Denník N

Potrebujú politici extra ochranu pred svojmi kritikmi?

Aliancia fair-play podcast

Ministerstvo vnútra plánuje zaviesť pokuty do 500 eur pre tých, čo verejných činiteľov urážajú pre ich prácu. Ide o dobrý nápad? Začneme si po odstránení menoviek z policajmých uniforiem trénovať pamäť na čísla?

Podcast Aliancie fair-play Keď je o čom nájdete aj na:
Podbean – SpotifyPodcasty GoogleDeezerRSS

Editovaný/skrátený prepis epizódy podcastu:

Dobrý deň dámy a páni,

ak  v budúcnosti na sociálnej sieti verejne urazíte ministra, či poslanca lebo si myslíte, že vo funkcii robí nezmysly, mali by ste dostať pokutu až do výšky 500 eur.
Žiaľ, nejde o nápad z Bieloruska – je to predstava slovenského ministerstva vnútra, ktorú sa rozhodlo uzákoniť. Vážne. Ministerstvo vedené nominantmi strany, ktorá má v názve „obyčajní ľudia“, inovatívne vymýšľa nové spôsoby, ako trestať kritikov papalášov.

*  *  *

V súčasnosti zákon o priestupkoch nerozlišuje, či obeťou urážania je bežný človek, alebo špičkový politik. Ak sa preukáže, že ste niekomu ublížili na cti tým, že ste ho urazili alebo vydali v posmech, môžu vám uložiť pokutu do výšky 33 eur. To má zostať nezmenené.

Ministerstvo vnútra však vymyslelo nový paragraf, podľa ktorého by bolo možné uložiť pokutu až 500 eur pre toho, uráža verejného činiteľa pre výkon jeho právomoci. Teda napríklad ministra za to, aké zákony ako minister predkladá, prípadne akým spôsobom hospodári s peniazmi na ministerstve.

Teda… urážanie verejného činiteľa (tak ako kohokoľvek iného) bude stále za maximálne 33 eur, urážanie verejného činiteľa pre výkon jeho funkcie môže vyjsť aj na 500. Paradoxne teda môžete obísť podstatne lepšie, keď politika urazíte nekonkrétne bez ďalšieho komentára, ako keď po urážke bude nasledovať aj vysvetlenie príčiny vašej frustrácie. Ešte pripomeniem, že o priestupkoch nerozhoduje nezávislý sudca, ale na to určený štátny úradník platený ministerstvom vnútra.
Samozrejme, zákon predpokladá, že bude rozhodovať nezaujato.

Celý ten nápad je dosť chorý. Vidno to z toho, že na jednej strane máme proces, kde úradník trestá vinníkov a ukladá pokuty. Tam  sa presadzuje snaha chrániť politikov pred ich kritikmi.

Na druhej strane máme aj iný proces. Pri ňom sa netrestajú vinníci, ale rieši sa odškodnenie dourážaných obetí. A tieto spory ohľadom poškodzovania dobrého mena rozhodujú súdy. A tam – v sporoch ohľadom dobrého mena- je prístup k politikom úplne opačný. Uplatňuje sa totiž pravidlo, že politik by mal strpieť väčšiu mieru kritiky, dokonca aj viac expresívne vyjadrovanie a väčšie zásahy do súkromia než bežný človek. O túto zásadu sa pri rozhodovaní opiera aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Iste, popri dianí na polícii, prokuratúre a súdoch je téma možného 500 eurového trestu prkotina. Nie však nedôležitá. Ide o zásah do slobody slova a obmedzuje slobodnú diskusiu podobne ako odrezávanie médií od zdrojov informácií.
Uzákoňovanie postupov na trestanie kritikov konania mocných je stavanie cesty do pekla totality. Keď sa uzákoní táto „drobnosť“ bez väčšieho rozruchu, čo bude nasledovať? Bude to všetko, alebo bude platiť, že s jedlom rastie chuť a niekto bude skúšať potichu presadiť ďalšie opatrenia na spacifikovanie tých, čo nechcú držať „hubu a krok“?

Znepokojuje ma, že nejde o osamotenú aktivitu. Keďže podobné „prkotiny“, nie sú vo svetle reflektorov, nepíše sa o nich a ani sa o nich nediskutuje. Je ich však kopec a začína mi to pripomínať varenie žaby.  Ide o drobné úpravy v zákonoch, ktoré obmedzujú transparentnosť, oslabujú možnosti kontroly, ale aj o drobné zmeny v praxi, keď napríklad niektoré ministerstvá ignorujú žiadosti o informácie v miere, aká tu predtým nebola.

A potom sú tu také ťažko uchopiteľné drobnosti, pri ktorých nejde ani tak o to, že by tam hrozili nejaké veľké následky, ale vytvárajú zlý pocit z toho, akým spôsobom sa ma Slovensku riešia problémy.

Nech nejdeme po príklad ďaleko. Ministerstvo vnútra chce chrániť súkromie policajtov, aby osoby voči ktorým policajti zasahujú, nemohli ohroziť bezpečnosť ich rodín. Fajn. Preto sa rozhodlo zrušiť pre policajtov povinnosť nosiť na uniformách menovky. Nuž…

Pamätám si na dobu, keď sa tie menovky zavádzali. Prezentovalo sa to ako protikorupčné opatrenie na zvýšenie dôveryhodnosti polície.
Neviem, aké dopady strata anonymity policajtov mala. Mal som však pocit, že v prípade kebyže sa chcem na nejakých policajtov sťažovať, tak dve mená mám šancu si zapamätať – dve šesťciferné čísla ťažko.
Čo tým chcem povedať… zrušením menoviek policajtov sa možno zvýši bezpečnosť ich rodín, ale stratí sa ľahšia zapamätateľnosť ich identifikačných znakov. Ak by ma nejakí policajti šikanovali, tak miesto mien – vymyslím si – Peter Kadlec a Štefan Vozár, by som si musel zapamätať čísla ako 312883 a 527064. Pri novej platobnej karte mám často problém spomenúť si na štvorciferný PIN, nieto ešte toto.

Pritom pre zabezpečenie rovnakej anonymity policajtov by úplne stačilo, aby namiesto skutočného mena mali na uniforme uvedený nejaký nick, prezývku, kódové označenie, či ako to nazveme. Rozprávkové nicky typu Kremienok a Chocholúšik, by boli pre pamätanie si úplne skvelé, ale buďme reálnejší –  aj označenie Peter K. a Štefan V. by sa pamätalo ľahšie ako dlhé rady číslic.

Hnevá ma, že akoby sa nikto ani len nezamyslel, ako navrhnúť zmenu tak, aby sa vyriešil problém, no uchovali pozitíva starého riešenia. Tento prístup sa týka nielen rušenia menoviek ale vidno aj pri navrhovaní zmien vo verejnom obstarávaní, či iných oblastiach veľkého kalibru. Navrhne sa zmena, ktorá zníži transparentnosť, skomplikuje verejnú kontrolu, rozšíri priestor pre korupciu? Ak aspoň zdanlivo rieši problém, ktorý politikov trápi, tak smola.

Keď chceme vyhrabať Slovensko z korupčného hnoja, potrebujeme chrániť slobodnú diskusiu. Slobodu kritizovať návrhy zmien, ktoré sú formálne, pridrahé, hlúpe, nedomyslené, či naopak premyslené, no myslené veľmi zle. A aj slobodu nelichotivo sa vyjadrovať o politikoch, či iných verejných činiteľoch, ktorí také návrhy predkladajú.
Ak sa pri tom cítia zle, je to úplne v poriadku, presne takto sa majú cítiť.

Čo tým ďalej?
Ako Aliancia Fair-play sme podali pripomienku, aby sa pri novele Zákona o policajnom zbore nezavádzal do zákona nový priestupok urážky za výkon funkcie verejného činiteľa – a aby sa pri rušení menoviek policajtov zaviedol náhradný spôsob zapamätateľného označovania policajtov.
Chceme veriť, že to zaberie.

Peter Kunder
Aliancia Fair-play

*  *  *

Každé euro navyše vytvára možností urobiť viac práce, či urobiť ju kvalitnejšie… Ak sa chcete pridať medzi našich podporovateľov, najjednoduchšie tak urobíte na stránke fair-play.darujme.sk/aliancia

Na záver ešte poďakovanie našim donorom a všetkým darcom. Hlavne pravidelným, či príležitostným individuálnym darcom. Viacerí nás vytrvalo podporujú už roky. Všetkým veľká vďaka, ste super. Bez vás by sme to dali len veľmi ťažko – a možno ani nedali vôbec.

 

Finančná pomoc od individuálnych darcov je pre nás kľúčová  aj pri požadovanom spolufinancovaní získaných grantov. Projekt ‘Návrhy na zvýšenie dôveryhodnosti a vytvorenie podmienok pre dosiahnutie efektívnejšieho a rýchlejšieho postupu orgánov činných v trestnom konaní’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

Teraz najčítanejšie