Vážený pán sekretár, nezavádzajte verejnosť!
Slovenský tenis je v niekoľkoročnej kóme. Kríza je slabé slovo. Dlhodobé rebríčky ATP a WTA neklamú a nastavujú skutočné zrkadlo všetkým kompetentným na zväze, vrátane hráčov. Preto vyznieva až smiešne, posledný komentár pána sekretára tenisového zväzu, ktorý uverejnil na stránkach športového webu sport.sk po vydarenom turnaji US Open od Alexa Molčana. Tak si teda nalejme čistého vína a na zdravie, slovenský tenis.
Jedna lastovička leto nerobí
Alex Molčan je evidentne v súčasnosti najväčšou nádejou pre náš biely šport. 23-ročný Prešovčan sa dostal z kvalifikácie až medzi 32 najlepších na americkom grandslame. Skutočne výborný výsledok, za ktorý si Molčan zaslúži uznanie. Pán sekretár písal vo svojom komentári po US Open niečo o pretavení systematickej práce Alexa Molčana a trénerov v NTC. Trafil klinec po hlavičke, pretože práve systematická práca je v našom tenise neznámy pojem. Prečo? Dlhodobo sa v Top 100 nedrží ani jeden slovenský tenista. Poslednými Slovákmi, ktorí držali krok s konkurenciou bola generácia hráčov v Davis Cupe okolo Hrbatého, Becka, ktorá sa v roku 2005 dostala do finále DC. Pýtate sa, kde je Kližan? Petržalčana sme nezaradili do produktov NTC, keďže už v mladom veku, na začiatku kariéry, dal tomuto projektu zbohom. Prečo, to si môžete vypočuť v poslednom podcaste Telesná výchova, kde bol Martin Kližan hosťom. Kompetentným sa to iste počúvalo „sladko“. Môžeme si o Kližanovi myslieť čokoľvek, ale schopnosť pomenovať veci pravým menom mu zobrať nemôžeme. Navyše, ani úspešná generácia z roku 2005 nebola produktom NTC, ale ešte minulého režimu. Odvtedy prešlo dlhých 16 rokov. Ešte raz 16 rokov. To je v podstate jedna generácia hráčov… Za tento čas nevyprodukoval projekt NTC jedného solídneho tenistu, ktorý by sa pohyboval konštantne, povedzme v Top 50. Fakty nepustia, vážený pane. Skúste sa k tomuto vyjadriť, keď si počas svojej zaneprázdnenosti, prácou pre náš tenis, nájdete trochu času. Chápem, pri prvej možnej príležitosti si treba ísť do médií prihriať polievočku, lenže realita, ktorú ste sa svojimi riadkami snažili vykresliť, ako to v NTC robíme dobre, kríva na obe nohy. Nie, náš tenis je v kóme a jeden Molčanov výsledok, z ktorého sa samozrejme tešíme, nezmení dlhodobú realitu a vy to viete…
Kauza Polášek
O systematickej a poctivej práci svedčí aj anketa Tenista roka z roku 2020. Pred rokom bol jednoznačne najlepší Filip Polášek, v tom čase siedmy najlepší hráč vo štvorhre. Na Slovensku to dopadlo, tak, že odborníci ho nezaradili ani medzi najlepších troch hráčov roka. Dôvod? Polášek skritizoval zväzovú politiku a tak sa mu kompetentní s vďakou za názor, odvďačili. Je jasné, že Filipovi v jeho obrovských úspechoch po reštarte kariéry pomohla vlastná nezlomnosť a tvrdá práca. Medzi najlepších deblistov sveta sa nedostal vďaka zväzovej podpore, ale napriek jej absencii. Zaujímavé, že teraz sa tí istí tenisoví odborníci v chystanom zápase proti Čile spoliehajú práve na Poláška.
Úpadok i ženského tenisu
V časoch minulých fungoval náš tenis spôsobom, že raz ho držali nad vodou muži, inokedy dámy. Dnes je pohľad na realitu bolestivý. V prvej stovke má Slovensko jednu hráčku – 85. tenistku sveta, Annu Karolínu Schmiedlovú. Ďalšie hráčky sú hlboko v druhej stovke, Kučová 119., Kužmová 149. a Šramková je 175. Len pre porovnanie, keď už sa radi porovnávame s Čechmi, momentálne majú tri hráčky v Top 10. Evidentne musia niečo dlhodobo robiť inak, zásadne lepšie. V inej dobe ako pred tridsiatimi rokmi to nebude. Aj v Čechách majú deti totiž internet, telefóny, Facebook či Playstation. A ide to, navyše dlhodobo… Keď to všetko sčítame, tak za veľa peňazí aj zo štátneho rozpočtu, produkuje STZ a projekt NTC strašne málo muziky. Ba dokonca, aj to málo muziky má v sebe falošné tóny, presne tak, ako posledný Moškov komentár…
