Denník N

Košeľa, kabát, šnúrky a nožničky… a smiech nad Luníkom 9 (?), …nad Slovenskom (?)

Veľmi šťastný vyzeral byť náš pán premiér (E.H.), po stretnutí so sv. Otcom. Hovoril, ako sa stretol s jeho rodinou a ako si láskavý, milosrdný, všimol, že jeho päťročný syn nemá zaviazanú jednu topánočku. A čo teda spravil hostiteľ, keď videl svojho hosťa, ktorý má už svoj vek a dôstojnosť, keď ho videl zaväzovať tú topánočku malého chlapca? Neviem. (A čo by ste spravili vy, keby ste mali návštevu?) …Podľa rozprávania samotného pána premiéra vieme len to, že topánočku mu nezaviazal otec (Eduard H.,) ale sv. Otec. Otázka môže znieť i tak, kto zaviaže šnúrky od topánok malému chlapčekovi, synovi pána premiéra, keď tu sv. Otec nebude prítomný?  A ďalej, keď platí premisa, že bližšia košeľa ako kabát, a keď z počutia vieme, zo svedectva otca, v otázke starostlivosti…, ako sa otec, pán premiér, vie postarať …napr. o tie deti na Luníku 9 v Košiciach? Samozrejme, je to z mojej strany šnúrka pritiahnutá …ale úprimne, pripomína mi to príhodu, ktorú rozprával náš riadne zvolený pán premiér (I.M.), keď bol vo Francúzsku. Asi si pamätáme… Mal dlhé vlasy a nemal ho kto ostrihať. A pochválil sa pánovi Macronovi pred celým svetom, že Klárika sa postarala o svojho otca…zobrala nožnička a „šmyk“.

Hej, nič v zlom, milosrdnosť…

Je to len „oslí mostík“ pre mňa, aby som mal motiváciu niečo napísať k téme. Teda téma, ako sa javí, je tá, otázka, ako sú pripravení naši politici na vládnutie? Kto sa na to pripravuje, ako je to s víziou, základmi zo škôl? Pomôže nám príklad. Nepochybujem. Príklad nášho pápeža je cenný. Tak má predsa konať každý dobrý učiteľ. Dá príklad. Príbeh. Ale stačí to? Čo školy? A čo s príbehom a hodnotami, ktoré navonok vyzerajú infantilne a v skutočnosti, v hĺbke, je to skôr strašidelné? Naozaj majú títo ľudia právo vládnuť, v hre, ktorá je zjavne postavená na klame, vyhrať a potom mať moc nerušene a beztrestne, nezodpovedne a infantilne, celé roky? To naozaj???

Spomínal som nedávno fakt, že čítam výbornú knihu z prostredia starej Viedne, cca. sto rokov spätne. Dáma v zlatom. Príbeh obrazu G. Klimta a príbeh rodín, ktoré zasiahol „nový poriadok“, snaha o zmenu, vláda väčšiny, ako vraví autorka: „lúzy“, ktorá nabrala počtom na sile. Nevzdelaná masa, ktorá pochádzala z chudobných pomerov. Masa, ktorá prišla do veľkého mesta a snažila sa prežiť a …a nechala to, čo bolo v skryté, uložené pod pokrievkou, vyplávať na povrch, všetky tie potláčané krivdy, emócie, nespracované cez poznania, vzťah, učiteľa, cez vzťah „prijatia“, akceptovania chudoby… Autorka vraví, že svet sa vymkol z pántov, šialenstvo sa stalo normou…

Teda pripomína mi to, žiaľ, dnešok. Nedá sa nazvať demokraciou len samotný fakt, že voľbami sa určí väčšinovo ten najžiadanejší… Kto vlastne volí? Aké má hodnoty, kto ho ovplyvňuje…Kto čo sľubuje. Ako sa postará samotná „hra“ o svojich hráčov? Je to ako vo futbale, asi je rozdiel či hrá na dve bránky mužstvo tretej ligy, či prvej ligy, či FC Barcelona… Kto chce, pozve si súperov akých potrebuje a výhru prípadne prevezme sám…kto vidí rozdiely? Novinári? 😊

Teda prešiel som sa smerom k Dunaju. Tu, v Petržalke. Premýšľal nad zodpovednosťou za rozviazané šnúrky od topánok, veď vieme, že to je príčina nie jedného úrazu, že si zašliapnem nohou šnúrky od druhej topánky a spadnem… V kontexte toho, že sa chystala návšteva sv. Otca na tom Luníku 9 v Košiciach, odfotil som skládku pri ohnisku, kde bežne cez zákaz vjazdu všetkým motorovým vozidlám, roky, bez problémov, prichádzajú autá a robia si BBQ. … Majú radi prírodu…

(auto, vrak, ktoré tu stojí v chránenenj krajinej oblasti, napriek zákazu vjazdu…pri Dunaji…)

Teda, aké sú pravidlá, ako to tu roky vyzerá? Kam to speje? Ako sme došli k tomu, že inštitúcie reálne majú svoje povinnosti, elita, štátni zamestnanci, verejní zamestnanci, skladajú sľuby, školia sa, robia odborné skúšky a reálne niečo medzi prstami uniká? Vzťah, rešpekt, inklúzia…nič…plné archívy spisov, pečiatok, skartovania, moci, výslnia a ..a niekde „tieň“, podvedomie, nevedomie, ktoré môže pri dobrom podnete vyskočiť, ovládnuť, ovládnuť jedinca, člena masy, davu, ovládnuť masu?

(blízko ohniska, kde nechali občania takúto nádielku)

 

Teda, ideme sa smiať tomu surreálnemu výjavu, že sv. Otec ide na Luník 9, v Košiciach. Ale kto tam reálne bol pozrieť? Ako sa to vyvíja? Ako je to s predsudkami a ako naozaj? Ako to je s inými mestami SR, kde je taký istý „poriadok“, hodnota moci, peňazí, poslušnosť? Veď také sídliská máme všade…

(nádielka skončila v koši. Kôš nie je iniciatíva štátu, mest,a ale Zelenej hliadky…sami sa o to starajú vo voľnom čase…)

TU v Petržalke, alegória, premnožila sa nám netýkavka žilnatá. Invazívna rastlina v chránenej krajinnej oblasti, v prírodnej rezervácií Starý háj, piaty stupeň ochrany.

A čo s tým?

Je pekná. Pekný kvet. Na titulke časopisu fajn, emócie vie prebudiť, čoskoro to bude väčšinová rastlina, napriek ochrane… a na našom stupni vedomia, demokracia, je vláda väčšiny.

Ak ju chce niekto odtrhnúť v čase kvitnutia, keď má cca. tri metre, pri malom pohybe, snahe, amatéra, plagiátora, imitátora, laika, politika, …hocikoho, kto sa snaží…keď sa iný možno nesnaží…vystrelí semienka ďaleko do diaľky a zabezpečí novú reprodukciu…šíri gény…

Teda, čo s ľuďmi, ktorí napriek tomu, že majú predsudky voči „Rómom“, občanom SR, sa chovajú podobne  bez toho, aby si to uvedomovali)?

Ľudia bez perspektívy, vízie, vykorenení, so splátkami, s infláciou, štátom, zamestnávateľom, ktorého „musia“ poslúchať, ..usmievať sa …a ukladať do nevedomia neriešené …videné a „odložené“…kým to nevypláva, ako z tieňa von, kým nebude jedinec monotónne s davom „mašírovať“…ako člen lúzy.. nevzdelaný a šťastný v rytme „vpred“… riešiť napr. covid, demolátov, nepriateľov…tých v inom „kroji“…

Som sa teda dosť zamyslel, je to dlhšie ako som chcel. Chcem sa vrátiť k sv. Otcovi. Je to fajn, že prišiel, inšpiruje, rozdáva radosť, do srdca. Myšlienky o kreativite, otvorenosti, činoch…o tom, že rásť môže ten, kto si uvedomí svoju malosť…. Kto má v srdci skutočný obraz kríža, ktorý inšpiruje… že máme stavať mosty, nie múry…podobne som písal nedávno, o mostoch, o kameňoch…

 

Skúsenosť OZ Presadíme v prostredí sídliska, naháňania sa za peniazmi a časom, je taká, že inklúzia je pekné slovo, snaha OZ Presadíme je vlastne obsah tohto slova a nejak to ide…:-) Niekam…:-) Napr. stromy, orechy, sadené na ZŠ Pankúchova v roku 2013 budú mať tento rok už plody…

Tak vďaka. Modlime sa za našich vodcov, nech sú schopní, kompetentní, hodní dôvery…nech tu neničia v dobrej snahe, s dobrým úmyslom, cesty, mosty…nech nejdeme s nimi s dobrým úmyslom do toho pekla…

Sme tu, kto nás chce podporiť objednávkou originálneho trička….dá sa nájsť kontakt…:-)

Otvorme si srdcia, buďme láskaví, modlime sa za nášho premiéra, ministra financií a iných…rešpekt….

Foto z poslednej akcie ..s kameňmi…že buďme každý, ako ten kameň, v múre, ktorý nás presahuje… na ktorom možno stavať, …základy…hodnoty INFINITY…

Teda, to som možno chcel povedať, všimli ste si, že vládne generácia nie úspešných, ale tých produktívnom veku? Kde sú ľudia vo veku? Napr. ročník cca. 1960, či 1965? Takí, čo niečo dosiahli? Slušní, ctihodní? Napr. zdravotné sestry, učitelia, politici, sociálni pracovníci z Luníku 9? Prečo títo cez volebný obvod, ak by nebol jeden pre celú SR, v hre na voľby, nie sú známi, delegovaní a v NR SR? Prečo nám vládnie nie poslanecký zbor ale koaličná rada?

A keď som už takto hlboko, čo sa týka potrieb zvolať bezpečnostnú radu štátu, či otázka predčasných volieb, nedôvery ľudu vo vládu, vieme o posledných udalostiach…spomeňme zaujímavú podobnosť. Argentína za Evity P. za manžela Perona, potom vojenska junta, voľby až po roku 1982 a zrazu informácie, ktoré vyšli na povrch o stratených občanoch, mučení, väznení…údaje išlo o cca. 7000 ľudí…

Alebo Čile, Pablo Neruda, vojenská junta, rok 1973…také asociácie mám, keď vnímam to, čo sa tu deje. čo bezpečnostný analytiky Andor Šandor nazval praktiky gestapa…priamo v hlavných správach RTVS pre pár dňami…ozvime sa, vážení občania…majme súdnosť, nebojme sa uvažovať, logika…hľadanie premís…vnímanie sídlisk, moci bezmocných…

Teraz najčítanejšie