdroje k jednotlivým tvrdeniam: Norovírus (*1, *2, *3, 4), Kampylobakter (*5, *6, *7)

Možno si kladiete otázku, čo majú spoločné mikroorganizmy, spôsobujúce hnačkové ochorenia, s ochorením dýchacích ciest COVID-19? Epidemiológia infekčných chorôb sa zaoberá okrem iného aj hľadaním opakujúcich sa vzorov v prenose chorôb. Podobnosť alebo odlišnosť širenia jednej infekcie oproti inej je nezávislá od konkrétnych symptómov. To nám v prípade pandémie nového koronavírusu umožňuje pozorovať, čo sa stane s aktivitou iných mikroorganizmov. Hypotéza je jednoduchá, patogény, ktoré sa šíria podobne ako nový koronavírus, budú viac reagovať na opatrenia proti novému koronavírusu a naopak. V našom prípade, norovírus je podobnejší novému koronavírusu najmä kvôli šíreniu pomocou kontaktu z človeka na človeka. Kampylobakter teda slúži ako “kontrolná skupina”, kde očakávame, že pokles potvrdených prípadov bude nižší a aj kvalitatívne odlišný.

Avšak v praxi to nie je také jednoduché, keďže s pandémiou sa nespájajú len samotné protipandemické opatrenia, ale aj zdržanlivosť voči návšteve lekára, znížená kapacita na bežné mikrobiologické testovanie a podobne. Preto naša štúdia nie je experimentálnou, ale kvazi-experimentálnou. Tieto skreslenia sme čiastočne zohľadnili aj v našom štatistickom modelovaní, pomocou ktorého sme overili naše predpoklady o tom, ako sa pandémia prejaví v rutinnom monitorovaní norovírusu a Kampylobaktera.

Podstatou štatistického modelu bolo vytvoriť odhad pre potenciálnu budúcnosť resp. alternatívnu realitu bez pandémie a porovnať ju s tým, čo sa naozaj stalo. Na grafe nižšie môžete vidieť výsledok založený na dátach z Anglicka. Fialová prerušovaná čiara vyznačuje očakávaný počet potvrdených prípadov a zelená plná čiara je skutočne zaznamenaný počet. Až do polovice marca tieto čiary cestovali spolu, no potom, ako sa v Anglicku objavilo prvé úmrtie na COVID-19, vidíme pokles potvrdených prípadov norovírusu (N) aj Kampylobaktera (C).

Odhadovaný počet potvrdených prípadov norovírusu (N) a Kampylobaktera (C) v Anglicku počas prvých 30 mesiacoch pandémie COVID-19. (https://doi.org/10.1371/journal.pone.0256638.g002)

Naša analýza, tak ako sme predpokladali na základe predošlých epidemiologických výskumov, ukázala, že počet potvrdených prípadov norovírusu bol počas pandemie výrazne nižší, ako to, čo by sme očakávali bez pandémie. Na druhej strane, počet potvrdených prípadov infekcie Kampylobaktera bol znížený výraznejšie len na začiatku pandémie a neskôr sa aktivita vrátila takmer na pôvodnú úroveň. Na základe našej analýzy teda môžeme povedať, že dopad pandémie bol rozdielny, pričom počet laboratórne potvrdených prípadov norovírusu bol ovplyvnený viac. Existuje viacero dôvodov pre tieto výsledky, vrátane rozdielov v šírení nákazy, ale aj v právnej úprave o povinnosti nahlasovať dané mikroorganizmy.

Ako som spomínala na začiatku, prevládajúcim spôsobom šírenia norovírusu je prenos z človeka na človeka (podobne ako nový koronavírus). To znamená, že prevenčné opatrenia proti ochoreniu COVID-19, ako je zvýšená hygiena rúk a celková hygiena v sociálnych a zdravotníckych zariadeniach by mohli viesť aj k trvalému zníženiu prípadov norovírusu. V súvislosti s právnou úpravou nahlasovania patogénov, nahlasovanie norovírusu v Anglicku je skôr dobrovoľné, zatiaľ čo Kampylobakter nahlásený byť musí. Dobrovoľné nahlasovanie môže viesť k tomu, že v časoch vysokej záťaže zdravotníctva (napr. pandémia) sú patogény ako norovírus odsunuté na druhú koľaj. To následne negatívne ovplyvňuje počty zozbieraných dát.

Ak máte záujem dozvedieť sa o viac, môžete si prečítať originálny článok v angličtine s názvom “Differential impact of the COVID-19 pandemic on laboratory reporting of norovirus and Campylobacter in England”, ktorý je dostupný v časopise PLOS ONE.

 

Autorka, Nikola Ondríková, je doktorandkou na University of Liverpool v odbore Infekčných Chorôb, kde sa zameriava na využitie dátovej vedy a štatistiky v oblasti monitorovania norovírusu (črevnej chrípky). V tejto oblasti už získala titul Master of Research. Predtým pracovala ako dátová vedkyňa na Slovensku.

Nikola pôvodne študovala (Mgr.) Kognitívnu Vedu na Univerzite Komenského (Matfyz), k čomu ju doviedol záujem o výskum a umelú inteligenciu počas štúdia (Bc.) Psychológie na Trnavskej Univerzite.

 

___

Viac informácií o Žijem vedu nájdete tu, na Facebooku na stránke Žijem vedu, na TwitteriLinkedIne alebo Instagrame.

 

Teraz najčítanejšie